Predčasné voľby budú už o sedem mesiacov a kampaň bude naozaj tvrdá. Aj keď sa o spájaní a vytváraní tzv. veľkého demokratického bloku hovorí mesiace, nič väčšie sa neudialo. Zatiaľ jediným podareným spojením bola práve Modrá koalícia, no toto spojenie je zrejme v troskách ešte skôr, než k nemu reálne došlo. Miesto veľkého spájania tu tak máme viacero menších strán s takmer nulovým potenciálom, nový projekt Lucie Ďuriš Nicholsonovej a stále oficiálne nerozhodnutého Hegera. Pozornosť sa však aktuálne definitívne obracia na odvolaného premiéra.
Dzurinda bude pokračovať po svojom
V utorok doobeda Kollár informoval o rokovaniach s Hegerom, no o dve hodiny prišiel zvrat. Bývalý premiér Dzurinda totiž vyhlásil, že do Modrej koalície nevstúpi, keďže sa doteraz nekonal ani zlučovací snem a „Modrí“ sa pod vedením Dzurindu k takému snemu zaviazali v spoločnom memorande. Aj preto sa dzurindovci k svojim pôvodným aktivitám, majú ďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Ale nie sú účastníkom žiadnych diskusií o novom „pravicovom subjekte“. Z Dzurindu sa tak zjednotiteľ nestane, aj keď to mal v pláne.
Čítajte viac Dzurinda do Modrej koalície nevstúpi. Kollár je šokovaný a sklamaný, v rokovaniach s Hegerom však pokračuje
Dzurinda pripomenul, že prípravný výbor podpísal 23. januára so šéfom Spolu Miroslavom Kollárom memorandum o spolupráci, ktoré malo viesť k založeniu spoločnej politickej platformy. Tá mala združovať subjekty najmä na báze Európskej ľudovej strany (EPP) a mala byť otvorená pre nových záujemcov o politiku. Prílohou memoranda sú aj Základné princípy a Kľúč nominácií do orgánov budúcej zjednotenej strany. „Na návrh nás Modrých dostala táto platforma názov Modrá koalícia,“ dopĺňa Dzurinda.
Foto: Instagram/Miroslav Kollár
Strana Spolu sa premenovala na Modrú koalíciu a verejnosti sa predstavila štyri dni po memorande. „Od tohto momentu naše verejné účinkovanie ustalo a médiá i časť verejnosti sa oprávnene pýtajú prečo. Dôvod je prostý, strana Spolu nie je schopná alebo ochotná realizovať zlučovací snem tak, ako to memorandum o našej spolupráci definuje,“ vysvetlil Dzurinda.
„Chceme byť prítomní v slovenskom politickom diskurze, budeme prichádzať s riešeniami pálčivých problémov Slovenska. Máme aj ďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Nie sme však účastníkom žiadnych diskusií o novom ‚pravicovom subjekte‘, ani o týchto diskusiách nemáme informácie,“ zdôraznil expremiér. Dzurindovi Modrí sú presvedčení, že „Slovensko potrebuje novú víziu, novú energiu, ale aj novú politiku, ktorá prinesie menej chaosu a viac nádeje a perspektívy a ktorá bude zameraná oveľa viac na každodenné problémy ľudí, než na udržanie si individuálnych pozícií aktérov súčasnej politiky“.
Kollár tomuto postoju nerozumie. Žiadne oficiálne oznámenie o odchode Dzurindu z projektu Modrej koalície doteraz nedostal, o jeho vyjadreniach sa dozvedel len z médií. „My ideme presne podľa memoranda a dohodnutého scenára spájania stredopravých politických síl. Premenovali sme stranu, komunikujeme o stanovách a príprave snemu v marci. A rokujeme s ďalšími možnými politickými partnermi,“ reagoval Kollár.
