- Smer, Zuzana Plevíková
Aká bola vaša hlavná motivácia vstúpiť do politiky?
Tak ako každý mladý človek som chcela meniť svet, ale keďže som zároveň realistka a chcem žiť tu doma na Slovensku, tak som sa prirodzene zaujímala o veci verejné. Ak chcem niečo zmeniť, tak najmä aktívnou prácou a postupne som prešla rôznymi stupňami aktivizmu, od obecnej poslankyne cez členku občianskych združení až po podpredsedníčku Mladých sociálnych demokratov. Pre mňa bolo povzbudením, že si moju prácu a aktivity všimli aj v strane Smer, ktorej som členkou viac ako 11 rokov, a že som dostala ponuku kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Vnímam to ako ocenenie toho, čo som dokázala ja a mnoho mojich kolegov, spolupracovníkov a že môžem byť ich zástupcom aj v parlamente.
Aký zákon by ste chceli navrhnúť ako prvý v prípade ak sa dostanete do parlamentu?
V tomto mám úplne jasno. Tretí rok pôsobím v kancelárii podpredsedu Národnej rady SR Juraja Blanára a v čase, keď rozpadnutá vládna koalícia pošliapala odkaz Slovenského národného povstania a trestuhodne degradovala Múzeum SNP v Banskej Bystrici na akúsi zložku pod ministerstvom obrany Jaroslava Naďa, tak sme pripravili zmenu zákona, aby sa toto múzeum transformovalo na verejnoprávnu inštitúciu. Samozrejme ju odignorovali. Bola by to jedna z prvých vecí, ktorú by som z úcty k všetkým obetiam druhej svetovej vojny a najmä k hrdinským Slovákom i ďalším národnostiam, ktoré neraz položili aj vlastné životy, presadzovala v legislatívnom procese. Viem, že toho treba na Slovensku naprávať veľa v sociálnej oblasti, vzdelávaní, budovaní infraštruktúry, ale ako silne protifašisticky založený človek by som toto mala ako prioritu číslo jedna.
Aký je váš postoj k rodovým kvótam v parlamente?
Po negatívnych skúsenostiach s rozpadnutou vládnou koalíciou by mali v parlamente sedieť a zastupovať občanov odborníci. Nie žiadni plagiátori, klamári a ľudia, ktorí ani netušia, čo trápi ľudí v regiónoch. Preto by som nerozdeľovala ľudí podľa pohlavia, vierovyznania a podobne, ale najmä podľa odbornosti, skúseností a toho, čo kto hovorí. Nie, ako sa tvári, marketingovo prezentuje a pritom ide proti ženám. Veď ako inak si vysvetliť rozpadnutú vládnu koalíciu, ktorá obrala dôchodkyne o trinásty dôchodok? Alebo oklamala ženy v tom, že dostanú 200 eur na každé dieťa? Myslíte si, že by pomohlo, keby tam umelo vytvorili miesta a boli by tam „političky“ ako p. Cigániková a p. Tabak, ktoré sa namiesto argumentov pobili v akomsi bare???
Vnímate, že by v slovenskej politike malo byť viac žien?
Ako žena sa stretávam s mnohými kolegyňami na straníckej úrovni. Sú aktívne, činné a hoci ich nevidieť až tak veľmi ako vrcholových politikov, tak my v Smere máme veľa okresných predsedníčok, členiek okresných rád, odborných sekcií a ďalších štruktúr. Viete, politiku by nemalo robiť len pár ľudí, ako to vidieť pri tých „výťahových“ stranách bez štruktúr, ale musí to byť tímová práca stoviek odborníkov. Ale chápem, ak niekto – a je jedno či žena alebo muž – nechce byť súčasťou tej najvyššej politickej úrovne, ktorá so sebou prináša často aj negatívne okolnosti. Matovičovci a spol. vytvárali taký dojem, akoby bol každý v politike zlodejom, mafiánom, a preto sa mnohí rozhodnú pôsobiť v strane hoci len na úrovni klubu alebo okresu či kraja. Aj tam máme veľa žien. A ja osobne som mimoriadne hrdá na dve naše europoslankyne v Bruseli Moniku Beňovú a Katarínu Roth Neveďalovú, podotýkam, že tu máme dokonca dvojtretinové zastúpenie žien! Vďaka ich pôsobeniu sa ozývajú aj iné názory, nie iba tie, ktoré menia EÚ na celkom iný ako mierový projekt, ktorý by mal v prvom rade pomáhať prekonávať regionálne rozdiely a byť na prospech všetkým občanom v štátoch Európskej únie.