„Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.“ Túto formulku hovorieval už od čias skladania vlády líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Denník Pravda sa už pred štyrmi mesiacmi pozrel na to, kto koho vylučoval zo spolupráce a aké mali strany koaličný potenciál.
Situácia sa odvtedy zmenila, niektoré strany sa spojili a niečo vyše mesiaca pred voľbami nám dávajú prvý obraz aj prieskumy. V bodoch sme zhrnuli aktuálne scenáre, ale aj faktory, ktoré by mohli povolebnú situáciu ovplyvniť.
1. Voľby vyhrá Smer
Zatiaľ najpravdepodobnejšia možnosť je, že vyhrá Smer. Prieskumom stále kraľuje a jeho podpora sa pohybuje okolo dvadsiatich percent. Zatiaľ najvyšší výsledok zaznamenal vo volebnom modeli spoločnosti NMS Market Research Slovakia, a to vyše 23 percent. V agentúrach AKO, Focus a Ipsos zaznamenala strana Roberta Fica mierny pokles.
Foto: SITA/Diana Černáková
Podľa analytika spoločnosti NMS Mikuláša Hanesa má Smer potenciál rásť až k hranici 25 alebo 27 percent, keďže stále nie je pevne rozhodnutá až tretina voličov, ktorí plánujú ísť voliť. „O jeho konečnom zisku v percentách bude rozhodovať aj účasť,“ zhodnotil pre Pravdu. Všeobecne je však medzi nerozhodnutými viac voličov zo stredopravého spektra.
„Stále je časť voličov, ktorá voľbu Smeru zvažuje, prípadne môže Smer osloviť voličov iných, programovo podobných strán,“ hovorí riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Smer má pomerne pevné jadro (okolo 14 až 15 percent) a aj motivovaných voličov. Svoje rozhodnutie voliť Smer neplánuje za žiadnych okolností zmeniť až 65 percent jeho voličov.
Podľa prieskumu AKO za posledné týždne mierne stúpol aj počet voličov, ktorí Smer zvažujú v druhej voľbe. Ak by strana získala v predčasných voľbách viac než 25 percent, strane by to zabezpečilo dostatočne silný mandát na zostavenie vlády. Aj keď strana jasne zo spolupráce nevylúčila nikoho, je jasné, proti komu šéf Smeru Robert Fico brojí najviac.
Prirodzeným rivalom je pre neho druhé najsilnejšie PS, Saska a „blázni“ z OĽaNO, ako ich označuje on, ale aj líder SNS Andrej Danko. Naopak, prvou voľbou pre Smer je Hlas. „Základom úspešnej vlády je spolupráca Smeru a Hlasu,“ uviedol Fico. Podľa posledného prieskumu agentúry Focus by mohli na čele so Smerom vzniknúť dve koalície.
Smer, Hlas a Republika by mali spolu 80 mandátov. Ak by sa k nim pridala Dankova SNS, mali by až 90 mandátov. Vznik takýchto koalícií nie je minimálne podľa vyjadrenia Pellegriniho možný. Už v polovici júna uviedol, že trojkoalícia v zložení Hlas, Smer a Republika je vylúčená. Ľadmi znova pohlo spochybňovanie zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.
Čítajte viac Tajná dohoda? Danko hovorí, že Fico už obetoval kreslo premiéra Pellegrinimu. Hlas to popiera, Smer hovorí jasne
A to aj v Smere a v SNS. Líder Republiky Milan Uhrík totiž plánuje po voľbách iniciovať referendum o vystúpení z NATO, čo prekáža Pellegrinimu, Ficovi aj Dankovi. „Týmto vyhlásením Uhríka ako predsedu Republiky môžeme definitívne vyhlásiť, že Hlas nikdy nepôjde do žiadnej volebnej koalície s touto politickou stranou,“ uviedolPellegrini.
„Pýtajte sa predsedu Smeru Roberta Fica, či plánuje ísť s Republikou,“ dodal. Líder Smeru uviedol, že referendu sa zabrániť nedá. „Pokiaľ ide o medzinárodné organizácie, zahraničnopolitická orientácia musí byť zachovaná a musíme si plniť záväzky, ktoré vyplývajú z nášho členstva,“ doplnil Fico s tým, že každá strana, ktorá bude mať viac ako päť percent, má právo sadnúť si za okrúhly stôl.
