Prečítajte si rozhovor ku kauze Borisa Kollára a jeho rozhodnutiu neodstúpiť s politológom Jozefom Lenčom z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Ako vnímate tento niekoľkomesačný spor? Kollár tvrdí, že je to kampaň, je?
Je do nechutný a nedôstojný spor, ktorý však do istej miery podčiarkuje aktuálny stav slovenskej politiky a spoločnosti. Ak sa súčasťou politiky stávajú tí, ktorí boli donedávna hviezdami „smotánky“ a pravidelne sa objavovali na stránkach bulváru, je do istej miery očakávateľné, že sa bulvár stane súčasťou politiky. Boris Kollár je človekom z bulváru a bulvár si ho našiel aj v jeho politickej funkcii. A to, že sa bulvár stáva súčasťou politických kampaní a antikampaní je len vyústením toho, že je tu súčasne ponuka (politici z bulváru) a dopyt (voliči túžiaci po bulvárnej politike).
Čítajte viac Kollár neľutuje, že prefackal expriateľku. Spravil by to znova, odstúpiť sa nechystá: Odvolanie mu nehrozí
Môže to Sme rodine a Kollárovi uškodiť? Zatrasie to s jeho imidžom „otecka“?
Rozhodne môže. Ak by to nemalo byť ohrozením jeho politickej kariéry a jeho strany, nemal by celý spor v podstate zmysel. Dôvodom, prečo mu to môže poškodiť je to, že priamo útočí na podstatu Kollárovho politického imidžu – človeka, otca, ktorý pomáha, ktorý sa stará o deti. Robí z neho človeka, ktorý sa nestará o deti, žije „nenormálny“ život a v konečnom dôsledku sa dopúšťa domáceho násilia. Všetko v príkrom rozpore s ideou strany, ktorá chce osloviť konzervatívneho voliča, ktorý chce, aby sa oňho starala „normálna“ strana a „normálni“ politici.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Oproti „normálu“ bolo vidieť, že je naštvaný, dokonca odišiel v slzách. Padli slová aj o násilí, priznal sa, že udrel expriateľku. Bagatelizuje násilie?
Obraz spomínanej tlačovej konferencie nie celkom korešpondoval s obsahom. Nahnevaný politik v slzách, ktorý sa priznal k násiliu na žene sa súčasne o vlastnom dieťati vyjadruje ako o „decku“ a nedáva mu ani meno, to rozhodne nie je niečo, čo od neho očakávajú jeho voliči. Rovnako si nemyslím, že jeho voliči chcú od neho počuť koľko tisíc eur dáva na deti, ale skôr aký vzťah s nimi má, ako sa k nim správa. Myslím si, že tieto udalosti výrazne oslabia pozíciu Borisa Kollára a môžu sa negatívne premietnuť aj do preferencií strany Sme rodina.
Už teraz má nestabilné voličské jadro, do akej miery ho to môže ohroziť? Myslím jadro strany.
Rozhodne áno. Voličské jadro Sme rodina je len okolo štyroch percent a súčasne voličskú základňu strany tvoria vo väčšine ženy. Takže obraz Borisa Kollára, ktorý bije jednu z matiek svojich detí a o dieťati sa vyjadruje ako o „decku“, môže vo výsledku spôsobiť, že sa jeho hnutie nedostane do parlamentu.
Kollár spomínal, že by za tým mohol byť Zoroslav Kollár. Aký záujem by na tom mohol mať?
V prípade niektorých žien Borisa Kollára sa v minulosti spomínal nielen Zoroslav Kollár, ale aj Marián Kočner, avšak zoznam tých, ktorí majú s Borisom Kollárom nevybavené účty môže byť omnoho väčší a tak, je ťažké nateraz špekulovať, kto je tou osobou (osobami), ktorá sa rozhodla zaútočiť na predsedu Kollára a jeho najcitlivejšom mieste.
Ústava nepredpokladá, že môže podať demisiu, môžu ho len odvolať. Napriek tomu, mal by urobiť gesto a odísť?
Rozhodne áno. Fyzické násilie na ženách je neospravedlniteľné. Post druhého najvyššieho ústavného činiteľa je reprezentatívnym postom nielen pre parlament, ale aj celej spoločnosti – štátu a jeho politického systému – a nemal by ho zastávať človek, ktorý sa prizná k násiliu na ženách a ktorý sa v minulosti priznal k tomu, že je plagiátor. Tento krok by mohol taktiež pomôcť jeho hnutiu k tomu, aby sa téma jeho súkromného života nestala jednou z hlavných tém kampane proti Sme rodina.
Sám povedal, že nedostúpi, bude jedine čeliť návrhu. Po tom, čo videl video Richterovej uviedol, že nič neľutuje. Ako to hodnotíte?
Jeho rozhodnutie je zbabelé, alibistické a nezodpovedné. Lež typické pre ten typ politika, ktorý reprezentuje Boris Kollár.