Z takmer 4,5 milióna registrovaných voličov sa volieb zvykne zúčastniť viac ako polovica. V minulých voľbách svoj hlas odovzdalo takmer 2,9 milióna oprávnených voličov. Existuje však skupina voličov, ktorí sa buď nerozhodli, alebo ide o tzv. nevoličov.
VIDEO Dočasne poverený premiér Eduard Heger končí na svojom poste
Ochota voliť je zatiaľ o niečo nižšia
Ani Igorovi Matovičovi ani Eduardovi Hegerovi sa nepodarilo vládu udržať pokope a Heger nakoniec po postupnom odchode štyroch ministrov odovzdal dočasné poverenie a Slovensko bude mať prvýkrát úradnícku vládu. Opozičné strany na čele so Smerom situáciu využili a z vlády „zmeny“ sa stala vláda „chaosu“. Lídri bývalej koalície to skúšajú s kartou návratu mafie k moci.
Čítajte viac Do volebného boja vstupuje svetová politická značka. Pirátom velí bývalá Saskárka, v strane bol aj Boris Kollár
Kým v roku 2020 bola hnacím motorom volieb túžba po zmene v politike i v spoločnosti, dnes sú to najmä mnohé krízy a nespokojnosť ľudí s rastom cien a v mnohých prípadoch so znižovaním životnej úrovne, ale aj nespokojnosť s tým, ako pôvodná koalícia riadila štát. Koniec koncov voliči už súčasných stranám vystavili vysvedčenie v podobe poklesu ich preferencií.
Politici z jedného politického spektra strašia tým, že hrozí nízka volebná účasť a „frustrovaný demokratický“ volič sa v predčasných voľbách buď nepôjde voliť, alebo jeho hlas prepadne, lebo pravica je rozdrobená. Na druhej strane opozícia straší tým, že septembrové voľby budú zmanipulované. Takúto obavu vyjadrilo podľa prieskumu AKO pre Joj vyše 40 percent opýtaných (najmä ľudia nad 66 rokov), kým 55 percent takúto obavu nemá.
VIDEO Čaputovej vyhlásenie o novej úradníckej vláde: Povedie ju Ódor
Minulý rok vola účasť vo voľbách najvyššia od roku 2002. Zažijeme v predčasných voľbách opačný rekord? Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik pre Pravdu ozrejmil, že v prieskumoch sa účasť vo voľbách meria podľa rôznych škál. „My používame stupnicu od 0 do 10, kde 0 znamená, že sa volieb určite nezúčastním a 10 znamená, že sa ich určite zúčastním,“ vysvetlil sociológ pre Pravdu.
Mimoriadnu schôdzu sa dvakrát nepodarilo otvoriť, poslanci ju preložili a otvorili riadnu májovú 90. schôdzu parlamentu.
Podľa údajov z apríla deklaruje veľmi nízku ochotu účasti (na škále 0 – 2) 15 percent respondentov a nízku ochotu (3 – 5 na škále) ďalšia približne pätina respondentov, teda okolo 18 percent. „Čiže nízky záujem o voľby dnes deklaruje približne tretina voličov (33 percent). Vyššiu mieru pravdepodobnosti (6 – 8 na škále) deklarovala viac ako štvrtina respondentov (27 percent) a vysokú pravdepodobnosť účasti približne 40 percent ľudí,“ uviedol.
Príčin, prečo ľudia nechodia voliť, je mnoho
Otázne podľa Slosiarika je, do akej miery sa podarí preklopiť respondentov s vyššou pravdepodobnosťou do vysokej pravdepodobnosti. „Zatiaľ sa mi ochota účasti na voľbách javí nižšia ako v posledných voľbách 2020,“ ozrejmil.