V minulosti však uviedol, že s Republikou problém nemá. Uhríkove plány prekážajú aj Dankovi a ak by chcela Republika organizovať takéto referendum, SNS by s ňou do vlády nešla. „Republika si sama píli konár. Ja ich nekomentujem, nikdy som netúžil po vláde s nimi,“ povedal predseda SNS v relácii Na telo.
Spojenie, ktoré by však mohlo mať šancu, je koalícia Smeru, Hlasu, SNS a Sme rodiny. Tá by mala spolu 84 mandátov. Pre Danka je však Kollár „ten posledný, s kým by sa chcel rozprávať“. „Boris Kollár nemá čo robiť v politike,“ povedal v minulosti.
Všetko však závisí od toho, čo bude napísané v koaličnej zmluve. Ak by Republika požiadavku referenda o vystúpení z NATO nepretláčala, vládnuť by mohla so Smerom aj SNS a referendum by sa napriek tomu konať mohlo. Aktuálne by v trojici nemali dostatok mandátov ani v jednom z posledných augustových prieskumov. Koniec koncov, pred voľbami 2020 Danko vylučoval zo spolupráce aj Smer a ĽS NS. Dnes je koalícia so Smerom a Hlasom jeho vytúžená a na kandidátke má bývalých kotlebovcov.
2. Voľby vyhrá PS
Smeru už niekoľko týždňov šliape na päty PS na čele s Michalom Šimečkom, čo je dôvodom čoraz častejších útokov. Zrejme len s výnimkou Sasky, pre ktorú je PS prirodzeným partnerom a platí to aj opačne.
V prípade PS by boli možné tri koalície, no každá by bola zložená z minimálne štyroch strán. Cesta by musela byť vydláždená kompromismi. Ak by sa progresívci spojili s Hlasom, Saskou a Sme rodinou, mali by tesnú väčšinu 76 poslancov. Ak by Sme rodinu nahradilo KDH, koalícia by mala o jeden mandát viac.
Spojenie piatich strán – PS, Hlas, Saska, Sme rodina a KDH – by získalo najviac, a to 87 poslancov (bez Hlasu len 60). Šimečka by tak mal v parlamente takmer ústavnú väčšinu, no na úkor nestabilnej vlády. Vo všeobecnosti platí, že čím viac strán, tým viac problémov. Navyše, nielen líder hnutia Sme rodina Boris Kollár si ho nevie predstaviť ako premiéra, ale prienik by líder PS ťažko hľadal aj s predsedom KDH Milanom Majerským, pre ktorého sú najväčším problémom registrované partnerstvá.
Majerský by si z dvojice PS a Sme rodina vybral Kollárovo hnutie. „Ak by niekto chcel zaviesť registrované partnerstvá v akejkoľvek podobe, tak fajka zhasla. Nesadneme si za jeden stôl, toto je pre nás mantinel,“ uviedol.
Naopak, PS je ochotné hovoriť o akejkoľvek téme. Podľa Šimečku by demokraticky orientované strany nemali vopred teatrálne kresliť červené čiary. Spoluprácu s KDH si vie predstaviť aj líder Sasky Richard Sulík. „Vyjednávania možno budú iskriť, ale verím, že sa dohodneme,“ povedal.
Čítajte viac PS dobieha Smer, útoky sa stupňujú. Uškodí mu fotka s Hamranom? Strany cítia hrozbu, tvrdí politológ
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner si však vie predstaviť aj koalíciu v zložení PS, KDH, Saska a Sme rodina bez Hlasu. „Ale takisto si KDH a Sme rodinu viem predstaviť v koalícii so stranou Smer,“ zhodnotil. V zložení Smer, KDH a Sme rodina by mala koalícia len 58 mandátov, ak by sa pridal Hlas, v parlamente by disponovali 85 hlasmi. KDH však Smer zo spolupráce vylúčilo. Žiadna iná koalícia na čele ani so Smerom ani s PS nezískala 76 poslancov.
Progresívcom by sa však mohlo podariť získať pomerne silný mandát. Kým Smer osciluje okolo 20 percent, PS kontinuálne rastie. „Tento trend môže u progresívcov s blížiacimi sa voľbami akcelerovať,“ uviedol Hanes. Voličské jadro PS je na úrovni necelých 12 percent a pevnosť rozhodnutia okolo 40 percent.
