Andrea Letanovská ako volebná líderka totiž stačiť nemusí, aj keď je jej príbeh silný. Odborníci sa zhodujú na tom, že strana musí zabrať a pomohlo by jej prípadné spájanie. To však nie je na programe dňa. Ak nebude mať Hegerova strana v septembri nad päť percent, tzv. mladú značku budú budovať mimo parlamentu.
Sme mladá značka
Začiatkom marca Heger na pódiu po boku Miroslava Kollára, Jaroslava Naďa, poslancov okolo Jána Budaja a ďalších predstaviteľov vtedajšej Modrej koalície (predtým Spolu, pozn. red.) predstavil svoju stranu Demokrati. Už podľa agentúry Focus by ich volilo potrebných päť percent. Pre mnohých to bolo prekvapenie. Veľkolepý štart však vystriedal rýchly pokles.
Demokrati sa aktuálne držia na hranici troch percent a zatiaľ nevyzerá to, že by dokázali zmobilizovať dostatočný počet voličov. Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika však časť voličov zmobilizovaná je. „Viac ako 90 percent súčasných voličov Demokratov bolo voliť aj vo voľbách v roku 2020, čiže z tohto hľadiska sa zdajú byť dostatočne mobilizovaní,“ uviedol pre Pravdu.
Sám Heger pre Pravdu skonštatoval, že sú ešte pre ľudí mladou značkou. „Mnohí ľudia v regiónoch nevedia, že strana Demokrati vznikla. Našou úlohou je v kampani ukázať, že tu sme a kto sme,“ povedal s tým, že ich čaká ešte veľa práce.
Naopak, podpredseda strany Jaroslav Naď je o úspechu Demokratov presvedčený. „Som vnútorne presvedčený, aj vzhľadom na reakcie ľudí v uliciach, aj na sociálnych sieťach, že sa do toho parlamentu dostaneme,“ skonštatoval pre Pravdu.
Podľa odborníkov nebude cesta k stabilným piatim percentám taká jednoduchá, ako si členovia Demokratov predstavujú. Pomôcť by im v tom mala aj výmena na poste volebného lídra. Do volieb Demokratov povedie Andrea Letanovská. Tá kandidovala v minulých voľbách za stranu Andreja Kisku Za ľudí, do parlamentu nastúpila v júli 2020 na miesto Vladimíra Ledeckého. Po necelom roku v apríli sa opäť vymenili.
Čítajte viac Letanovská pre Pravdu: Budem bojovať slušnosťou, o rezort zdravotníctva mám záujem
Mesiac po odchode z poslaneckých lavíc odišla aj zo strany Za ľudí. Dôvodom boli nezhody so šéfkou Veronikou Remišovou, ktorá podľa nej nedokázala uchopiť a rozvíjať odkaz zakladateľa strany Kisku. Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča dokáže jej príbeh niektorých zaujať.
V minulých voľbách oslovila približne 4 300 voličov, čo bolo skoro o dvetisíc voličov viac než jej dvaja spolustraníci Miroslav Kollár a Michal Luciak. „Rovnako platí, že v istom type volieb zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní voličov profesia kandidátov a v tomto smere je výhodou byť lekárom,“ myslí si.
Letanovská ako ťah na bránu?
Príbeh však podľa neho nevyhráva voľby, pokiaľ sa nesnúbi s inými schopnosťami politika, ktoré podľa neho Letanovská nemá. „Nemá charizmu. Nik nepozná jej politickú víziu. Nemá komunikačné zručnosti. Všetci ju budú vnímať len ako lekárku, ktorá ma resuscitovať Demokratov. Ženu, za ktorú sa chce schovať ‚večná dvojka‘ Eduard Heger,“ zhodnotil politológ pre Pravdu.
Letanovská by ako jednotka mohla Demokratom pomôcť pri vyjednávaní o spájaní sa s inými stranami. To však zrejme nie je na programe dňa. Líder Maďarského fóra Zsolt Simon im síce ponúkol miesta na kandidátke, a platí to aj pre Dzurindových Modrých, no hegerovci sa k nim pridať nechystajú.
Dzurinda, Heger a Kollár majú okrem toho za sebou ‚nemilú‘ históriu, kedy Dzurinda kvôli vstupu Hegera do Modrej koalície opustil Kollára. Naď na margo spájania dodal, že by bolo logickejším krokom, keby prešli členovia spomínaných strán na kandidátku Demokratov, keďže dzurindovci majú jedno percento a Demokrati podľa posledného prieskumu Ipsosu štyri. „Nie je to ideálne, ale je to minimálne štyrikrát viac ako oni,“ povedal.
Čítajte viac Zložiť koalíciu bude ťažké, no túžba po moci je silnejšia. Karty môže zamiešať Danko: Hlas a PS sa teraz bijú o druhé miesto
Demokratom by zrejme spájanie prospelo, koniec koncov, ich voliči v prieskume agentúry AKO ako jediní vyjadrili túžbu po spájaní. „Nepredpokladám, že by sa Letanovská stala líderkou takejto ‚koalície‘. Takže v konečnom dôsledku by celá zmena bola zbytočná. Hoci som presvedčený o tom, že zbytočná bude aj tak,“ skonštatoval Lenč.
