Cez víkend sa na svetlo sveta dostala informácia, že aj Suja mal v minulosti blízko k liberálno-konzervatívnej strane Most-Híd. Aj keď tvrdí, že o tom nevedel, bývalý podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon si jasne pamätá, že ho navrhol a kandidoval aj za túto stranu.
Čítajte viac Simon o podpore Suju v Moste-Híd: Kandidoval aj za nás. Názorový obrat? Každý má právo zblázniť sa
Suja za nás kandidoval, spomína Simon
Strana v čase župných volieb v roku 2009 existovala necelé štyri mesiace. Založil ju Béla Bugár po odchode zo Strany maďarskej komunity (SMK). Bugár si na Suju nespomína. „O kandidátoch do miestnych a župných volieb rozhodovali miestne príslušné orgány. Takže to počujem prvýkrát,“ reagoval pre Pravdu Bugár.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Suja bol v tom čase jedným z troch zvolených poslancov, ktorých Most-Híd podporoval. Okrem neho v tom čase za Trnavský kraj bol zvolený bývalý minister spravodlivosti za Most-Híd v tretej Ficovej vláde Gábor Gál a za Bratislavský kraj to bola Alžbeta Ožvaldová, dnes kandidátka za stranu Modrí, Most-Híd. Neregistroval ho Bugár ani po tom, čo bol Suja zvolený? „Nie, nikdy sa k nám nehlásil,“ dodal.
Simon, ktorý je dnes predsedom Maďarského fóra, bol v tom čase krajským predsedom v Banskobystrickom kraji a na nomináciu aj na stretnutie so Sujom si spomína. Vtedajší podpredseda Strany zelených bol kandidátom za Detvu. „So Stranou zelených sme spolupracovali aj v Bratislavskom kraji. Tak sa tam dostal aj Suja,“ povedal pre Pravdu.
Simon sa so Sujom stretol. V tom čase nemal také radikálne názory ako dnes. Po voľbách mal v kraji jasnú prevahu Smer a Most-Híd mal v zastupiteľstve len jedného poslanca – Suju. Aj preto sa nejako výraznejšie v kraji neangažoval a na ďalšiu spoluprácu nebol dôvod.
Podpredseda Republiky vraj o ničom nevedel
Suja v reakcii uviedol, že bol členom Strany zelených a koalíciu s Mostom-Híd vytvorili bez jeho vedomia. „Dozvedel som sa to až následne nato z kandidačnej listiny. Po voľbách prišiel za mnou Simon, či nechcem za nich kandidovať do budúcna – spolupracovať, to som odmietol, lebo som sa nestotožňoval s politikou Mostu-Híd,“ dodal.
Simon tvrdí, že návrh na člena strany dával Simon. „Návrh za člena som dával ja ako krajský predseda. No on sa ani nehlásil,“ povedal na margo spolupráce Simon. Suja členom Bugárovej strany nikdy nebol. „Je fakt, že kandidoval za nás, stretol som sa s ním, no neudržiavali sme s ním nejako viac kontakt ani po jeho zvolení. Nemalo to význam,“ hovorí šéf Maďarského fóra.
Paradoxom je, že v Strane zelených sa Suja profiloval ako ochranca prírody a aktivista a venoval sa zeleným témam. Nebol ani proti Severoatlantickej aliancii (NATO), ani proti Európskej únii (EÚ). „Keby sa mi niekto jedným slovom vyjadril proti NATO alebo EÚ a podobne, tam by sa naša debata aj skončila,“ konštatuje Simon.
SDKÚ, koncert Ďuricu a názorové obraty
Dnes je Suja v hnutí Republika podpredsedom a tímlídrom strany pre oblasť pôdohospodárstva a životného prostredia. Hnutie plánuje po voľbách iniciovať referendum o vystúpení z NATO, chce zo Slovenska spraviť neutrálny štát a je proti mimovládkam. Suja dnes vystupuje v mnohých témach paradoxne ostro proti akejkoľvek snahe o posilnenie ochrany prírody.
Foto: FB/Milan Uhrík
Ľudí z ministerstva životného prostredia a environmentálnych aktivistov nazýva ekoteroristami, je proti zonácii národných parkov či hrozbe „vyľudňovania vidieka medveďmi“. Čo hovorí Simon na tento názorový obrat? „Viete, každý má právo sa zblázniť,“ uviedol.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík uviedol, že to, ako Uhrík a Suja ospravedlňujú svoju minulosť, je len kvôli voličom. „Spoliehajú sa pri nich na to, že to nebudú schopní mentálne spracovať. Toto nie sú informácie pre nás,“ uviedol pre Pravdu.
