Najopatrnejšie vo svojich vyjadreniach sú strany pri Hlase Petra Pellegriniho, ktorý bude po voľbách kľúčovým hráčom. Najväčší koaličný potenciál ma hnutie Sme rodina, naopak najmenší má Smer a strany krajnej pravice ĽS NS a Republika, ale aj SNS. Zo spolupráce nevylúčil nikto stranu Za ľudí, KDH, Jablko, Maďarské fórum (MF), Alianciu a hnutie Sme rodina.
Čítajte viac Smer valcuje Hlas. Kým Pellegrini zmätkuje, Fico zaútočil a berie mu voličov
Na základe oficiálnych stanovísk strán, vyjadrení lídrov či predstaviteľov strán, ale aj vzhľadom na preferencie zostavila redakcia Pravdy rebríček koaličného potenciálu jednotlivých strán.
- Redakcia Pravdy sa pozrela na koaličný potenciál celkovo 16 strán. Medzi nimi sú strany pôvodnej štvorkoalície – OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS, opozičné strany Smer a Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS), ale aj strany, ktoré sa počas tejto vlády oddelili od pôvodne zvolených strán – Hlas a Republika.
- Zástupcov v parlamente má aj Progresívne Slovensko a Demokrati. Do zoznamu redakcia zaradila aj zvyšné relevantné strany z prieskumov – Modrí, Maďarské fórum, Aliancia – Szövetség, KDH a SNS, ale aj stranu Jablko, ktorá nedávno vyzbierala podpisy a vystupuje v rokovaniach pri spájaní pravice.
1. Sme rodina
Hnutie Sme rodina má zo všetkých jednoznačne najväčší koaličný potenciál. Nikto ich zo spolupráce nevylúčil a Kollár takisto nedal priamo stopku ani jednej strane. Predseda hnutia svoje vyjadrenia niekoľkokrát korigoval. Sme rodina si dalo tri podmienky na spoluprácu a aktuálne platí, že vylučujú strany, ktoré ich nespĺňajú.
Kollárovo hnutie požaduje, aby bol akceptovaný ich program a vylučuje strany, ktoré spochybňujú holokaust a schvaľujú fašistickú minulosť, Tisov režim a ktoré napádajú západné smerovanie krajiny. Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak na margo podmienok povedal, že Smer ani Republika ich v tejto chvíli nespĺňajú. „Reči o tom, že pôjdeme do vlády so Smerom, sme počúvali v roku 2016, a nešli sme, v roku 2020, a nešli sme,“ dodal.
Aktuálne si to Kollár nevie so Smerom a Republikou predstaviť ani Kollár. „Exaktne nechcem vylúčiť nikoho,“ povedal v diskusii TA3 s tým, že strany môže svoje postoje k niektorým otázkam prehodnotiť, lebo každá strana má právo na reparát. Je vysoko pravdepodobné, že práve Kollár a jeho strana budú jazýčkom na váhach a budú sa rozhodovať, k akej vláde sa priklonia.
Čítajte viac Sme rodina bude mať snem v máji, predstaví na ňom priority programu
Líder Sme rodina sa vyjadril, že sa už nechystajú byť drahou nevestou, ale rozumnou. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera politici zrejme rátajú s tým, že bude súčasťou akejkoľvek novej vlády, pokiaľ sa hnutie dostane do parlamentu. Sme rodina podľa neho nie je veľmi vyberavá, pokiaľ sú naplnené požiadavky napríklad o prerozdelení postov či hlavné programové zámery s „nádychom populizmu“.
„V zásade chcú post pre pána Kollára, ministerstvo pre pána Krajniaka a nejaké ministerstvo s hospodárskym alebo ekonomickým vplyvom,“ zhodnotil pre Pravdu. Podľa politológa netreba zabúdať na to, že v boli v tomto volebnom období tzv. opozíciou v koalícii. „Dostať ich do vlády nie je ťažké, je jasné, aké majú záujmy, ale vládnuť s nimi nie je jednoduché – vždy pýtajú prst, ale často potom chcú celú ruku,“ uviedol.
