Simon dnes v záhrade pod Bratislavským hradom predstavil svoju kandidátku. Veľké spájanie sa síce nekonalo, no ešte pred rokovaniami s lídrom Demokratov Eduardom Hegerom a lídrom koalície Modrí, Most-Híd Mikulášom Dzurindom sa mu podarilo spojiť s ďalšími štyrmi stranami.
Veríme si na päť percent
Ide o strany Občianski demokrati Slovenska (ODS) na čele s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom, Demokratická strana, ktorej tvárou sú bývalí saskári Jozef Rajtár a Natália Blahová a dva menšie subjekty Za regióny a Strana Rómskej koalície.
Do volieb však idú ako strana, nie koalícia. „Sme najlepšou voľbou, lebo sa nespájame s obdobím mafie ani chaosu,“ zdôraznil Simon, ktorý považuje práve túto myšlienku za najväčšiu prednosť. Za lídra nepovažuje len seba, ale všetkých v strane a verí, že sa do parlamentu dostane.
Súčasné preferencie podľa neho odzrkadľujú len podporu maďarských voličov. „Veríme si aj v tom, že je veľa rómskych voličov, ktorí nám dajú hlas, no tieto hlasy sa nedajú dopredu odmerať. Vychádzali sme z toho, koľko hlasov dostali ľudia z rómskej komunity, ktorých Strana rómskej koalície podporovala v predchádzajúcich voľbách či už v komunálnych, alebo parlamentných. Reálne je to zhruba 1,5-percentný potenciál,“ povedal v rozhovore pre Pravdu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Keď si spočítali MF a rómske hlasy sú podľa Simona niekde na hranici štyroch percent. „Veríme tomu, že generál Macko a ľudia ako Jozef Rajtár, Natália Blahová, Filip Rybanič a ďalší dokážu doniesť ďalšie dve tri percentá počas kampane. My veríme tomu, že reálne budeme v tom parlamente,“ povedal. Na kandidátke má Simon aj bývalých saskárov, generála vo výslužbe či zamestnanca banky, ktorý nazrel do účtov bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Bývalí saskári, generál i zamestnanec banky, ktorý nazrel do Kaliňákových účtov
Dvojkou na kandidátke bude Macko. Generál vo výslužbe kandidoval v posledných parlamentných voľbách za koalíciu PS/Spolu. Po neúspešných voľbách, kedy sa koalícia znova rozdelila, sa v Spolu menilo aj vedenie. O post predsedu sa uchádzal aj Macko, no neuspel. Generál chcel potom vyzbierať podpisy na vznik strany ODS, no nakoniec mu podalo pomocnú ruku hnutie Trebišov nahlas, ktorá sa pretransformoval na ODS a Macko sa stal v decembri 2021 jej predsedom.
Čítajte viac Omyl či sabotáž? Gyimesi zúri kvôli strate „lukratívnej 150.“. Obviňuje vlastnú stranu, Aliancia zvažuje trestné oznámenie
„Tridsať rokov od vzniku Slovenskej republiky sa nám, bohužiaľ, krajina rozpadá. Rozpadajú sa nám mosty, budovy, inštitúcie aj morálka spoločnosti,“ poukázal Macko. Predstavou spojenej strany je posilnenie regiónov, ktoré by dostali viac kompetencií aj financií, aby o ich použití rozhodovali tí, ktorých sa to týka. Štát má podľa neho občanom slúžiť a nie ich „buzerovať“. Za jeden zo svojich základných pilierov pokladá strana aj jasné ukotvenie v Európskej únii a NATO.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Na kandidátke Maďarského fóra je aj bývalý saskár Jozef Rajtár a Filip Rybanič, ktorý bol v minulosti v parlamente poslaneckým asistentom Rajtára. Rybaniča v roku 2020 odsúdili na tri roky podmienečne za nahliadnutie do účtov Kaliňáka. Tieto informácie odkryli fakt, že bývalý minister vnútra obchodoval s Ladislavom Bašternákom a dostal od neho na účet peniaze. Najvyšší súd vlani v marci tento rozsudok zrušil a vec vrátil prerokovanie a rozhodnutie.
