Ostávajú už len dva dni na prihlásenie. Výsledok septembrových volieb môžete ovplyvniť aj zo zahraničia

Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky

Volebná kampaň je síce ešte v pokojnejšom móde a do predčasných parlamentných volieb zostáva viac ako mesiac, no časť voličov už teraz môže zahlasovať za svojho favorita. Slovenskí občania, ktorí žijú alebo budú v čase volieb vycestovaní, môžu do stredy požiadať o voľbu poštou. Naposledy o túto formu požiadalo vyše 55-tisíc Slovákov.

Začiatkom mesiaca to bolo 42-tisíc, k pondelku 7. augusta už 52-tisíc. Rekordnú účasť na tohtoročných voľbách očakáva občianske združenie Srdcom doma, ktoré mobilizuje voličov v zahraničí. Vzostupný trend, ktorý je evidentný od volieb 2006, podľa nich naznačuje, že z cudziny by mohlo prísť až 100-tisíc hlasov.

Chystajú sa Slováci v zahraničí voliť poštou?

Fotogaléria 4 fotky

+1

Nie je to prehnané číslo? Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied to pokladá za veľmi vysoké číslo. Nedá sa podľa neho však vylúčiť, že voliť prídu aj mnohí z tých, ktorí zo Slovenska odišli od posledných volieb.

Samuel Zubo zo Srdcom doma pre Pravdu vysvetľuje, že odhady postavili na predchádzajúcom raste a zohľadnili aj to, že informovanosť nebola v minulosti dostatočná v porovnaní s tou v rokoch 2020 a 2023. O koreš­pondenčnej voľbe, ktorá je možná len od roku 2006, mnohí nevedeli. Práve chabé informácie boli pre partiu krajanov v Prahe motiváciou dostať túto možnosť hlasovania viac do povedomia. Dnes im v tom pomáhajú slovenskí herci, speváci aj scéna influencerov. Podľa Zuba sú otvorené propagácii volieb poštou viac slovenské osobnosti, ktoré pôsobia v zahraničí, ako tie, ktoré žijú na Slovensku. Zaujímavé mu príde aj to, že kampaňou na účasť vo voľbách zo zahraničia výraznejšie viac žijú ženy.

Ako Fico vyhral voľby, ale nezložil vládu

Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Kto je zahraničný volič?

Vo voľbách v roku 2020 volilo napokon zo zahraničia 48 925 ľudí. Najväčší úspech mala koalícia Progresívne Slovensko/Spolu (33,30 %), za ňou nasledovala strana Za ľudí (27,11 %), potom OĽaNO (14,11 %) a SaS (8,75 %).

Výsledky predchádzajúcich volieb ilustrujú podľa Marušiaka zahraničného slovenského voliča ako kritického voči domácej realite. „Preto volí prevažne liberálne a prozápadne orientované zoskupenia. Napokon, Západ je hlavný cieľ zahraničných migrácií slovenských voličov. Spravidla ide o voličov v mladšom a strednom veku,“ opisuje.

Čítajte viac Do parlamentu kandidujú 90-ročný ekonóm aj mladí dvadsiatnici. Majú šancu uspieť?

Dokonalý obraz o tom, koho volia v zahraničí, dostaneme podľa Zuba po prvýkrát v histórii až v jesenných voľbách. Z výsledkov volieb 2020 je možné podľa jeho slov vyčítať toľko, že sú zvyknutí viac na multikultúrne prostredie, a preto sú odolnejší voči populizmu a xenofóbii. „Extrémistické a populistické strany volili veľmi zriedkavo a výrazne menej často v porovnaní s voličmi na území SR. Preferujú proeurópske demokratické strany,“ pokračuje. Podobne to vidí aj politológ. Zahraniční voliči sa doteraz vyhýbali najmä tradicionalistickým stranám ako Smer alebo Kotlebovci – ĽSNS.

Obávajú sa vlády s fašistami

Vlády, v ktorej by sa dostali k moci strany krajnej pravice, sa obávajú Zuzana s Marošom. Pre život a prácu v Brne sa nezávisle rozhodli ešte po vysokej škole. Na Slovensko však nezanevreli a radi sa sem vracajú. Dôvodov, pre ktoré tu nežijú, majú viacero. Jedným z nich je politická situácia. Pokiaľ by bola pri vláde rozumná politická sila, mali by na návrat dôvod. „Voľby pre mňa znamenajú možnosť slobodne sa vyjadriť a hlasovať za stranu, ktorej hodnoty zdieľam a prostredníctvom nej dúfam v pozitívne zmeny v krajine. Samozrejme, tiež nechcem, aby sa k moci dostali strany inklinujúce k fašizmu,“ vysvetľuje Zuzana.

Rovnaké obavy má aj Maroš. „Reálne hrozí, že vládu v krajine, ktorú ešte stále považujem za svoj domov, budú zostavovať fašisti. To by bola obrovská hanba a voliť budem z veľkej časti práve pre to, aby mali cestu k moci čo najťažšiu,“ hovorí o svojej motivácii. Volieb poštou sa obaja zúčastnia. „Momentálne sa nám narodil syn, takže to bola pre nás jediná možnosť, ako sa parlamentných volieb zúčastniť,“ vysvetľujú.