Podľa politológa Cirnera môže byť vo voľbách prekvapením všetko, no sústredil by sa na potenciálny výsledok PS. „Tým sa môže podariť to, čo hnutiu OĽaNO v roku 2020. Teoreticky môžu vyhrať voľby a mať cca 25 percent hlasov. To by boli skokanom volieb,“ myslí si.
3. S Hlasom alebo bez Hlasu
Jedným z faktorom, ktorý po voľbách ovplyvní praktický každý scenár, je volebný výsledok Hlasu. Ten bol od svojho vzniku v prieskumoch na prvom mieste… Až do februára 2023, keď ho Smer dokázal predbehnúť. Pellegrini síce stále patrí medzi najdôveryhodnejších politikov, no aj v tomto rebríčku ho už Fico predbehol.
Jeho koaličný potenciál je však vysoký. Zo spolupráce ho oficiálne vylúčili len Demokrati a OĽaNO. PS sa k povolebnej stratégii vyjadrí v septembri, pre Sasku nie je želaným partnerom, KDH svieti pri Hlase zatiaľ kontrolka a prvou voľbou je aj pre spomínaný Smer.
Smer však väčšinu roka na Hlas intenzívne útočil a razil aj predstavu, že by strana radšej spolupracovala s „pravicou a extrémnymi liberálmi“ v PS a Saske, čo bolo dôvodom odchod odborníka na zahraničnú politiku Petra Kmeca, ktorého odstavili pre tlaky vo vnútri Hlasu. Ráznejšie sa zatiaľ voči Ficovi nevyhraňujú ani v kampani.
Čítajte viac Koho ešte zvažujú voliči? PS môže využiť mobilizáciu, Hlas by musel presvedčiť všetkých
Pellegrini sa však niekoľkokrát vyjadril, že si nevie predstaviť byť v jednej vláde s Ficom, ktorého označil za politika minulosti a prekáža mu aj to, že Smer loví v extrémistických vodách. To neznamená, že spolu nemôžu byť v jednej koalícii.
Údajnú dohodu medzi Smerom a Hlasom hodil cez víkend do éteru líder SNS Andrej Danko. Podľa neho mal Fico obetovať kreslo premiéra v prospech lídra Hlasu Petra Pellegriniho, aby spolu strany mohli vládnuť. „To už sa stalo,“ povedal.
Líder Hlasu to odmietol, šéf Smeru povedal, že ho Danko prekvapil, no žiadna dohoda neexistuje a o post premiéra sa bude uchádzať aj štvrtýkrát. V prieskumoch sa zatiaľ 33 dní pred voľbami nečrtá trend, že by mohol Hlas predbehnúť PS či dokonca vyhrať.
Podľa Sasky musí Pellegrini jasne povedať, či by po voľbách akceptoval ponuku šéfa Smeru, aby sa stal premiérom napriek tomu, že by Smer vyhral voľby. „Peter Pellegrini a Robert Fico hrajú neférovú hru pred voličmi. Buď teda Pellegrini spraví krok smerom k prodemokratickým stranám a jasne sa vyhraní voči politike Smeru, alebo úprimne prizná, že je preňho prioritnejšia funkcia za akúkoľvek cenu,“ uzavrel podpredseda strany Branislav Gröhling.
Keď však Hlasu začali klesať preferencie a tretie miesto im potvrdili všetky relevantné prieskumné agentúry, podpredseda Hlasu Erik Tomáš ukázal prstom na PS a Sasku. O týždeň sa začal Hlas znova približovať k Smeru a výrazne sa odkláňať od PS.
„Progresívne Slovensko sa čoraz viac vzďaľuje k akejkoľvek možnosti spolupráce,“ povedal Tomáš, ktorý ešte pred Dankovou „bombou“ o dohode Hlasu a Smeru povedal nahlas to, čo bolo len v rovine špekulácií. „To, že Peter Pellegrini povedal, že nebude s Robertom Ficom sedieť v jednom vládnom kabinete ešte neznamená, že nebude strana Hlas so Smerom v jednej vládnej koalícii, lebo nikto z nás ju nikdy nevylúčil. A nikto z nás z Hlasu nikdy nepovedal, že pôjde s PS alebo Saskou, preto nás mrzí tá klebeta,“ dodal.