„Domnievam sa, že by sa pomaly mali zmieriť s tým, že ak chcú, aby Demokrati pokračovali aj po voľbách, aby sa mentálne pripravovali na pôsobenie mimo parlamentu a budovaní ‚mladej značky‘,“ myslí si politológ.
Podľa šéfa agentúry Focus a sociológa Martina Slosiarika budú musieť Demokrati v prípade Letanovskej investovať do budovania jej známosti a pozicioningu, teda poriadne vysvetliť, o koho ide, aký má príbeh, no je prirodzené, že je menej známa, ako Heger.
„Demokrati pravdepodobne situáciu vyhodnotili tak, že Eduard Heger má limity z hľadiska možnosti rastu preferencií strany práve preto, že je všeobecne známy a nesie si so sebou aj negatívnu stigmu vlády z posledných dvoch rokov,“ skonštatoval sociológ.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Podľa analytika agentúry NMS Market Research Mikuláša Hanesa Demokrati zaradením Letanovskej na prvé miesto správne reagujú na potrebu zmien v zdravotníctva, problémom je však krátky čas na oboznámenie sa s jej príbehom. „Do volieb sú tri mesiace, z toho dva spadajú do dovolenkového obdobia, kedy je pozornosť ľudí oveľa viac fragmentovaná. Zároveň bude v tomto krátkom čase pani Letanovská súperiť o pozornosť aj s inými politikmi a stranami,“ zhodnotil pre Pravdu.
Dvojka v KDH nie, v Demokratoch už áno
Jedným z dôvodov, prečo sa Heger rozhodol dať na prvé miesto Letanovskú, bola podľa jeho slov nesebeckosť. Už raz však dostal ponuku byť dvojkou. Navrhol mu to líder KDH Milan Majerský. Byť dvojkou vo vlastnej strane je však iná situácia. „Dvojka na KDH by znamenala, že je len jedným z mnohých kandidátov KDH bez reálnej moci. Dvojka na kandidátke KDH bola známkou nesebeckosti,“ myslí si Lenč.
Foto: FB/Veronika Remišová
V prípade Demokratov si však Heger moc nad stranou ponecháva. „Zodpovednosť za prípadný neúspech vo voľbách hádže na plecia Letanovskej. Podobne, ako to v roku 2010 urobil Mikuláš Dzurinda. Je to zbabelé, no v prípade niektorých politikov, mužov, nie prekvapujúce,“ dodal na margo jednotky.
Vo volebnom modeli NMS zaznamenali Demokrati pokles zatiaľ len v júni, volilo by ich 1,8 percenta ľudí. V meraniach predtým mali podporu stabilne okolo troch percent. Zatiaľ však ide o štatistickú odchýlku. Čo sa týka ich jadra, to je od začiatku na úrovni jedného percenta.
Keďže ide o mladú stranu, je takéto voličské jadro v politike štandardom. „Aj mnohé zavedené strany ako napr. Saska alebo Sme rodina majú malé volebné jadro a ich voliči sú pomerne nestáli,“ zhodnotil pre Pravdu analytik.
Čítajte viac Hlas a Republika ohrozujú Smer. Spájaniu povedali voliči jasné nie, výnimkou sú Demokrati
Podľa politológa Lenča bolo mladou značkou v roku 2016 aj hnutie Sme rodina, ktoré vzniklo pol roka pred voľbami. „Prvé prieskumy im dávali len niečo okolo jedného percenta, no postupne rástli. Prípad Demokratov je opačný a slová predsedu Hegera sú obdobnou výhovorkou, ako boli tie z obdobia, keď bol premiérom a tvrdil, že za nič nezodpovedá,“ povedal.
Čo sa volebného potenciálu týka, ten je od vzniku Demokratov na úrovni okolo šiestich až siedmich percent a jeho rozširovanie bude pre Demokratov kľúčové, aj keď zložité. „Práve to je z môjho pohľadu úloha pani Letanovskej. Na rozdiel od Eduarga Hegera nemá na sebe stigmu z pôsobenia v minulej vláde a jej kandidatúru za stranu Za ľudí a následné pôsobenie v parlamente väčšina voličov nepostrehla,“ myslí si.
Prevažná väčšina súčasných voličov Demokratov volila vo roku 2020 OĽaNO. Síce sa stále stotožňujú s hodnotami, ktoré presadzoval líder hnutia Matovič, no sú sklamaní z jeho pôsobenia ako premiéra.
„Zostávajúca časť sú voliči stredopravých strán z volieb 2020 (koalícia PS/SPOLU, SaS, KDH, Za ľudí). Čiže z tohto hľadiska sa pohybujú v segmente, kde je dnes vysoká miera konkurencie medzi stranami,“ uviedol Slosiarik s tým, že o voliča bojujú primárne s OĽaNO, KDH a PS.