Na výzvu denníka Pravda reagoval aj druhý Maroš, ktorý skúsil za posledných päť rokov život v dvoch krajinách. Najskôr v Holandsku, potom sa presťahoval do Estónska, kde študuje dokumentárny film. Pred piatimi rokmi bol jedným z tých, ktorí stáli v davoch na protestoch Za slušné Slovensko. Dnes ho fascinuje, ako rýchlo dokáže slovenský volič zabúdať. Aj preto považuje nadchádzajúce voľby za zatiaľ najdôležitejšie aké Slovensko malo. Keďže pre štúdium by nestihol prísť 30. septembra späť, z Pobaltia sa rozhodol voliť poštou. Ako hovorí, voliť chce, aby na Slovensku neprevládala nenávisť mafie, rusofilných a neonacistických strán. Pod Tatrami by si tiež prial vidieť progres a prosperitu, ktorú vidí inde.

Nahnevaní na Matoviča?

Vláda OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, ktorá vzišla z volieb 2020, do konca funkčného obdobia nedovládla. Borila sa s pandémiou a neskôr aj s utečeneckou krízou. Sprevádzali ju hádky a napokon aj samotný pád vlády. Zamávala politická situácia v posledných rokoch s povesťou Slovenska v zahraničí?

Podľa Zuba sa mnohí v zahraničí hanbia za to, čo politici stvárajú. Imidžu Slovenska neprispeli ani zákazy či zatváranie ľudí do karantény počas pandémie. Zásadne to podkopávalo dôveru v štát, politikov, ale aj v celé Slovensko v zahraničí. „Myslím, že sme boli vnímaní ako jeden veľký chaos. Pre mojich známych je nepochopiteľné, že v našom parlamente môžu sedieť fašisti, mafiáni, že vzor rodiny je osoba žijúca v polygamii, alebo že si strana najme osobu spojenú s expremiérom Babišom pre predvolebnú kampaň. V Česku by bolo nemysliteľné, aby takej strane voliči dôverovali,“ vysvetľuje. Stretáva sa však i s výnimkami. Pozitívne je v zahraničí vnímaná hlava štátu aj úradnícka vláda a Slovensko sa veľmi dobre zapísalo aj s pomocou Ukrajine.

Čítajte viac Oni rozhodnú o tom, koho budete chcieť voliť: Kto sú mozgy za predvolebnými kampaňami strán?

Pri hnutí Igora Matoviča u zahraničných voličov očakáva najväčšie straty aj politológ Marušiak. Postoj Slovenska voči občanom v zahraničí bol podľa Zuba devastujúci na vzťah k domovine. Domnieva sa, že sa to prejaví aj na účasti na voľbách. „Myslím, že po skúsenosti s karanténou, po tom, ako nás nazval premiér „štekajúcimi psami za plotom“ mnohí občania Slovenska presekli korene a definitívne sa rozhodli ostať v zahraničí,“ myslí si.

Návrat na Slovensko by po magisterskom štúdiu v Holandsku dlhšie zvažovala aj Alžbeta. Úlohu by u nej zohral práve postoj vlády k pomoci Ukrajine, ale aj vyjadrenia proti NATO a Európskej únii. Chce, aby jej v budúcnosti vládli inteligentní ľudia, ktorí do politiky nevstúpili len pre peniaze a spoločenský status.

Svoj návrat bude po štúdiu zvažovať aj Natália. Myslí si, že víťazstvo niektorých strán môže ohroziť budúcnosť Slovenska. Jej finálne rozhodnutie ovplyvní práve preto výsledok volieb, ktoré budú zároveň jej prvé, ktorých sa môže zúčastniť. Napriek tomu, že sa jej v septembri začína semester, voľbu poštou si nenechá ujsť.

Vyhnali ich pomery, no radi by sa vrátili

Cyntia verí, že mnohí Slováci v cudzine by sa radi vrátili. Predčasné voľby 2023 budú pre ňu prvé, v ktorých bude voliť zo zahraničia. Budúcnosť krajiny jej nie je ľahostajná a myslí si, že ani ostatným by nemala byť. Z osobnej skúseností hovorí, že práve nespokojnosť s poslednou vládou vyústila do jej odchodu za hranice. Teraz žije v Belgicku a nádej vkladá do novej zostavy, ktorá umožní ľuďom žiť dôstojne.

Do zahraničia „vyhnali“ pomery v domovine aj Mareka. Slovensko by si mohlo reputáciu v jeho očiach napraviť práve v jesenných voľbách a možno by ho primäli sa vrátiť. Optimistický však príliš nie je. Hovorí, že situácia na Slovensku vyzerá, ako by sme znova len hasili požiar. Obáva sa, že strana, ktorú preferuje, sa rozhodne vládnuť s úplne neakceptovateľnými subjektmi.

Matúš žije v zahraničí 18 rokov. Plány na návrat na Slovensko naposledy odložil pred troma rokmi po zverejní volebných výsledkov. Ak by sa po septembri dostala k moci strana, o ktorej si myslí, že Slovensku uškodí, zotrvanie v Írsku by opäť zvážil. Dúfa, že s voľbami nastane zmena vlády a z cudziny vráti.