2. Hlas
Hlas zo spolupráce jasne vylúčili len tri strany – Za ľudí, OĽaNO a Demokrati. Jeho koaličný potenciál je však priamo úmerný jeho aktuálnym preferenciám. Saska, KDH, Jablko, Progresívne Slovensko (PS) a MF sú zatiaľ aj vzhľadom na preferencie Hlasu vo vyjadreniach opatrnejšie a dvere si zatiaľ zatvoriť nechcú.
Pellegrini bude po voľbách určite kľúčovým hráčom. Síce uviedol, že na žiadnej koalícii s PS a Saskou nepracuje, až po voľbách sa uvidí, akou cestou sa vyberie. Rozhodovať budú mandáty a lepšia „ponuka“, v prípade, že by voľby vyhral Smer.
Pokiaľ by sa podarilo Pellegrinimu zvrátiť trend nárastu Smeru a poraziť Fica, je otázne, či sa jeho slová o tom, že si nevie predstaviť byť vo vláde so svojím bývalým šéfom, naplnia. Zo svojho portfólia zatiaľ Hlas vylúčil len OĽaNO a ĽS NS.
Čítajte viac Pellegrini v Ide o pravdu: Som za tvrdšiu ruku štátu. Vo voľbách chceme výsledok, aby nás nebolo možné obísť
Čo sa týka Republiky Pellegrini uviedol, že do volieb už nikoho vylučovať nebudú, ale predsedníctvo Hlasu ani len neuvažuje o nejakej koalícii s Republikou. Koaličný potenciál Hlasu by sa prepadol len v prípade, ak by Pellegriniho predbehli aj pravicové strany. Fico však bude na Pellegriniho vyvíjať čoraz väčší tlak, aby ho dostal do pozície, v ktorej nebude mať na výber.
3. Progresívne Slovensko
Na čele PS je už tretí líder a v prieskumoch sa aktuálne stabilne nachádzajú na treťom mieste so ziskom v priemere okolo desať až dvanásť percent. Zo spolupráce ich vylúčilo len hnutie Republika a dá sa predpokladať, že o spoluprácu s nimi nebudú mať záujem ani ĽS NS či Smer, ktorí ich často označujú ako „progresívnych ši ultraliberálnych bláznov“.
Foto: SITA/AP, Pavel Neubauer
PS je aktuálne potenciálnym partnerom pre viacero subjektov aj vzhľadom na preferencie. Strana postupuje opatrnejšie, ako pred voľbami 2020 a na čele s Michalom Šimečkom si zrejme nebudú hneď rozdeľovať posty ako bývalé vedenie a nebudú ani riskovať sedempercentnú hranicu v prípade koalície. Zo spolupráce vylúčili tri strany. „Z povolebnej spolupráce vylučujeme extrémistické strany a Smer, o ďalších krokoch budeme informovať neskôr,“ uviedlo pre Pravdu hnutie.
4. KDH, Aliancia a Maďarské fórum
Ani jedna z týchto strán nemala v parlamente dlhé roky žiadne zastúpenie. KDH by tentokrát mohlo uspieť, no posledné prieskumy zaznamenali mierne klesajúci trend. Líder Milan Majerský rokoval o spájaní s viacerými subjektmi, nakoniec sa však rozhodol, že do volieb pôjde samostatne.
Čítajte viac Maďarské fórum ide do volieb so stranami ODS, DS, SRK a Za regióny
V posledných dňoch sa skloňuje spájanie s Demokratmi Eduarda Hegera, no tieto rokovania už raz stroskotali, keď Majerský ponúkol Hegerovi dvojku na kandidátke. Je ťažké si predstaviť, že by sa teraz, keď je lídrom aj Heger, dokázali dohodnúť. Podľa politológa Cirnera musia KDH a Demokrati poznať svoj potenciál a veriť alebo neveriť v úspech volebnej kampane. KDH vylúčilo zo spolupráce Smer, ĽS NS a Republiku. Pri Hlase im zatiaľ svieti „kontrolka“.