Čítajte viac Čakanie na Hegera. Demokrati sa delia do troch línií
Naposledy s Dzurindom komunikovali v nedeľu. Termín snemu bol pôvodne zvolaný na 12. februára a podľa Dzurindu ho predstavitelia strany Spolu jednostranne zrušili. Nový termín pritom neoznámili, podľa Kollára má byť snem v marci. „Avizoval som mu, že nás tento týždeň čaká spoločné stretnutie s ďalšími áčkovými politikmi (na najvyššej úrovni) o spájaní, aby sme skoordinovali ďalší postup,“ uviedol s tým, že verí, že vo finále bude na palube spájania aj Dzurinda. Kollár však začal rokovať o detailoch spolupráce s Hegerom a jeho tímom. Mená „áčkových“ politikov však neprezradil.
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera to vyzerá tak, že strana Spolu (dnes Modrá koalícia, pozn. red.) si chcela pod vedením Kollára zachovať hlavné slovo. „A neodovzdať stranu len tak do rúk dzurindovcov. Možno preto odďaľovala snem a využila čas na rokovania s inými potenciálnymi partnermi, a to bez zapojenia pána Dzurindu do rokovaní. Jednoducho pán Kollár a spol. nechceli stratiť vplyv na riadenie strany a zásadné rozhodnutia,“ uviedol pre denník Pravda.
Problémom je zrejme pozícia lídra
No a práve na zrušenom sneme mali predstaviť lídra strany. Podľa informácií denníka Pravda majú však Kollár aj Dzurinda iné predstavy o lídrovi strany a práve to mal byť dôvod rozkolu, o ktorom sa v kuloároch šuškalo už dlhšie. A to napriek tomu, že toto spojenie je ešte čerstvé a nebolo spečatené na sneme.
Čítajte viac Politológ: Ak sa bude Dzurinda štylizovať do úlohy lídra, na úspech nech rýchlo zabudne
Kým Dzurinda aj v rozhovore pre Denník N povedal, že podľa neho by bol dobrým lídrom napríklad bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok, Kollár vidí aj podľa prebiehajúcich rokovaní nádej zrejme v Hegerovi. Odvolaný premiér by to mohol využiť a neuspokojiť sa „len“ s dvojkou na kandidátke, ktorú mu počas rokovaní navrhol líder KDH Milan Majerský. S týmto scenárom by však Dzurinda podľa našich informácií stotožnený nebol. Heger ponuku KDH verejne nekomentoval. Za nedôstojnú ju označil aj líder hnutia Igor Matovič.
Zároveň však dodal, že Heger by sa mal už rozhodnúť, ako ďalej. OĽaNO ešte stále nemalo snem, kde by otázku Hegerovej budúcnosti vyriešili. Odchod Hegera i dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa sa skloňuje už od začiatku januára a Heger sa čoraz viac vyhraňuje voči Matovičovým vyjadreniam. Jeho zotrvanie v hnutí je tak málo pravdepodobné. Heger tak aj naďalej ostáva veľkou neznámou a vyjadriť by sa mal do dvoch týždňov. Šanca na založenie vlastnej strany sa síce postupne zmenšuje, no vylúčené to nie je.
Foto: SITA, Diana Černáková
Kollár pre Pravdu uviedol, že nevie, či boli dôvodom Dzurindovho rozhodnutia rokovania s Hegerom. „Nevidím na to dôvod. Napokon sám Mikuláš Dzurinda na spoločnej tlačovke hovoril, že vytvárame platformu na širšie spájanie,“ povedal. V rozhovore pre denník Sme dodal, že správny líder by sa mal vedieť postaviť a oznámiť, že to ide skúsiť spojiť. Aktuálne vraj čakajú na to, aký postoj zaujme Heger. „Všetci na to čakáme, čo povie, ja ambíciu byť lídrom nemám. To je nelíderské, keď niekoho prídete poprosiť, aby som to robil,“ povedal Kollár. „Ja verím, že sa dohodneme,“ dodal. Spolu s Hegerom je na odchode z OĽaNO aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Podľa politológa Cirnera si to Dzurinda zrejme predstavoval tak, že Kollár stranu odovzdá.
