- OĽaNO a priatelia, Lenka Dunajová Družkovská

Aká bola vaša hlavná motivácia vstúpiť do politiky?
Takmer každý z nás má nejakú negatívnu skúsenosť s aroganciou moci, nespravodlivosťou alebo neprávosťou. Na ministerstve zdravotníctva som zažila, čo znamená arogancia moci a stretla som sa s podozreniami zo zneužívania právomocí v tej najdrsnejšej podobe pri výzve na rekonštrukciu nemocníc za 212 miliónov eur. Aj preto som sa so svojimi zisteniami obrátila na orgány činné v trestnom konaní a Európsku prokuratúru. Práve táto skúsenosť a vedomie, že ak budú slušní ľudia mlčať alebo nad neprávosťami len rezignovane mávnu rukou, pretože stratili dôveru v spravodlivosť, zavážili pri rozhodovaní o mojom vstupe do politiky.
Vnímam verejný život ako službu ľuďom a som presvedčená, že je potrebné, aby sme mali v politickom živote viac ľudí s pevným hodnotovým rebríčkom, ktorí nemajú strach postaviť sa neprávostiam.
Druhým rozhodujúcim faktom bolo, že v roku 2019 sa na bezpečnostnej rade štátu predstavovala situácia s nedostatkom zdravotníckeho personálu, no pred verejnosťou ju vtedajšia garnitúra Smeru a SNS utajila, namiesto toho, aby priznala, že už vtedy bol akútny nedostatok zdravotníkov. Navyše, ak už mali tieto informácie, mali pripraviť balík opatrení, ktorými pritiahnu nových zdravotníkov do systému, aby ho zastabilizovali. V politike musia byť odvážni ľudia, ktorí neskrývajú nepríjemnú pravdu. Práve naopak, len ak nájdu odvahu pomenovať problémy, vedia spolu s odborníkmi nájsť a presadiť aj riešenia.
Aký zákon by ste chceli navrhnúť ako prvý v prípade ak sa dostanete do parlamentu?
Témy, ktorým sa chcem v parlamente prioritne venovať sú zdravotníctvo a protikorupčná agenda. Korupcia v zdravotníctve znamená predlžovanie utrpenia pre pacientov. Jednak dochádza k rozkrádaniu peňazí, ktoré namiesto nemocníc či ambulancií končia v súkromných vreckách. Zároveň však tí, ktorí korumpujú, aby sa dostali k výhodám, odďaľujú poskytnutie liečby a pomoci tým ktorí, slušne čakajú na to, aby sa im dostala zdravotná starostlivosť. Korupcia, obzvlášť v zdravotníctve, je egoistická, sebecká a neraz smrtiaca. Pri každom zákone, ktorý budem predkladať, budem mať na pamäti práve tých, ktorým sa pre korupciu vzďaľuje potrebná starostlivosť.
Ak chcete skvalitňovať zdravotníctvo, musíte poznať celý diapazón jeho činností. Prvý zákon, ktorý v parlamente predložím sa preto okrem sprísnenia postihov za korupciu, bude týkať zavedenia jasných pravidiel a poriadku v poplatkoch, garancie maximálnych čakacích lehôt pre pacientov a stabilizácie ľudských zdrojov.
Aký je váš postoj k rodovým kvótam v parlamente?
Povinné minimum účasti žien v parlamente, či na kandidátnych listinách politických strán je otázkou pre mnohé krajiny Európskej únie.
Myslím si, že éra, keď bola politika výsadou mužov, je už dávnou históriou. Som presvedčená, že väčšie zastúpenie žien v politike, by mohlo prispieť k jej väčšej kultivovanosti. No máme aj opačné skúsenosti s tým, že niektoré ženy političky príliš veľa kultivovanosti do verejného života nepriniesli a svojim vystupovaním a slovníkom sa vyrovnali aj niektorým mužom – v tom negatívnom význame. Našťastie to nie je pravidlom, skôr výnimkou. Preto si myslím, že je žiaduce, aby sa čoraz viac žien – skúsených, vzdelaných, pracovitých a morálne čistých – zapojilo do politického života. Pohľad žien a ich hlas obohacuje verejnú diskusiu, prináša inú optiku a to má vplyv na presadzovanie opatrení, z ktorých má prospech celá spoločnosť. Navyše v Európe máme mnoho príkladov, keď sa ženy svojou snahou a schopnosťami dostali na vrchol a dlhé roky úspešne viedli svoj národ a nepotrebovali na to ani kvóty. Pretože kvóty so sebou prinášajú aj riziko v tom, že nejaká skupina bude musieť povinne obsadiť pridelené miesta, na ktoré nebude mať kvalifikované osobnosti. Kvóty sú preto dvojsečná zbraň. Skôr sa mi zdá v tejto chvíli zmysluplnejšie pozvať ženy, aby sa viac zapájali do verejnej diskusie, aby sa viac angažovali a snažili sa presadiť aj v politike. Za seba viem potvrdiť, že sa to dá, aj keď je to náročné.
Vnímate, že by v slovenskej politike malo byť viac žien?
Účasť žien vo verejnom a politickom živote je na Slovensku pomerne nízka. Vidieť to napríklad aj na obsadení parlamentu. Je však pozitívum, že v porovnaní s rokom 2011, kedy sa uvádzalo, že na vrcholových postoch je v Európe celkovo len 3 % žien, sa aj situácia aj na Slovensku výrazne mení. Svedčí o tom aj fakt, že od roku 2019 zastáva pozíciu hlavy štátu práve žena a je aj najpopulárnejšou političkou na Slovensku vôbec. Otázka rovnosti je stále na stole napr. aj pri odmeňovaní, pretože aj v súčasnosti evidujeme rozdielnosť v platoch medzi ženami a mužmi. V zdravotníctve sa nám však podarilo nastaviť rovnaké podmienky pre odmeňovanie mužov a žien. Dokonca ženám započítavame do odpracovaných rokov aj čas, ktorý strávia so svojimi deťmi na materskej dovolenke. Vďaka tomu nemajú nižšiu výplatu ako ich mužskí kolegovia. Som hrdá na to, že sme túto zmenu s vtedajším ministrom financií Igorom Matovičom spoločne presadili. Na Slovensku máme neskutočne veľa šikovných, vzdelaných a obetavých žien. Ja som z prostredia zdravotníctva a tam to naozaj cítiť. Musím však podotknúť, že reálne má o politiku záujem naozaj podstatne menšie množstvo žien. Nemôžeme ich nútiť k tomu, aby do politiky išli, ale vieme im dať príklad, že to má zmysel a tým v nich podnietiť záujem o veci verejné.