Čo sa týka zástupcov maďarských občanov, voliči majú na výber Maďarské fórum, ktoré sa nedávno spojilo s niekoľkými menšími slovenskými stranami – s ODS Pavla Macka, s Demokratickou stranou, ktorú reprezentoval Jozef Rajtár, so stranou Za regióny a so Stranou rómskej koalície, alebo stranu Aliancia – Szövetség.
Kým Aliancia sa pohybuje okolo štyroch percent a má väčšiu šancu dostať sa do parlamentu, MF má oveľa menšiu šancu dostať sa do parlamentu. Obe maďarské strany vylúčili zo spolupráce trojicu Smer, Republika a ĽS NS. Líder MF Zsolt Simon dodal, že nevstúpi do vlády, ktorú bude skladať Hlas.
Ak by však skladal vládu niekto iný, ale Hlas by bol potenciálne jej súčasťou, MF by to zvážilo. „V tom prípade sme ochotní o tom uvažovať, resp. za istých podmienok sa zúčastniť takejto vlády,“ dodal Simon pre Pravdu. Ak by sa ani v týchto voľbách nepodarilo KDH či jednej z maďarských strán dostať do parlamentu, znamenalo by to veľký neúspech a obrovský prepad hlasov.
5. Saska
Dôvodom, prečo sú liberáli vzhľadom na koaličný potenciál pod KDH a Maďarmi je fakt, že nálepky rozbíjača vlád sa už líder Richard Sulík zrejme nezbaví. Otázne je, čo na to ich voliči a či sulíkovcom pomôže nový „kampaňový“ dizajn. Ešte pred rokom mali v prieskumoch okolo 12 percent, dnes sa pohybujú tesne nad päťpercentnou hranicou. Sulíkovou ambíciou však je voľby vyhrať.
Liberáli zatiaľ vylúčili spoluprácu so Smerom, ĽS NS a SNS. Podpredseda strany Branislav Gröhling uviedol tiež, že si nedokáže predstaviť spoluprácu ani s hnutím OĽaNO na čele s Igorom Matovičom. V prípade Sasky sa však oveľa intenzívnejšie rieši spojenie s Hlasom. O koalícii Hlas, Saska a PS hovorí Fico aj líder OĽaNO Igor Matovič.
Pre Sasku nie je Hlas „želaný partner“, ale vylučovať zo spolupráce ho určite nebudú. Zaujímavé pri vytváraní koalície môže byť aj to, či sa budú liberáli držať svojej požiadavky – že pôjdu len do takej koalície, ktorá do koaličnej zmluvy zakotví pomoc LGBTI+ ľuďom.
6. Demokrati
Eduard Heger, ešte stále dočasne poverený premiér, ma o niečo lepšiu pozíciu ako jeho materská strana OĽaNO. Po dlhých týždňoch rokovaní sa spojil s Miroslavom Kollárom, vytlačili Mikuláša Dzurindu a zo Spolu sa nakoniec stali Demokrati. Hegerova nová strana tak mala vo vláde hneď štyroch ministrov a premiéra. V prvom prieskume vyskočili na päť percent, no odvtedy, aj keď mestá na Slovensku už zaplavili ich bilboardy, nie sú veľmi aktívni.
Čítajte viac Demokratom má do parlamentu pomôcť dvojica od Remišovej. Heger: Sú to posily
Poslednýkrát sa Heger pred kamery postavil, aby v strane privítal ďalších zbehov od Veroniky Remišovej – Juraja Šeligu a Janu Žitňanskú. Čo sa týka spolupráce, jasne ich nikto nevylúčil, aj keď sa dá predpokladať, že krajná pravica a Smer si s nimi ruku nepodajú.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Demokrati zo spolupráce vylúčili štyri strany. „Vylučujeme možnosť spolupráce so stranami vedenými ľuďmi s korupčným pozadím (Smer, Hlas), ako aj s antisystémovo zameranými stranami (Republika, ĽS NS),“ uviedla strana. Rastislav Káčer sa však vyjadril v podobnom duchu ako liberáli a Hlas by ešte nedával bokom, čo Matovič ihneď skritizoval.
