Záujem o silové zložky štátu potvrdil líder Republiky Milan Uhrík v sobotu v relácii verejnoprávnej RTVS, kde diskutoval v ostro kritizovanej debate s jednotku kandidátky Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marekom Kotlebom. Zálusk hnutia naznačuje aj program, ktorý v čiastočnej podobe zverejnilo na svojom webe. Ak by Uhríkov subjekt uspel v parlamentných voľbách a dostal by sa do koalície so stranou Smer, riadiť by chcel ministerstvo obrany, vnútra aj Slovenskú informačnú službu.
Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky
Hazard s bezpečnosťou Slovenska
Obrane a armáde venuje Republika, ktorú zakladali odídenci od odsúdeného Mariana Kotlebu, v programe celú kapitolu. Súčasnú podobu Severoatlantickej aliancie NATO považuje za prežitok studenej vojny, po vzore Rakúska chce na Slovensku presadiť vojenskú neutralitu a presadzuje posilnenie Ozbrojených síl SR. Za príklad kolektívnej obrany či obrannej aliancie, ktorá podľa hnutia mala svoj zmysel, uvádza ochranu Európy „pred inváziou moslimov z Osmanskej ríše v 17. storočí.“
O členstve Slovenska v štruktúrach NATO by hnutie nechalo rozhodnúť občanov v referende. Zorganizovať by ho chcelo už v najbližších štyroch rokoch.
Minister obrany z kabinetu odborníkov Martin Sklenár v stredu po rokovaní vlády vysvetľoval, že odchod z Aliancie nedáva zmysel. „Vystúpenie z NATO alebo cestu neutrality považujem za absolútne nevýhodné a scestné riešenie pre Slovenskú republiku,“ povedal.
S pochopením nápadu o vystúpení Slovenska z NATO či vojenskou neutralitou sa Uhrík nestretol ani u potenciálneho povolebného koaličného partnera. Predseda Smeru Robert Fico v utorok zámer Republiky odmietol. Slovensko chce ostať členom aj NATO, aj Európskej únie. „Tvrdíme, že pokiaľ ide o medzinárodné organizácie, zahraničnopolitická orientácia musí byť zachovaná a musíme si plniť záväzky, ktoré vyplývajú z nášho členstva,“ vyhlásil šéf Smeru.
Čítajte viac Zahranično-politická orientácia SR musí ostať zachovaná, reagoval Fico na Republiku
Na Uhríkove vyjadrenia o zorganizovaní referenda o vystúpení z NATO už reagoval aj líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini. Jeho strana nepôjde do koalície s hnutím Republika.
Ak by Republika v koalícii so stranou Smer prevzala rezorty obrany a vnútra spolu s SIS, podľa lídra Progresívneho Slovenska by to znamenalo odliv ľudí do zahraničia. „Ja si zas predstavujem tie davy ľudí, ktoré by zo Slovenska v tomto scenári utekali preč, mnohí už navždy,“ napísal na Facebooku.
Na programový cieľ Republiky o možnej neutralite Slovenska reagovalo aj Ministerstvo obrany na sociálnej sieti, kde upozornilo, že opustiť Alianciu v čase vojenského konfliktu u susedov by bol nonsens a takýto scenár by bol priamym ohrozením Slovenska. NATO je spolu s Ozbrojenými silami garantom nášho bezpečia a vďaka členstvu má SR istotu, že si na ňu nedovolí zaútočiť potenciálny agresor. „Neutralita v podobe vystúpenia z NATO v tejto dobe by bola ako vystúpiť z obrneného transportéra a čakať na železničnom priecestí, kedy pôjde vlak,“ zdôraznil rezort.
Čítajte viac Bezpečnostné riziko pre Slovensko. Uhrík v čase vojny na Ukrajine chce referendum o vystúpení z NATO
Návrat povinnej vojenskej služby
Sklenár predpokladá, že ak by Slovensko chcelo fungovať neutrálne a nezaradene, muselo by opäť zaviesť základnú vojenskú službu. Nebolo by to ani lacné. Podstatne by sa navýšili aj výdavky na obranu, ktoré v súčasnosti predstavujú asi dve percentá HDP. V roku 2023 Slovensko vynakladá na obranu štátu 2,45 miliárd eur. „Museli by sme ísť niekde na úroveň piatich, možno až šiestich percent,“ vysvetľoval minister a nahrubo vyčíslil, že na obranu by išlo asi šesť až sedem miliárd eur ročne. Ministerstvo obrany na porovnanie uviedlo príklad neutrálneho Švajčiarska, ktoré do obrany investuje ročne približne šesť miliárd eur.
„Donedávna neutrálne Fínsko, ktoré sa kvôli ruskej agresii voči Ukrajine rozhodlo vstúpiť do NATO, má rozpočet na obranu viac ako päť miliárd eur. Miliardy eur, ktoré by sme v prípade neutrality museli navyše investovať do našej obrany, by tak chýbali v iných dôležitých rezortoch, ako sú zdravotníctvo či školstvo,“ dodalo ministerstvo.
Sklenár podotkol, že by sme museli mať oveľa viac profesionálnych vojakov. Kasárne by sa naplnili aj pre povinný výcvik. „Bol by to významný zásah aj do života ľudí,“ podotkol. Potrebné by bolo tiež modernizovať armádu ešte rýchlejším tempom ako v súčasnosti. „Sú to všetko opatrenia, ktoré nie sú efektívne a Slovenská republika okamžite nemá prostriedky na to, aby mohla takýto krok uskutočniť,“ myslí si.
Slovensko ešte začiatkom roka zasiahla masívna dezinformačná kampaň, ktorá strašila ľudí údajnou mobilizáciou. V dôsledku nej sa vyše 50-tisíc Slovákov rozhodlo podať vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby so snahou odrieknuť prípadnú účasť na aktívnej obrane štátu.
Čítajte viac Kedysi to bola „polomafiánska strana“, ktorá položila štát. Dnes chce Uhrík so Smerom vládnuť
Tvrdý prívrženec vystúpenia z NATO
Uhrík o vystúpení z NATO hovoril aj v diskusii s bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom zo strany Demokrati. Uhrík vyhlásil, že Slovensko by malo byť v NATO „neutrálne“, čo Naď pripodobnil tomu, ako keď vegetarián konzumuje mäso.
Ambície šéfa Republiky potvrdil aj jeho bývalý stranícky šéf Marian Kotleba. „Kým bol Uhrík u nás, tak patril práve k veľmi tvrdým prívržencom vystúpenia Slovenskej republiky z NATO a z Európskej únie,“ povedal Markíze. K pokusom o referendum už Uhrík smeroval aj v minulosti. Vystúpenie z EÚ aj NATO propaguje na bilbordoch aj Kotleba.
Foto: TASR, Daniel Stehlík
Naď tiež tvrdí, že prostredníctvom Uhríkovho hnutia sa opätovne snaží dostať na ministerstvo obrany bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva Ján Balciar, čo Uhrík odmieta. Exšéf vojenských tajných musel v minulosti vysvetľovať, ako sa dostal k nehnuteľnostiam. Kandidát Demokratov tiež hovorí, že Balciar má na kandidátke Republiky svoje „biele kone“. Okrem iných má byť medzi nimi aj generál vo výslužbe Jozef Viktorín, ktorý je odborným garantom Republiky pre oblasť obrany.