Od stredu pritom voliči Demokratov tiahnu ku konzervatívnejšiemu naladeniu, než k liberálnejšiemu. „Približne dve tretiny ich voličov deklaruje, že sú pevne rozhodnutí voliť Demokratov aj vo voľbách, zostávajúca tretina si nie je úplne istá,“ skonštatoval šéf agentúry Focus. V ich poslednom prieskume mali preferencie na úrovni 3,2 percent, z toho dve percentá sú pevne presvedčení voliči, zvyšok stále váha.
Čítajte viac Vlčanova firma zo škandalóznej dotácie financovala nákup strojov. V súťaži na 3,5 milióna uspela firma s nulovými tržbami
Preferencie Demokratov však od ich vzniku klesajú. Prečo? „Pretože nemajú uveriteľných lídrov, uveriteľnú programovú agendu a čo je podstatné, sú zodpovední, aj keď nie všetci, za stav spoločnosti a politiky, ktorý spôsobili ostatné tri roky vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera,“ zhodnotil politológ Lenč.
Menšinová vláda? Heger sa chcel zviditeľniť
Podľa Hanesa sa Heger usiloval o pokračovanie jeho menšinovej vlády aj preto, aby mohol Demokratov viac zviditeľniť. „Bol to pre nich ideálny spôsob, ako u občanov spojiť známe tváre so značkou Demokrati,“ uviedol analytik. Heger do istej miery napĺňa predstavu o pokojnom a slušnom politikovi.
Foto: Facebook/Eduard Heger
„Viacerými krokmi v posledných mesiacoch však vážne poškodil svoj imidž a u časti občanov vyvolal dojem nekompetentného a slabého politika,“ myslí si Hanes s tým, že bez roly premiéra nemá dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby dostal stranu nad potrebnú päťpercentnú hranicu. „A slabí lídri majú u slovenských voličov tradične malé šance na úspech,“ vysvetľuje analytik NMS Market Research s tým, že aj to bol nepochybne dôvod na výmenu lídra kandidátky.
Okrem toho bude mať Heger silného súpera aj vo svojom bývalom šéfovi Matovičovi. Líder OĽaNO už neraz verejnosti ukázal, ako dokáže svoj hnev sústrediť na toho, kto je aktuálne v pozícii jeho nepriateľa. Aj kauzu okolo exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana využil vo svoj prospech a zodpovednosti sa zbavil.
Je nespochybniteľný fakt, že Matovič je šikovný marketér. „Je autentický v tom, čo robí,“ zhodnotil Lenč. „Vie manipulovať s ľuďmi okolo seba a tiež s voličmi. Je to človek, ktorý sa neštíti akejkoľvek zákernosti a má okolo seba vždy dosť ľudí, ktorí sú ochotní zaňho tú zákernosť aj urobiť,“ uviedol politológ. Matovič sa z piatich percent dokázal dostať na 25, Demokratom však chýba jeho politický a marketingový talent.
Úspechom budú aj tri percentá
Dostať sa späť na hranicu piatich percent a uspieť však nebude jednoduché. Politológ nateraz nepredpokladá, že sa k tejto hranici opätovne dostanú. „Myslím si, že za úspech by mohli považovať to, že prekročia trojpercentnú hranicu a získajú tak príspevok od štátu a možnosť vybudovať stranu, ktorá sa bude o hlasy voličov uchádzať v nasledujúcich voľbách,“ dodal Lenč.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Šancu na prekročeniu päťpercentnej hranice podľa Hanesa majú. Okrem spojenia je to aktivita strany a hodnovernosť Letanovskej v tom, že je líderkou kandidátky vďaka svojim schopnostiam. „A že nie je iba figovým listom, ktorým sa má zakryť Eduard Heger,“ dodal analytik NMS.
Ak však nebudú mať začiatkom septembra bezpečne nad päť percent, bude pre nich prakticky nemožné dostať sa do parlamentu. „Vtedy sa voliči začnú reálne pozerať na to, ktorú stranu má zmysel podporiť a u ktorých strán hrozí, že by hlas pre ne mohol de facto prepadnúť,“ uviedol s tým, že až tretina voličov sa bude finálne rozhodovať o tom, ktorej strane dá vo voľbách svoj hlas, až počas septembra.
Demokrati budú musieť byť všade. „Dovtedy musia byť Demokrati na pomyselnom „shortliste“ u čo najväčšieho počtu voličov. Inak pôjde volič na istotu a hodí to tej strane zo svojho zoznamu, u ktorej bude mať istotu, že ho bude zastupovať v parlamente. Demokrati sú tu príliš krátko na to, aby boli pre ľudí lovebrandom a z podstaty svojej politiky nechcú vzbudzovať emócie. O to ťažšie bude zaujať dostatočný počet voličov počas ostrej kampane,“ dodal Hanes.