Na potenciálnych voličov Demokratov môže vplývať aj fakt, že ide o odídencov z OĽaNO. „Myslím, že voliči ešte nezabudli, že pán Heger bol len donedávna pevný zástanca Igora Matoviča a predstaviteľ OĽaNO,“ zhodnotil Cirner.
7. Za ľudí, Jablko a Modrí
Koaličný potenciál strán Za ľudí, Jablko a Modrí by bol vysoký, keďže ich nikto nevylúčil. Vzhľadom na preferencie je situácia iná. Za ľudí nemá takmer žiadnu šancu dostať sa do parlamentu samostatne. Líderka strany Veronika Remišová rokuje s hodnotovo blízkymi stranami a nie je vylúčené ani to, že sa vráti do svojej materskej strany OĽaNO, zatiaľ však platí, že do volieb pôjdu samostatne. Zo spolupráce Za ľudí vylúčilo Smer, Hlas, ĽS NS, Republiku a SNS.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Strana ZA ĽUDÍ omieta víziu Slovenska, v ktorej sa v niektorých médiách vykresľuje vláda s HLASom ako nutnosť. Po troch vládach v službách Fica chce Pellegrini ľudí opiť rožkom, ale spoločné roky rozkladania ekonomiky, právneho štátu a životnej úrovne ľudí na Slovensku nezamaskuje žiadny názov strany, ani hra na umierneného sociálneho demokrata,“ uviedla pre Pravdu strana.
Čítajte viac Majú šancu? Do politického boja sa chystá kráľ Zemplína aj šéf Polisu. Chcú novú ústavu, služobnú kravu aj moderné Slovensko
Jablko už vyzbieralo potrebné podpisy, no strana ešte zaregistrovaná nie je a nebola zatiaľ v žiadnom prieskume. Líderka strany Lucia Ďuriš Nicholsonová dodala, že ak nebude mať strana šancu, zváži spájanie alebo prípadné odstúpenie. Z povolebnej spolupráce vylúčila Smer, Republiku, ĽS NS, SNS, OĽaNO a „rôznych Tarabov, Čepčekov, Záborské a spol.“. S Hlasom spolupracovať nechce, no definitívne nie nehovorí. „Urobíme všetko pre to, aby sme nemuseli spolupracovať ani s Hlasom, aj keď pre túto chvíľu Hlasu definitívne NIE povedať nevieme vzhľadom na prieskumy,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.
Čo sa týka Modrých a Dzurindu, od vyzbierania podpisov o nich nepočuť, aj keď chcú majú veľké plány. Dzurinda sa nedokázal zatiaľ spojiť s nikým, úspešné neboli ani rokovania s KDH, aj keď stál na čele veľkého spájania. Je otázne, koľko voličov dokáže osloviť a či sa v tomto prípade nedostaneme od spájania k prepadu ešte väčšieho počtu hlasov, než v roku 2020. Na otázku, koho zo spolupráce vylučujú, neodpovedali.
8. SNS
Líder SNS Andrej Danko sa po neúspešných voľbách vrátil na politickú scénu a takisto ohlásil vytváranie vlastného tzv. národného bloku. Zatiaľ rokoval s menšími stranami krajnej pravice ako Slovenský patriot či Národná koalcia/Nezávislí kandidáti či s komunistami. No a kým v roku 2020 z povolebnej spolupráce Smer vylúčil, dnes je jeho prianím, aby sa spolu s Hlasom pridali k tomuto bloku.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Danko organizuje aj spoločné stretnutie, na ktoré však Peter Pellegrini nepríde. Má iný pracovný program a nevidí dôvod na to, aby na priateľskom stretnutí s lídrom SNS mala byť nejaká tretia osoba, čím narážal na Fica. Okrem toho pred troma rokmi vylúčil aj ĽS NS, dnes má na kandidátke Tomáša Tarabu a Filipa Kuffu, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Mariana Kotlebu.