Politológ z Prešovskej univerzity si nie je istý, či táto otočka Hlasu pomôže. „Príliš dlho boli ani ryba ani rak a vychádzalo im to, ale situácia je iná. Dnes už nie je čas sa krútiť, lebo voliči chcú vedieť, čím vlastne Hlas je. A keď je Hlas prezlečený Smer, tak prečo by nemali voliť Smer?“ konštatuje Cirner s tým, že to bude pre veľkú časť potenciálnych voličov Hlasu dilema.
„Aní tí, ktorí by chceli niečo ako „light“ verziu Smeru bez Fica, už Pellegrinimu neveria, keďže sa príliš krútil okolo PS a liberálneho tábora,“ dodal. Podľa politológa z Trnavskej univerzity Jozefa Lenča sa podobnými vyjadreniami snaží dištancovať od straníckej konkurencie v podobe Smeru, ktorý ho obviňuje z toho, že by radšej spolupracoval s „pravicovými a extrémne liberálnymi“ stranami, ale aj od podporovateľov Hlasu (Boris Zala, ktorý v rozhovore pre Denník N uviedol, že si myslí, že Pellegrini urobí všetko pre to, aby nemusel ísť do vlády so Smerom, pozn. red.) a analytikov, ktorí spájajú Hlas s PS.
„Nemyslím si, že toto je jediný problém, prečo podpora Hlasu klesá. Skôr sa domnievam, že tento až teatrálny obrat bude ďalším z dôvodov, prečo niektorí voliči strácajú dôveru v Hlas a Petra Pellegriniho,“ uviedol.
Je však isté, že bez Hlasu nezloží vládu ani Fico a zrejme ani Šimečka, keďže situácia na opačnom spektre je oveľa komplikovanejšia. Keď skončia vo voľbách na treťom alebo štvrtom mieste, budú podľa Cirnera už len príveskom akejkoľvek koalície, ktorá by im umožnila účasť vo vláde, kde nebudú hrať hlavné husle. „Zvíťazí najlepšia ponuka pre Hlas,“ povedal.
4. Volebný pat a klesajúci Kollár
Aj keď sa z preferencií a hypotetických koalícií môže zdať, že by po voľbách mohlo dôjsť k volebnému patu, je to veľmi nepravdepodobná možnosť. Niet pochybností o tom, že Fico urobí všetko pre to, aby vládu zostavil.
A tak ako môže lepšia ponuka rozhodnúť v prípade Hlasu, rozhodne aj v prípade Kollárovho hnutia Sme rodina. Pre Kollára je Šimečka človekom bez káuz a s čistým štítom, no v kresle premiéra by radšej videl Fica. Pred voľbami v roku 2020 označil svoje hnutie za „želanú nevestu, ktorá sa draho predá“, dnes je jeho zmýšľanie iné – nechce byť drahou nevestou, ale zodpovednou.
Sme rodina si stanovila tri podmienky, ktoré musia v ich očiach strany splniť, aby s nimi Kollár mohol po voľbách spolupracovať. Do týchto podmienok však nezapadá Smer ani Republika, čo viackrát zopakovali predstavitelia Kollárovho hnutia vrátane podpredsedu parlamentu Petra Pčolinskeho či exministra práce Milana Krajniaka.
Kollár patrí k lídrom, ktorí svoje vyjadrenia často korigujú a slovnými prešmyčkami sa snažia vymaniť sa z jasného postoja. Na jednej strane sa nechce vylúčiť zo spolupráce ani v jednom politickom spektre, na druhej strane to môže byť pre jeho voličov mätúce. „Politici rozprávajú, ako im momentálne vyhovuje. Sme rodina nemá problém vládnuť s každým a nikto nemá problém vládnuť s Kollárom. Už len či sa dostanú do parlamentu,“ hodnotí politológ z Prešovskej univerzity.
Najlepším argumentom je, že povolebná matematika nepustí a niekto vládnuť musí. „Vládnuť chce každý, a preto sa robia aj veľké kompromisy. Občania si musia uvedomiť, že v parlamentnej demokracii je bežné vytvárať povolebné koalície z viacerých politických zoskupení,“ hovorí Cirner.
Okrem toho zatiaľ Kollár nemá miesto v parlamente aj kvôli kauze prefackania jeho expartnerky Barbory Richterovej isté. „Sme rodina je stále nad hranicou zvoliteľnosti, ale s klesajúcim trendom,“ zhodnotil šéf Ipsosu Hankovský.
