VIDEO: Pýtali sme sa ľudí. Presvedčila by ich odmena 500 eur, aby išli voliť?
„Grécko odmeňuje dňom voľna, Švajčiarsko dáva daňové úľavy,“ opísal Matovič zahraničné príklady motivácie voličov. Západným vzorom argumentoval aj dočasne poverený minister školstva Ján Horecký. „Podobný mechanizmus majú aj vo Švajčiarsku, nevidím v tom úplnú kuriozitu,“ povedal po rokovaní vlády s tým, že 500 eur sa mu zdá veľa, možno by stačilo 100 eur.
VIDEO: Matovič chce ľuďom vo voľbách vyplatiť odmenu 500 eur.
Švajčiarsko a Grécko ako argument ešte pri desaťpercentnej zľave zo štátnych poplatkov za účasť vo voľbách vytiahol v rozprave aj predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák pričom sa odvolával na analýzu, ktorú mal vypracovať parlamentný inštitút. K analýze sme sa snažili dostať, no tlačové oddelenie Národnej rady na viaceré výzvy nereagovalo.
VIDEO: Matovič v Ide o pravdu: Bohatým som bral, chudobným dával. Viem, kde nájsť 500 eur pre voličov.
Vo Švajčiarsku odmeny za voľby nemajú
Vo Švajčiarsku však nič také ako odmeny za účasť vo voľbách neexistuje, a to ani na federálnej, teda celoštátnej úrovni, a rovnako ani v jednom z 26 kantónov. Kantóny sú autonómne časti, na ktoré je krajina rozdelená. Každý kantón švajčiarskej konfederácie má vlastnú ústavu ako aj vlastné zákonodarné, výkonné a právo vynucujúce orgány.
Čítajte viac Odmeny za voľby nevyšli, Matovič hodil ďalšiu 'atómovku'. Prečo 500 eur? Lebo Fico. Heger to ostro kritizuje
Zdroje z diplomatických kruhov pre Pravdu potvrdili, že žiadne formy kompenzácie za účasť vo voľbách vo Švajčiarsku neexistujú. Poukázali však na možnosť, že poslanci OĽaNO mali problém s čitateľskou gramotnosťou – teda porozumením a prekladom z cudzieho jazyka. Hlasovanie vo voľbách je totiž v jednom kantóne Schaffhausen povinné a za neúčasť hrozí mierna pokuta vo výške päť švajčiarskych frankov, čo je zhruba päť eur. Podobnosť s 500 eurovou odmenou za účasť je tak mimoriadne vzdialená. Zároveň je podľa diplomatov ponúknutie odmeny niekomu, aby hlasoval určitým spôsobom alebo nevolil vôbec, trestné. Podobne ako na Slovensku. Aktuálne sú voľby k januáru 2023 povinné v 21 krajinách vrátane Austrálie, Belgicka, Grécka a jedenástich krajín Latinskej Ameriky.
V Grécku závisí voľno za účasť od vzdialenosti
Čo sa týka Grécka, nie je to celkom tak, že majú za hlasovanie vo voľbách jeden deň voľna. Podľa oficiálnej stránky gréckeho parlamentu majú zamestnanci nárok na jeden až tri dni pracovného voľna, aby mohli voliť. Nie je to fixne jeden deň, keď počet dní voľna súvisí so vzdialenosťou medzi volebnou miestnosťou a pracoviskom. V Grécku sú voľby síce povinné, ale nevynucujú sa.
Odmeny však existujú napríklad v Singapure, kde sú voľby tiež povinné s niekoľkými výnimkami. Deň volieb sa v krajine vníma v rámci politiky preplácania štátnych sviatkov. To znamená, že za účasť vo voľbách majú nárok na dennú mzdu navyše, teda ako keby pracovali počas štátneho sviatku.
Formu odmeny majú v Singapure aj na Filipínach
V Singapure majú totiž zamestnanci nárok na 11 platených štátnych sviatkov ročne. Ak nedostanú príplatok, majú nárok na deň voľna. Náhradné voľno môžu dostať robotníci (prevažne manuálne pracujúci pozn. red.), ktorí zarábajú viac ako 4 500 dolárov mesačne, ostatní ľudia (napr. úradníci alebo asistenti v maloobchode, pozn. red.) zarábajúci viac ako 2 600 dolárov mesačne a všetci manažéri a vedúci pracovníci.