Čítajte viac Liberálna demokracia podľa Danka likviduje krajinu. Spojil sa s Tarabom, do strany chcú aj Tabák
Pred týmito voľbami sa Danko rozhodol, že vylučovať nebude nikoho. „Nebudeme sa v tejto etape vyjadrovať ku konkrétnym stranám. Uvidíme, kto, aký získa mandát, naša politika je jasne antiliberálna,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. Ak by sa Dankovi podarilo dostať sa do parlamentu, Ficovi by v prípade jeho výhry pri skladaní koalície strana určite pomohla. „SNS môže byť žolíkom volieb,“ zhodnotil Cirner.
9. Smer
A aj keď je Smer v prieskumoch prvý, zo spolupráce ho vylučuje až deväť strán. Vzťahy Fica a Pellegriniho sa naštrbili ešte viac potom, čo ho líder Hlasu označil za politika minulosti a vo viacerých vyjadreniach uviedol, že si s ním nevie predstaviť vládnuť. V posledných týždňoch však Smer prešiel do útoku a snaží sa svoju bývalú dvojku zatlačiť do kúta. Zatiaľ úspešne.
Samotný Smer nevylúčil zo spolupráce nikoho. Ide o dlhodobý postoj strany. Napriek roztržkám chce vládnuť s Hlasom. „Pre Slovensko bude najlepšie, keď sa budú spájať strany, ktoré sú silne sociálne orientované a ktoré majú aj silný národný rozmer. Pre stranu Smer je najvhodnejšia dvojica – pre zostavenie stabilnej a sociálne orientovanej vlády – spolupráca Smeru a Hlasu. Mali by sa teda spájať sociálne a národne orientovane politické strany a mali by prevalcovať bláznov v politike, ktorých tu máme už toľko, že ich nevieme ani spočítať,“ reagoval pre Pravdu hovorca Smeru Ján Mažgút.
10. OĽaNO
Víťazné časy už má hnutie za sebou a koaličný potenciál OĽaNO sa dnes blíži k nule. Zo spolupráce ho zatiaľ jasne vylúčil Hlas, Republika a Jablko. Voličov a jeho kolegov odradil štýl politiky lídra hnutia Matoviča a podľa Cirnera je logické, že sa voči OĽaNO strany začínajú vymedzovať. „Ak si voliči želajú zmenu, tak si neželajú OĽaNO ani Igora Matoviča,“ povedal.
Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Huttner
OĽaNO sa jasne vymedzilo voči Smeru, Hlasu, ĽS NS a Republike. V podstate aj voči všetkým, ktorý si vedia predstaviť spoluprácu s Hlasom, čo je napríklad KDH, SaS, Jablko či Progresívne Slovensko. OĽaNO tieto strany vyzvalo, aby spoluprácu s Hlasom vylúčili a Matovič kritizoval, že tak doteraz nespravili. „SaS sa dokonca vyjadrila, že by radšej spolupracovala s mafiánmi z Hlasu okolo Pellegriniho, Žigu či Sakovej,“ uviedlo hnutie. Okrem toho kritizoval aj Káčera za jeho vyjadrenia o Hlase.
Okrem toho si Matovič stanovil podmienku, ktorou svoj koaličný potenciál priblížil ešte viac k nule. Do budúcej vlády totiž vstúpi len vtedy, ak bude každému vyplatených 500 eur za účasť v predčasných voľbách.