Čítajte viac Prezeral si Kaliňákove účty. Súd Rybaniča po šiestich rokoch oslobodil
„Neváhal sa postaviť proti vtedy najsilnejšiemu človeku v štáte, ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Máme tu Natáliu Blahovú, ktorá otvorila veľmi závažnú kauzu Čistý deň, ktorý bol skôr Špinavým dňom,“ vymenoval Rajtár. Skupina okolo Rajtára odišla z SaS v roku 2019 po neúspešnej snahe Ľubomíra Galka nahradiť Richarda Sulíka na poste predsedu strany. Rajtár dnes ako predseda Demokratickej strany tiež kandiduje za Maďarské fórum s číslom štyri. Galko kandiduje za hnutie OĽaNO.
Rajtár zdôraznil, že ľudia na kandidátke majú svoje hodnoty a jasné zásady. „Filip Rybanič sa nebál postaviť najsilnejším mužom štátu, Zsolt Simon povedal Robertovi Ficovi jasné nie, keď jeho vtedajší kolegovia išli s ním do vlády a Pavel Macko pomohol vybudovať slovenskú armádu. Máme silnú kandidátku,“ pripomenul.
Foto: TASR, Oliver Ondráš
Blahová zas odštartovala kauzu Čistý deň, ktorá sa týkala zneužívania mladistvých v resocializačnom zariadení pre drogovo závislých mladých ľudí v Galante. Rómska koalícia sa chce v tejto strane venovať najmä kvalite vzdelávania, Za regióny žiada decentralizáciu Slovenska a vyrovnanie regionálnych rozdielov, ODS zefektívnenie inštitúcií slúžiacich občanom a bezpečnosť.
Pre predsedu Zsolta Simona je najdôležitejšie spájanie Slovákov, Maďarov a Rómov. Nechce návrat Roberta Fica a jeho mafiánskych praktík ani fašistov v parlamente. „Na kampaň minieme maximálne 700-tisíc eur, len peniazmi sa voľby nevyhrávajú. Nebudeme mať pod päť percent,“ dodal.
Na kandidátke chýba 25 mien
Na kandidátke však nemajú obsadených všetkých 150 miest. Do plného počtu im chýba 25 mien. Simon to vysvetlil tým, že dali ponuku, aby sa k nim mohli pripojiť členovia iných strán ako sú Demokrati či dzurindovci. Spojenie piatich strán už mal Simon „podpísané“ pred rokovaniami s Demokratmi Eduarda Hegera a stranou Mikuláša Modrí, Most – Híd.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Demokrati vznikli potom, Modrí ešte neskôr a o Moste ani nehovorím. V čase, keď som si sadol s Mikulášom Dzurindom alebo s Eduardom Hegerom, táto pätica už bola podpísaná, preto nemáme ani 150 ľudí na kandidátke. Dopredu sme hovorili, že necháme priestor pre ostatných až do poslednej chvíle a nechceli sme nasilu ešte tlačiť ďalších ľudí na kandidátku,“ povedal pre Pravdu.
Spájanie šlo Maďarom ťažko
Zsolt Simon vstúpil v roku 2019 do SMK, kde pôsobil ako expert na poľnohospodárstvo . V druhej Dzurindovej vláde bol v rokoch 2002 – 2006 ministrom pôdohospodárstva. V roku 2009 patril k jedným z členov, ktorí opustili SMK a na čele s Bélom Bugárom založili Most – Híd. Bugárova strana sa do parlamentu dostala prvýkrát po voľbách v roku 2010 so ziskom niečo vyše ôsmich percent.
Foto: SITA, Diana Černáková
Úspech mali aj v dvoch nasledujúcich parlamentných voľbách. Zlom nastal po roku 2016, kedy sa Most – Híd rozhodol, že pôjde do vlády so Smerom a SNS. Simon preto zo strany vystúpil a pôsobil ako nezaradený poslanec. O tri roky neskôr založil stranu Maďarské fórum, ktorej cieľom bolo reprezentovať Maďarov v parlamente.
Pred voľbami v roku 2020 začalo MF intenzívne rokovania so zvyšnými štyrmi stranami, ktoré zastupovali maďarské menšiny – SMK, Most – Híd, Maďarská kresťanskodemokratická aliancia a Spolupatričnosť). Úplné spojenie sa nakoniec nepodarilo a MF kandidovalo len s maďarskými stranami SMK a Spolupatričnosť pod názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť.
Do parlamentu sa však nedostali, volilo ich 3,9 percenta ľudí. Pred týmito voľbami sa Simon nakoniec nedohodol ani s Alianciou, ktorý združuje viacero platforiem. Z Aliancie nakoniec odišla aj časť poslanec za Most-Híd, ktorí nesúhlasili s prítomnosťou exposlanca OĽaNO Györgya Gyimesiho na kandidátke Aliancie.