Čítajte viac Naoko uhladení, po voľbách hrozba? Uhrík poslal Kotlebu do záhrobia. Namiesto tričiek majú obleky, no myslenie nezmenili
Cez týždeň vyšlo najavo, že aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík mal v minulosti naozaj blízko k liberálno-konzervatívnym či prozápadným myšlienkam. V minulosti bol aktívnym členom SDKÚ a pôsobil aj v jej prozápadnej mládežníckej organizácii SDKÚ Nová Generácia, ktorá s SDKÚ spolupracovala. Podobne ako Bugár aj líder Modrých Mikuláš Dzurinda nevedel o Uhríkovej minulosti. Ľudia sa podľa neho menia, a nie vždy k lepšiemu.
Za SDKÚ mal kandidovať v roku 2010 ako poslanec za obec Komjatice v Nitrianskom kraji. Členom bol v rokoch 2010 až 2012, teda v čase, keď bola Dzurindova SDKÚ súčasťou vládnej koalície. Líder Republiky sa najprv vyjadril, že išlo o „študentský krok vedľa“. Do mládežníckej organizácie SDKÚ ho vraj presvedčili vstúpiť spolužiaci a zúčastnil sa asi dvoch alebo troch stretnutí, po ktorých zistil, že tam nepatrí.
Čítajte viac Uhrík bol nielen v mládežníckej organizácii SDKÚ, ale aj priamo členom strany, tvrdí Naď
Neskôr vyjadrenie korigoval – vraj to nebola chyba a nehanbí sa za to. Podľa neho išlo o skúsenosť, za ktorú je dnes vďačný, pretože bez nej by možno nikdy nedospel k názorom, ktoré má dnes. „Či to bola mladícka chyba? Určite nie,“ uviedol. Poukázal na to, že aj Robert Fico (Smer) bol v minulosti komunista a pred pár rokmi rozdával desiatky miliónov eur mimovládkam a Ľuboš Blaha (Smer) pochodoval v prvej línii na Pride.
Foto: Jakub Kotian
Uhrík sa okrem toho minulý víkend zúčastnil na koncerte v Zbehoch, kde po boku českej kapely Ortel, považovanej za xenofóbnu, vystupoval Ondrej Ďurica. Ten v mladosti spieval s neonacistickou kapelou Biely odpor. Od kapely sa nikdy nedištancoval, robí tak až teraz ako politik Republiky. Hnutie dokonca vydalo aj brožúrku „hoaxy o hnutí Republika“, kde sa ho zastáva.
„Vstúpiť do strany, ktorej členovia hovoria o čistote bielej rasy, Rómov nazývajú rovnakým výrazom ako kedysi Adolf Hitler, hovoriť o holokauste ako o výmysle či pre homosexuálov používať výraz devianti, hoci len niekoľko rokov predtým vyznávali princípy liberálnej demokracie, je taký hodnotový kotrmelec, aký sa len tak často nevidí,“ konštatuje politológ.
Strana mládežníckych chýb
Zaujímavé je však sledovať aj to, ako často sa vyhovárajú na mládežnícke chyby. „O Ondrejovi Ďuricovi hovoria, že spievanie o čistote bielej rasy bola kedysi mládežnícka chyba. Niečo podobné hovorili o jednom zo svojich členov, ktorý mal vytetovaný hákový kríž. A podobne sa dnes obhajuje predseda strany. Vyzerá to tak, že Republika by sa mohla premenovať na Stranu mládežníckych chýb,“ konštatuje Štefančík.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Podľa politológa sú v politike dve skupiny politikov. „Prvú tvoria ľudia, ktorých politické správanie je odvodené od určitých hodnôt. Práve preto je ich správanie v politike predvídateľné a zrozumiteľné. Druhú oveľa väčšiu skupinu tvoria oportunisti. Inak povedané, týmto ľuďom je úplne jedno, čo má strana v programe, dôležité je, aby boli pri moci,“ uviedol na margo Uhríka a Suju a ich minulého pôsobenia.