„Strana síce nemala politický výtlak, ale má vybudované štruktúry a hlavne má peniaze z volieb, čo je dosť dôležité. V tomto, zdá sa, že sa pán Dzurinda prepočítal a pán Kollár zvolil inú politickú stratégiu a taktiku,“ myslí si. „Domnievam sa, že Mikuláš Dzurinda sa pokúšal presvedčiť všetkých – väčších i menších politických hráčov v stredopravom spektre -, aby kandidovali spoločne pod patronátom Dzurindu,“ skonštatoval Cirner. Aj z hľadiska preferencií, ale aj z hľadiska poznateľnosti, má Heger pre Spolu (aktuálne známu ako Modrá koalícia, pozn. red.) väčší prínos ako expremiér, ktorý bol mimo politiky viac ako šesť rokov.
Má ešte spájanie šancu?
Kollár hovorí o prepájaní „starých“ politikov s novými tvárami. „Čaká nás rokovanie s tímom premiéra Hegera a v najbližších týždňoch chystáme snem strany, na ktorom by sme mohli sfinalizovať podobu nášho zapojenia do spoločného projektu,“ uviedol Kollár na sociálnej sieti v utorok a zopakoval, že len spájaním predídu prepadnutiu hlasov.
Rokovania o spájaní tzv. demokratických alebo stredopravých síl sa ťahajú už niekoľko mesiacov a väčší výsledok zatiaľ nevidíme. Jediná dohoda medzi Kollárom a Dzurindom zrejme padne. Keďže bývalý premiér nestihol založiť vlastnú stranu, spojil sa s bývalým lídrom strany Spolu – občianska demokracia a túto stranu premenovali na Modrú koalíciu. Na vyše hodinovej tlačovke odprezentoval ciele strany a tzv. „modré desatoro“ sám Dzurinda, a to napriek tomu, že plánoval byť len poradcom v úzadí.
Čítajte viac KDH stále rokuje s Hegerom o spolupráci. Dvojka na kandidátke? Nedôstojné, tvrdí Matovič
Ihneď sa objavili otázky o tom, či bude lídrom, čomu sám nebol veľmi naklonený. Kým Kollár rokuje s Hegerom, Dzurinda rokoval s lídrom KDH Majerským, no ani tam sa nečrtá výrazné spájanie. Majerský požadoval od Dzurindu programové tézy, prostredníctvom ktorých by hľadali prienik. KDH plánuje ísť do volieb samostatne a v prieskumoch si drží podporu okolo šiestich až siedmich percent. Modrá koalícia začala podľa prieskumu agentúry Focus na solídnych dvoch percentách.
Čítajte viac Politológ o novej strane Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Voľby nevyhrá, no môže ohroziť strany na hranici zvoliteľnosti
S Majerským absolvoval niekoľko rokovaní aj Heger, no aktuálne sa ďalej neposúvajú. Pri téme veľkého spájania sa spomínali aj menšie strany ako ODS Pavla Macka, Šanca, ktorej šéfuje primátor Prešova František Oľha a ktorá bola v posledných voľbách na kandidátke strany Most-Híd, nová strana Lucie Ďuriš Nicholsonovej Jablko a ďalšie. Podľa Cirnera je ešte stále veľa možností. „Nakoniec budeme prekvapení, kto sa s kým spojí a kto nie. Tvrdím, že to kvasenie, ktoré je teraz nevábne a môže sa tak aj nevábne skončiť. Ak by sme boli priveľkí optimisti, tak z toho kvasenia môže byť aj nejaké priemerné víno, čo sa dá piť,“ povedal.
„Najväčšou nevýhodou sa javí to, že prípadný demokratický blok bude považovaný za projekt na vytiahnutie mnohých starých tvárí, ktoré už čiastočne alebo celkom v politike zlyhali a boli súčasťou viacerých politických strán v stredopravom priestore a len hľadajú výťah na opätovné zotrvanie v politike a v parlamente. Úspech sa môže dostaviť, keď pritiahnu lídra, ktorý ich zlyhania a okukané tváre prikryje (Korčok a podobne) a do projektu prídu aj noví, zaujímaví ľudia,“ dodal. Jedno je však isté, pokiaľ budú lídri uprednostňovať svoje ego pred reálnou snahou o spájanie, tzv. demokratický blok či stredopravé strany nemajú veľkú šancu nielen na spojenie, ale ani na úspech vo voľbách.