VIDEO Pellegrini: Týždeň-dva sa budeme tváriť, že rokujeme
Príčin, prečo sa ľudia rozhodnú nejsť voliť, je mnoho. „Nesledujú politiku a ani ich nezaujíma, sú ňou sklamaní a frustrovaní alebo si myslia, že vo voľbách o nič zásadné nejde,“ zhodnotil pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
„Je to podobné ako v iných západných demokraciách, nie je to nič čudné, voľby u nás nie sú povinné,“ povedal. Od parlamentných volieb 2006 sa volebná účasť pohybuje od 55 do 65 percent, čo znamená, že k voliť štandardne nechodí okolo 35 až 45 percent voličov. „Nemyslím si, že vo voľbách 2023 to bude výrazne inak,“ uviedol politológ.
Slovensko zažilo kampaň počas prázdninových mesiacov pred voľbami v rokoch 1994, 1998 a 2002, pričom Smer sa prvýkrát volieb samostatne zúčastnil v roku 2002. Mečiar vytiahol modelky a svetové celebrity, Dzurinda bicykel a Fico futbal.
Politológ si však nemyslí, že bude účasť v predčasných voľbách nižšia. „Myslím si, že účasť bude približne rovnaká. Spoločnosť je polarizovaná, vláde bola vyslovená nedôvera a vládne iba v poverení, zažili sme manažment pandémie, vojnu na Ukrajine, infláciu, energetickú krízu,“ povedal Cirner. „Voliči sa určite budú chcieť vyjadriť vo voľbách, možno bude účasť aj mierne vyššia ako naposledy, je to samozrejme iba špekulácia,“ zhodnotil.
Začne sa boj o nerozhodnutého voliča
Krátko pred predčasnými voľbami sa lídri snažia získať hlasy nielen voličov, ale presvedčiť sa snažia aj tých nerozhodnutých, ale aj nevoličov. Sociológ Slosiarik upozorňuje, že tieto dve skupiny treba rozlišovať. „Nevoliči deklarujú nízky záujem o účasť. Často nevolia opakovane – to znamená, že nevolenie je ich typickou charakteristikou,“ uviedol.
Foto: Úrad vlády SR
Napríklad až dve tretiny respondentov, ktorí použili na hodnotenie pravdepodobnosti účasti na voľbách stupne 0 až 5 sa volieb v roku 2020 nezúčastnili. „Naopak nerozhodnutí deklarujú určitý záujem o účasť vo voľbách, ale dnes nevedia alebo váhajú, koho by volili,“ povedal sociológ.
„Ak si napr. zoberieme respondentov s vyššou a vysokou pravdepodobnosťou účasti, čo je tých zhruba 67 percent potenciálnych voličov (stupne 6 až 10 na vyššie uvedenej škále), tak medzi nimi je zhruba 15 percent takých, ktorí na otázku, koho by chceli voliť odpovedali, že nevedia,“ vysvetlil Slosiarik.
VIDEO Matovič predstavil „kontroverzný“ plán B. Budeme drahá nevesta, bude to stáť presne 500 eur
Až tri štvrtiny týchto ľudí deklarovalo, že sa na voľbách v roku 2020 zúčastnili, pričom väčšinou vo voľbách 2020 volili niektorú zo strán stredopravého spektra. „Strany, ktoré sú dnes pre nich prijateľné z hľadiska voľby sú Progresívne Slovensko, Saska, Sme rodina, KDH a Demokrati, ale na druhej strane aj Hlas, Smer, SNS či Republika. Čiže o týchto voličov sa budú usilovať strany naprieč politických spektrom,“ dodal Slosiarik s tým, že o čosi vyššie šance v boji o nerozhodnutého voliča majú stredopravé strany.
Voličov by však mohlo od účasti odradiť aj prepadnutie ich hlasov. V posledných voľbách v roku 2020 prepadla takmer tretina z nich, pričom najväčší neúspech zaznamenala koalícia PS/Spolu. Stranu volilo vyše 200-tisíc ľudí a k prekonaniu potrebnej sedempercentnej hranice (v prípade koalície, pozn. red.) im chýbalo 926 hlasov.