Najmladší kandidáti na poslancov parlamentu

Fotogaléria 8 fotiek

+5

V termíne volieb bude aj Jakub mimo krajiny, no voliť bude poštou. Krajina podľa neho prechádza náročným obdobím, a preto treba vo vedení štátu schopných ľudí. Hovorí, že v žiadnej krajine to nie je ideálne. Preto si nemyslí, že by po septembrových voľbách nastal veľký exodus Slovákov. „Skôr sú to také reči, kto sa rozhodne ísť žiť do zahraničia, ten to urobí bez ohľadu na politickú situáciu,“ uviedol.

Registrácia zaberie 1,5 minúty

Voľby poštou sú skutočne tento raz viditeľnejšie. Len nedávno zaplavili pražské metro reklamné bannery v slovenčine. Zahraničných voličov vyzývajú, aby sa počas cesty zaregistrovali na voľby poštou. Za Kampaňou pre demokraciu stojí iniciatíva Mladí proti fašizmu. Jednou z jej tvárí je Marek Mach. Aj on je presvedčený, že posledný rekord, teda takmer 49-tisíc voličov, pomôžu kampaňou prekonať. Tzv. offline reklama na 250 banneroch pražského metra sa stala virálnou na sociálnych sieťach, kde ju videli už státisíce ľudí. Metrom však nekončia. S propagáciou volieb v zahraničí im chcú pomôcť aj v Kanade, USA aj Nemecku.

Foto: Facebook.com/Mladí proti fašizmu

Marek Mach z iniciatívy Mladí proti fašizmu Marek Mach z iniciatívy Mladí proti fašizmu

„Neísť voliť môže znamenať voliť stranu, s ktorou nesúhlasím úplne,“ hovorí Mach. Svoje presvedčenie vysvetľuje tým, že zapojiť sa do volieb a dať hlas strane, s ktorou možno nesúhlasíme na 100 %, ale zhodneme sa s ňou najviac zo všetkých, je oveľa lepšie ako neísť voliť vôbec. „Každé voľby sú dôležité, pretože ak by sme sa na ne vykašľali, tak za nás budú rozhodovať ľudia, ktorých by sme za nás za iných okolností nikdy rozhodovať nenechali,“ podotýka a vyzýva navštíviť webovú stránku volbapostou.sk. „Zaberie to jednu minútu a 30 sekúnd,“ dodáva.

Ako voliť zo zahraničia?

Korešpondenčná voľba je jediná možnosť, ako sa na hlasovaní zo zahraničia zúčastniť. Na veľvyslanectvách nie je možné voliť. Voliči, ktorí sa denníku Pravda ozvali a odpovedali na otázky, považujú pokyny na registráciu a následnú voľbu za zrozumiteľné. S prekážkami sa nestretli.

Respondent Marek si pri voľbe poštou všíma, že štát šetrí na nákladoch. „Poštovné si musí volič zo zahraničia hradiť sám. V minulých voľbách to bolo spätne už uhradené,“ uvádza. Oceňuje tiež vlastnú tlač hlasovacích lístkov namiesto hromady poslaných kandidátok. Informácie boli zreteľné aj pre Cyntiu. „Možno by som pridala informácie, či je možné odoslať hlas aj Slovenskou poštou, keďže sú prázdniny a mnohí prídeme na dovolenku na Slovensko,“ myslí si.

Srdcom doma po voľbách 2020 navrhlo zmeny, z ktorých sa podarilo zaviesť viaceré aj do praxe v novele zákona. Medzi nimi aj tú, že hlasy zo zahraničia sa viac nezasielajú obciam, kde má volič trvalý pobyt, ale ministerstvu vnútra. Pozitívnu skúsenosť opísal v tejto súvislosti aj Jakub. „Nebolo to komplikované, na internete sú dostupné aj jednoduché návody, takže to zvládne úplne každý. Navyše sa už žiadosti posielajú na ministerstvo vnútra, ktoré reaguje celkom promptne, lístky dorazili za pár dní,“ opisuje. Ocenil tiež, že odpadli problémy z minulosti, kedy sa žiadosti posielali na obecné úrady a ľudia na lístky čakali niekedy týždne, alebo museli dokonca cestovať na Slovensko, pretože im nedorazili.

Ženy na kandidátkach do volieb 2023

Fotogaléria 9 fotiek

+6

O včasné doručenie volebného hlasu sa bojí Jana, ktorá je nateraz v Mexiku. V parlamentných voľbách 2020 nevolila, pretože v roku 2016 jej hlasovacie lístky prišli týždeň po voľbách, no tento raz sa po tomu viacerých apeloch rozhodla dať znova šancu.

Zubo hovorí, že voľba poštou sa posunula na celkom inú úroveň a predstavuje skok vpred v prospech voliča. „Privítali by sme však, keby sme mohli voliť aj v iných voľbách. Za minimum považujeme voľby prezidentské a do Európskeho parlamentu,“ hovorí.