11. Republika a ĽSNS
Na konci rebríčka sa nachádza ĽS NS, ktoré takisto nemá šancu dostať sa do parlamentu samostatne, a hnutie Republika, ktoré založili odídenci od Kotlebu. Oba subjekty zo spolupráce vylúčili takmer všetky strany s výnimkou Smeru či SNS. ĽS NS na otázku, koho vylučuje, nereagovalo.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Republika strany nepomenovala, ale z odpovede je jasné, že vylučujú strany ako SaS či PS a spoločné slovo nenájdu ani s OĽaNO či Demokratmi. „Vylučujeme progresívcov, liberálov, bláznov a im podobné klony. Svoju možnosť vládnuť už mali. Už by to s nimi bolo len horšie. Republika preferuje vládu mieru a stability,“ uviedla Republika. Hnutie, na ktorého čele je Milan Uhrík však v prieskumoch atakuje dvojcifernú hranicu a problém so spoluprácou by v ich prípade nemal ani Smer a zrejme ani SNS.
Aj politológ Cirner predpokladá, že ĽS NS sa do parlamentu nedostane a nahradí ju práve Republika. „Tá sa netvári tak radikálne. Všetci dobre vedia, že sú to bývalí kotlebovci len v oblekoch. S nimi vládnuť nebude chcieť nikto z tzv. stredopravých politických síl. Bez problémov by s nimi vládol Smer, možno Sme rodina alebo SNS,“ skonštatoval.
Má vylučovanie zo spolupráce vplyv na voličov?
- Michal Cirner, politológ: „Nejaký vplyv to má – je to hra o koaličný potenciál. Keď má nejaká strana nízky koaličný potenciál, časť voličov to môže odradiť od voľby danej strany, ale napríklad domnievam sa, že pre voličov Smeru to neplatí. Darmo každý povie, že so Smerom nie.“
- Martin Slosiarik, sociológ: „Vymedzovanie sa voči iným stranám pred voľbami je skôr dané celkovým rozdelením straníckej scény. Ak by sme si ju pre zjednodušenie predstavili ako kontinuum, tak k stredu tohto kontinua sú z jednej strany strana Hlas a z druhej strany strana Sme rodina. Istá nevyhranenosť týchto strán a pozícia v strede ich nenúti k tomu, aby tak jasne deklarovali strany, ktoré sú pre nich neprijateľné alebo problematické z hľadiska budúcej spolupráce. V prípade voličov viac od stredu je toto očakávanie silnejšie, či sa to už týka jednej strany kontinua (Smer, Republika), alebo druhej strany kontinua (väčšina stredopravých strán).“
Ktorá strana má najpevnejšie voličské jadro?
V prieskumoch síce strany môžu mať peferencie nad hranicou zvoliteľnosti, no to ešte nemusí znamenať úspešný výsledok. Veľa závisí aj od toho, aké pevné voličské jadro strany majú. Z výskumov agentúry Focus vyplýva, že najväčšie voličské jadrá majú strany Smer, Republika, KDH či Aliancia.
Voliči pri nich uviedli možnosť som si úplne istý/á, že by som túto stranu volil/a. „Zatiaľ čo v prípade Smeru a Republiky aj samotné jadrá voličov zabezpečujú strane preferencie nad úrovňou päť percent, tak v prípade KDH je to pri preferenciách na úrovni šesť percent stále nedostatočne veľké jadro,“ vysvetlil pre Pravdu šéf agentúry a sociológ Martin Slosiarik.
Aliancia získava síce voličov na základe etnickej príslušnosti, ale v tomto prípade to podľa Slosiarika nie je primárne o jadre, ale o potrebe mobilizácie Maďarov žijúcich na južnom Slovensku. „Aj pri strane Hlas je jadro tiež dostatočne veľké a strana by len na základe jadra voličov nemala mať problém presiahnuť päťpercentnú hranicu,“ uviedol. Naopak stredopravé strany sú skôr charakteristické podstatne menšími jadrami voličov. „Čo indikuje práce možnosť prechodu voličov medzi nimi,“ dodal.