Okrem toho prepadlo aj takmer 135-tisíc hlasov pre KDH a vyše 112-tisíc hlasov, ktoré získala strana Maďarská komunitná spoločnosť. Do parlamentu sa nedostalo ani SNS (vyše 91-tisíc hlasov), Dobrá voľba (vyše 88-tisíc hlasov) či Most – Híd (takmer 60-tisíc hlasov).
Slovensko zažilo aj časy takmer stopercentnej volebnej účasti
- r. 1992 – 84,2 % (posledné voľby do SNR počas existencie federácie)
- r. 1994 – 75,65 % (prvé voľby do NR SR po vzniku samostatného Slovenska)
- r. 1998 – 84,24 % (voľby rozhodovali o porážke mečiarizmu)
- r. 2002 – 70,06 % (rozhodovalo sa o euroatlantickej orientácii Slovenska)
- r. 2006 – 54,67 % (najnižšia účasť vo voľbách, predčasné voľby po tom, čo KDH odišlo z koalície)
- r. 2010 – 58,83 %
- r. 2012 – 59,11 % (predčasné voľby po páde Radičovej vlády)
- r. 2016 – 59,82 %
- r. 2020 – 65,8 % (najvyššia účasť od roku 2002)
Matovičova atómovka zmobilizuje len časť špekulantov
Jedným z hlavných šíriteľov strachu z nízkej účasti je líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Začiatkom roka preto OĽaNO oživilo ideu zavedenia odmien za účasť vo voľbách. Návrh na zľavu 10 percent zo štátnych poplatkov neprešiel a Matovič preto prišiel s ďalšou atómovkou.
Voličom chce ponúknuť odmenu 500 eur za účasť vo voľbách. Ani tento návrh sa nedostal do druhého čítania, no Matovič si ho poistil. Líder OĽaNO tušil, že návrh neprejde a tak tesne pred hlasovaním podal do podateľne identický návrh zákona a obišiel polročnú lehotu.
Foto: Ivan Majerský
Ani na tejto schôdzi nemá jeho návrh veľkú šancu, nemá podporu poslancov a v smršti vyše 230 návrhov sa nachádza na konci. Odmenu však chce presadiť za každú cenu, a preto prišiel s kontroverzným plánom B. „Do budúcej vládnej koalície vstúpime len s podmienkou vyplatenia odmeny 500 eur každému, kto sa 30. septembra 2023 zúčastnil volieb,“ uviedol Matovič.
Zavedenie odmeny zdôvodnil práve strachom z toho, čo môže nastať. Podľa neho sa Smer, Hlas a strany krajnej pravice spoliehajú na to, že „demokraticky cítiaci voliči“ neprídu voliť. „Ak 90 % voličov rozhodne, že kašleme na Európu a ideme smerom k Rusku, tak hold všetci si asi povieme, že radi sme žili v tejto krajine, ale ďalej s ňou plávať nebudeme,“ povedal ešte vo februári líder OĽaNO.
Čítajte viac Čas sa kráti. Šancu má prvá stovka zákonov, tie kontroverzné odsunuli. Matovič strieda atómovky
Podľa marcového prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj by v prípade zavedenia odmeny prišlo voliť takmer 90 percent voličov. Bez odmeny by bola účasť podobná posledným voľbám do parlamentu. Takmer 66 percent ľudí uviedlo, že napriek odmene by volilo stranu, ktorú mali v pláne.
Dokáže Matovičova 500 zmobilizovať voličov? „Môže to ovplyvniť malú časť „špekulantov“, ale lepší pozorovatelia politického diania chápu, že koaličný potenciál OĽaNO je veľmi malý a s najväčšou pravdepodobnosťou bude hnutie OĽaNO po voľbách v opozícii,“ skonštatoval Cirner.
Nevoličov zväčša podľa politológa nakopnú napríklad historické zlomy. „I keď každé voľby sú dôležité pre ďalšie smerovanie krajiny. Alebo sú to potom spomínané populistické benefity (peniaze za voľby, deň voľna, zľavy z poplatkov štátu a iné možné výhody),“ dodal.