Ako pre Pravdu potvrdila Chmelová, vyššie výdavky ovplyvňujú najmä dva faktory. „Pochopiteľne, je to pod vplyvom inflácie. Tak, ako nám zdražela cena papiera, zvýšila sa aj priemerná mzda v národnom hospodárstve,“ vysvetlila.
Čítajte viac Manipulácia volieb sa nedeje pri urnách. Odborník: Nové nástroje ovplyvňujú voličov sofistikovanejšie
Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 odhadovali výdavky na 9,7 milióna, v roku 2012 na 10,15 milióna, v roku 2016 na 10,7 milióna eur a v roku 2020 na 12,6 milióna eur. Vláda schválila minulú stredu volebný harmonogram, podľa ktorého je pre voľby 2023 potrebné uvoľniť pre ministerstvo vnútra 13 686 875 eur a štatistický úrad vo výške 3 148 630 eur. Predčasné parlamentné voľby budú teda stáť vyše 16,8 milióna eur.
Štedrejšie odmeny
Z peňazí sa hradia mzdy členom volebných komisií a odmeny členom a zapisovateľom okresných a okrskových volebných komisií. Financie sa uvoľňujú aj na tlač hlasovacích lístkov, tiež na zabezpečenie hlasovania poštou, či na ochranu verejného poriadku. Peniaze pre ŠÚ SR zahŕňajú zase výdavky na spracovanie volebných výsledkov.
Členovi volebnej komisie pripadalo v roku 2020 50 eur, zapisovateľovi 62 eur a predsedovi komisie 65 eur. Za jesenné voľby to bude viac. Chmelová podotkla, že odmeny pre členov a zapisovateľov sa rozlišujú v súvislosti s ich zodpovednosťou.
„V súčasnosti napríklad člen volebnej komisie má nárok na odmenu vypočítanú podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve 62,70 eura, zapisovateľ volebnej komisie 78,39 eur a predseda okrskovej volebnej alebo a okresnej volebnej komisie 81,52 eura. V minulosti boli všetky odmeny členov a zapisovateľov rovnaké," pokračovala.
Elektronické voľby sú pasé
Vláda, ktorá nastúpila po voľbách v roku 2020, mala v Programovom vyhlásení vlády, že popri klasickom hlasovaní zavedie aj elektronické. Bod nenaplnila. K elektronickým voľbám, ako k alternatíve ku klasickému hlasovaniu, vytvorili totiž pracovnú skupinu expertov, ktorá dospela k záveru, že zavedenie hlasovania cez internet by malo viacero rizík. „Boli vyslovené pochybnosti, že voliči by nemali dôveru k výsledkom volieb, pokiaľ by sa hlasovalo elektronicky,“ ozrejmila Chmelová.
Čítajte viac Psychologička: Priznanie Kollára, že udrel ženu, môže byť dvojsečná zbraň
V Európe sa o elektronické voľby pokúšali v Nemecku, Francúzsku aj vo Fínsku. Premiantom je v hlasovaní cez internet Estónsko. Sympatie si však získali postupne. V komunálnych voľbách v roku 2005 využili možnosť voliť elektronicky dve percentá voličov. Kým v parlamentných voľbách v roku 2019 využilo túto formu 247 232 ľudí, tento rok hlasovala elektronicky asi tretina voličov, teda 313 514 ľudí.
„V ostatných krajinách sa elektronizácia, pokiaľ ide o volebné procesy, zastavila do tej miery, že zostalo pravidlo hlasovanie na papieri, sčítavanie na papieri a potom už sumarizácia elektronicky. To je postup, ktorý aplikuje aj Slovenská republika,“ vysvetlila šéfka odboru volieb.
Predstava, že by elektronické voľby boli lacnejšie, je podľa Chmelovej len zdanlivá. Pripomenula, že aj Rada Európy podporuje, aby bolo elektronické hlasovanie iba jednou z možností ako hlasovať. Ak by sa zaviedli online voľby, ministerstvo vnútra by i tak muselo pre všetkých voličov zabezpečiť okrem toho aj papierovú možnosť hlasovania a hlasovacie lístky.
Čítajte viac Sulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji
„Tí voliči, ktorí by sa rozhodli hlasovať elektronicky, by mohli hlasovať elektronicky. Z tohto dôvodu by boli voľby oveľa drahšie ako je tomu doposiaľ. Okrem toho by bolo otázkou, ako by voliči takémuto spôsobu hlasovania dôverovali, keďže najväčšiu pochybnosť mala pracovná skupina v tom, že by bolo možné spojiť jednak voliča a hlas, ktorý odovzdal, a potom obavy z toho, že hlas by bolo možné po ceste v elektronických systémoch aj manipulovať,“ dodala.
Voľby budú drahšie
Chmelová upozornila, že ministerstvo vnútra predkladá na rokovanie vlády iba návrh rozpočtu na voľby, ktorý počíta s určitými rezervami. Počet hlasovacích lístkov, ktoré sa musia vytlačiť, a teda aj papiera, sa odvíja od počtu kandidujúcih politických subjektov. „Áno, vo všeobecnosti budú voľby drahšie. Účet bude vystavený štátu až po vykonaní volieb,“ dodala Chmelová.