VIDEO: Politici o Matovičovom nápade vyplatiť voličom 500 eur.
Aj na Filipínach existuje istá forma odmeny. Zamestnanci v súkromnom sektore musia dostať dodatočných 30 percent k dennému platu. Prezident Rodrigo Duterte totiž vydal minulý rok k voľbám vyhlásenie, ktorým vyhlásil národné a miestne voľby 9. mája 2022 za mimoriadny (nepracovný) sviatok.
„Dôrazne vyzývame našich pracovníkov, ktorí sú registrovanými voličmi, aby uplatňovali svoje volebné právo, a ak sa 9. mája po odovzdaní hlasov hlásia do práce, musia dostať ďalších 30 percent zo svojej dennej mzdy,“ povedal minister práce Silvestre H. Bello III. Ak zamestnanci pracujú v deň, ktorý zároveň pripadá na deň ich voľna, za prvých osem odpracovaných hodín sa im vyplatí ďalších 50 percent základnej mzdy.
500 eur, deň voľna a príplatky sa nedajú porovnať
Deň voľna mala vo svojom programe aj strana SaS, ktorá to v rozprave uviedla ako možnosť ešte pred hlasovaním o návrhu na desaťpercentnú zľavu zo štátnych poplatkov za účasť vo voľbách. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka však deň voľna a 500 eur nie sú porovnateľné položky.
VIDEO: Matovičov plán ako zosekať poslancom platy.
„Denná mzda na Slovensku sa nepohybuje na úrovni 500 eur. Deň voľna bežne dostávajú hromadne ľudia v práci po dohode so zamestnávateľom. Ale 500 eur je polovica priemernej mzdy na Slovensku, pre niekoho dvojtýždňová mzda,“ zhodnotil pre Pravdu. Dôležitá však v tomto prípade nie je ani tak výška odmeny ako skôr spôsob, ako zavedenie odmeny líder OĽaNO odôvodnil.
„On rovno povedal, že ľudia dostanú odmenu za to, že pôjdu voliť, aby tým mohli poraziť strany ako Smer alebo Hlas. To je dôležité. On tak teda povedal, že ľudia dostanú peniaze pre to, aby urobili to, čo od nich jeden predseda jednej politickej strany chce. A tu vidím ten najzávažnejší problém, menej vo výške odmeny,“ skonštatoval.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Čo sa týka krajín, kde sú voľby povinné, treba podľa Štefančíka rozlišovať medzi formálnou povinnosťou a povinnosťou, ktorej nesplnenie je potrestané peňažnou pokutou. „Zrejme neexistuje krajina s obligatórnou volebnou účasťou, kde by peňažná pokuta za neúčasť na voľbách človeka zruinovala. Väčšinovou ide o symbolický poplatok. V demokratických štátoch sa však neúčasť na obligatórnych voľbách nesankcionuje,“ dodal.
Napriek tomu môže finančná motivácia viesť k zvyšovaniu účasti. Podľa štúdie Fordhamskej univerzity o vplyve vyplácania peňažných odmien v Kalifornii už aj odmena 25 dolárov zvýšila účasť v komunálnych voľbách približne o päť percent. Ďalším príkladom boli neziskové organizácie vo Philadelphii a Los Angeles, ktoré experimentovali s „volebnými lotériami”. Jeden šťastný volič vo Philadelphii vyhral 10-tisíc dolárov, v Los Angeles zas 25-tisíc dolárov.
Volebná účasť však nemusí byť ukazovateľom, aké demokratické boli voľby. Niečo podobné ako odmeny sa podľa politológa zo Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka praktikovalo spravidla v krajinách a v režimoch, kde volebný proces nebýva príliš transparentný alebo kde sú výsledky známe už vopred. „Napr. v súčasnom Bielorusku, kde sú „voľby“ spojené s predajnými stánkami či dokonca estrádami v podobe folklórnych súborov pred volebnými miestnosťami. Niečo iné je zavedenie systému volebnej povinnosti, ktorý platil aj v medzivojnovom Československu a po druhej svetovej vojne do roku 1954,“ vysvetlil s tým, že každý bol povinný voliť, výnimku mali len občania nad 70 rokov.