Predčasným voľbám predchádzal chaos
Termín predčasných volieb si už poslanci schválili, no viedli k nemu chaotické rokovania a vcelku plané nádeje. Vláde Eduarda Hegera (OĽaNO) vyslovili poslanci v polovici decembra 78 hlasmi nedôveru. Matovič nakoniec odišiel z postu ministra financií, aj keď to vládu stálo odklad hlasovania a drámu v Prezidentskom paláci s podávaním a následným späťvzatím Matovičovej demisie. Práve to bol dôvod, prečo sa SaS rozhodla hlasovať za pád vlády. Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii vyhlásila, že na dohodu o novej vláde alebo o predčasných voľbách dáva Hegerovi čas do konca januára, inak vymenuje úradnícku vládu, čo niekoľkokrát zopakovala.
Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.
Napriek tomu sa poslancom podarilo deň pred Vianocami schváliť štátny rozpočet. Nebolo však jasné, čo bude s odvolanou vládou, ktorá disponuje obmedzenými kompetenciami, ďalej. Aj s vyslovenou nedôverou sa Heger rozhodol hľadať svoju bájnu 76, a to na pôdoryse bývalej koalície. Keďže bol problém menom Matovič odstránený, nič už nemalo brániť, aby Heger zostavil novú vládu aj s liberálmi.
Dočasne poverený premiér však zrejme zabudol na fakt, že mnohým pripadala myšlienka tzv. novej vlády zloženej z poslancov, ktorým parlament nedôveruje, absurdná. Jeho plány však stroskotali aj na jeho vlastných. Už vtedy sa totiž v OĽaNO začali črtať dve krídla – Hegerovo vs. to Matovičovo. S podporou malo problém aj hnutie Sme rodina. Nakoniec žiadna 76 nevznikla, SaS totiž urobila ďalšie, podľa jej predsedu Richarda Sulíka štátnické, gesto.
„Diskusiu o novej väčšine odmietame,“ uviedli liberáli v polovici januára. Odvolali sa práve na to, že novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani Kollárovi poslanci a ani všetci z OĽaNO. „Aj z tohto dôvodu podporujeme ako kompromisné riešenie predčasné voľby v septembri.“ Líder SaS mal problém aj s tým, že nie je jasné, kto je vlastne skutočným lídrom OĽaNO.
Tým sa skončili všetky debaty o novej vláde a začali sa rokovania o predčasných voľbách. Najprv sa hľadalo 90 poslancov na zmenu ústavy a potom 90 poslancov, ktorí by schválili termín 30. september. Pozmeňovací návrh Márie Kolíkovej nakoniec vypustil možnosť, že by si poslanci mohli volebné obdobie skrátiť referendom, ponechala sa len forma uznesenia. Aj v tomto prípade sa krátko pred hlasovaním objavili informácie, že potrebná podpora medzi poslancami nie je, keďže niektorí nezaradení poslanci vrátane troch poslancov Za ľudí predčasné voľby odmietali.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Nakoniec však zmenu podporilo 92 poslancov. Rozprava k uzneseniu s jesenným termínom sa začala o deň nato, a aj keď sa v ten istý deň skončila, hlasovalo sa až v utorok 31. januára, teda v posledný deň prezidentkinho ultimáta. Práve v tejto párdňovej medzere vznikol priestor na to, aby Boris Kollár napriek dohode čoraz hlasnejšie tlačil na skorší termín. Už predtým sa vyjadril, že hnutie Sme rodina podporí všetky termíny.
Kollár tvrdil, že na septembrový termín tlačili sulíkovci. To líder SaS poprel a vyzval Kollára, aby inicioval ďalšie rokovania. Ak by vznikla na pôdoryse bývalej koalície dohoda na skoršom termíne, liberáli by ho podporili. To však Za ľudí odmietlo. Na pondelkovom rokovaní nebol ani nikto z OĽaNO a Heger to takisto cez sociálnu sieť označil za „cirkus“. To, že na septembri trval Sulík, povedal po hlasovaní aj Matovič. Líder SaS však reagoval, že ide o klamstvo.
Rokovania nakoniec padli, pretože Sulík nechcel obísť ani Matoviča, ani svojho najmenšieho bývalého partnera. „My sme na septembri netrvali, my sme sa dohodli,“ povedal. Pár hodín pred hlasovaním tak dohoda na júni nevznikla a bez hlasov SaS bola len malá pravdepodobnosť, že by celá opozícia našla 90 hlasov. Líder Hlasu Peter Pellegrini sa ešte snažil Sulíka zlomiť verejnými apelmi, ale márne. No a chaos nastal aj v deň rokovania, keďže dvaja poslanci koalície boli na zahraničnej služobnej ceste a niektorí nezaradení poslanci váhali.