Čítajte viac Koho ešte zvažujú voliči? PS môže využiť mobilizáciu, Hlas by musel presvedčiť všetkých
K podobným „kotrmelcom“ podľa neho dochádza aj pri celých stranách. „Orbánov Fidesz bol niekedy liberálnym subjektom, dnes liberálov považuje za nepriateľov. Podobnou transformáciou prešiel aj Smer. Od sociálnej demokracie a akejsi tretej cesty k jasnému národnému populizmu,“ konštatuje Štefančík.
A podobnou politickou trajektóriou prešiel aj primátor Popradu Anton Danko. „Kedysi bol poslancom za liberálnu stranu ANO, aby v roku 2020 kandidoval za Slovenskú národnú stranu (SNS),“ uviedol s tým, že aj súčasný podpredseda Demokratov Jaroslav Naď, ktorý s informáciou o Uhríkovom členstve v SDKÚ prišiel, bol v minulosti v Smere. Naď sa k téme vyjadril niekoľkokrát. Bol radovým členom, do strany vstúpil, keď mal 19 rokov, preto, že otec bol jedným zo zakladajúcich členov. Fica v tom čase vnímali ako demokrata, nie ľavičiara.
Poškodí to Republiku, Modrých či Demokratov?
Môže táto kauza vôbec poškodiť Republiku, ktorá sa v prieskumoch pohybuje od siedmich zhruba do deviatich percent? Podľa politológa Štefančíka to hnutie poškodí len do takej miery, do akej to pripustia voliči. „Nemožno vylúčiť, že časť voličov bude sklamaná a prejde späť k Marianovi Kotlebovi. Ale treba si uvedomiť, že ak sa dnes títo ľudia pasujú za protifašistických bojovníkov, pričom len nedávno s fašizmom koketovali, môže ich volič toho akceptovať skutočne veľa,“ zhodnotil.
Foto: TASR/František Iván
„V každom prípade platí, že človek je radikálny skôr v mladšom veku a neskôr dostáva rozum. Vyzerá to tak, že u zmienených poslancov sme svedkami opačného procesu,“ myslí si. Štefančík pripomína, že aj aktuálne preferenčne najsilnejšia strana Smer sa radikalizuje.
„Takže je zrejme úplne normálne, že sa radikalizujú aj niektorí jednotlivci. Napokon, takmer v každom štáte Európskej únie nájdeme minimálne jednu radikálnu stranu, čo je len reakciou na radikalizáciu spoločnosti,“ uviedol. Kauza sa týka nielen Republiky, ale aj strany Modrí, Most-Híd.
Bugár, ktorý aktuálne v kampani pomáha strane Modrí, Most-Híd, uviedol, že zaoberať sa „naďovinami“ je podľa neho stratou času. S informáciou o Uhríkovom členstve v mládežníckej organizácii SDKÚ, ale aj v samotnej strane, totiž prišiel podpredseda Demokratov Jaroslav Naď. S informáciou o Sujovi kandidát Sasky Alojz Hlina, no to si všimol len málokto. Kredit sa pripisuje Naďovi.
O Sujovej kandidatúre sa vyjadril aj László Sólymos, aktuálny predseda strany Most-Híd. „Pán Suja bol kandidátom zelených, a nie Mostu-Híd. Toľko k faktom. (…). Neviem, ako by toto ,odhalenie’ mohlo pomôcť jeho strane Demokrati. Myslím si, že tým pomáha hlavne strane Andreja Danka, do ktorej niektorí členovia strany Republika prejdú,“ uviedol v stanovisku na margo Naďa.
Aj keď sú vyše trinásť rokov staré prepojenia relatívne slabou zbraňou v kampani, do istej miery by to mohlo Dzurindovu stranu poškodiť. Podľa Štefančíka však Dzurindovi neuškodia Naďove vyjadrenia, skôr mu môžu uškodiť príliš nízke preferencie. „Človek si povie, že je to vyhodený hlas a dá ho radšej inej strane. Ak však bude na nich Naď útočiť, ten hlas nemusí ísť práve Demokratom,“ myslí si.
Podľa politológa ide o pomerne otvorenú snahu Demokratov získať nejaké to percento od Modrých. „Hoci si nemyslím, že je to dobrý spôsob, ako získať voličov Dzurindu a jeho mladých. Dzurindovi voliči odídu aj sami, keď si budú istí, že ich hlas by mohol v týchto voľbách prepadnúť. Otázne, samozrejme, je, či takto nebudú uvažovať aj potenciálni voliči Demokratov,“ dodal Štefančík.