5. Možná strata partnerov
Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvniť podobu budúcej vlády je to, ktoré strany sa okrem Smeru, Hlasu, PS a zrejme aj Republiky do parlamentu dostanú. Koalícia na čele s Ficom, v ktorej PS určite nebude, sa zatiaľ zdá byť najreálnejšia. Aj v prípade Smeru, ale aj v prípade PS by mohla nastať situácia, že si vyradia potenciálnych partnerov.
Práve tieto dve strany môžu ukradnúť najviac hlasov – každá vo svojom voličskom spektre. Smer môže rásť na úkor Hlasu, SNS, Republiky, ale aj Sme rodiny. „So všetkými týmito stranami má Smer značné voličské prieniky,“ uviedol analytik spoločnosti NMS.
Podľa Hankovského však môžu nastať rôzne scenáre. „Podarí sa vytvoriť silný súboj medzi Smerom a PS a obe strany budú mobilizovať. Dobre to má rozbehnuté Andrej Danko a SNS, ale pokojne sa môže silno presadiť naratív „PS nebude mať s kým vládnuť“ a začne sa záchrana Sasky,“ uviedol.
SNS má zo všetkých strán na hranici zvoliteľnosti, medzi ktoré patrí Saska, Sme rodina, OĽaNO a KDH, najviac rastúci potenciál, ktorý však ohrozuje Smer. Pomer sa zmenil v druhej voľbe voličov Smeru, u ktorých doteraz kraľoval Hlas. Dnes je pre 25 percent voličov Smeru druhou voľbou SNS.
Čítajte viac Víťazstvo na úkor spojencov? Smer a PS oslabujú Hlas. Šimečka berie aj nerozhodutých, Smer voličov Republiky
„Neúčasť SNS by mohla Robertovi Ficovi potenciálne sťažiť zostavovanie budúcej vlády,“ uviedol Hanes. Smer ešte môže výrazne oslabiť mandát Hlasu, keďže vyše 40 percent ľudí, ktorí uviedli ako druhú voľbu Smer, pochádza z elektorátu Hlasu.
Aj keď Smer svojich partnerov ohrozuje, neistejšiu pozíciu majú potenciálni partneri PS. Týka sa to najmä Sasky. Veľkým mínusom ich vzťahu je úzko previazaný voličský elektorát. Vyše 40 percent voličov PS by ako druhú stranu volilo Sasku, v prípade Sasky je to 54 percent.
Čo sa týka potenciálneho zisku, 37 percent tých, ktorí volia PS v druhej voľbe, pochádzajú z elektorátu Sasky a až 75 percent ľudí, ktorí majú Sasku ako druhú voľbu, pochádzajú z elektorátu PS. Navzájom tak od seba môžu čerpať, čo môže byť pre obe strany pozitívne, ale aj negatívne. Buď nastane efekt snehovej gule alebo efekt vyradenia.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu pre Pravdu: Rast Smeru a rekordné PS. Matovičove fiatky zrejme zaberajú, na Kollára doľahla kauza
„Ak bude rast podpory PS znamenať, že bude „kanibalizovať“ voličov stredopravých strán (Sasky, Demokratov, KDH) a žiadna z nich sa nedostane do parlamentu, tak to bude vskutku impozantné Pyrrhovo víťazstvo,“ zhodnotil Lenč s tým, že v tom prípade by progresívcom nestačil na vytvorenie koalície ani Hlas. „Progresívne Slovensko by zostalo v parlamente, možno v opozícii s Republikou a OĽaNO a priatelia, ako pomyselný kôl v plote,“ dodal.
Podľa Hanesa má však Saska silný potenciál, aj keď veľa váhajúcich voličov, preto budú musieť liberáli v zatiaľ chaotickej kampani zabrať. „Vrátili sa k osvedčeným hospodárskym témam, ktoré jej aj v minulosti zaručili miesto v parlamente,“ uviedol Hanes.
Neistú účasť v parlamente má aj KDH, v prípade ktorého rozhodne záver kampane a volebná účasť. „Kresťanskí demokrati nemajú veľký potenciál a ich volebný zisk v absolútnych číslach nemusí pri vyššej účasti znamenať dostatok hlasov na prekročenie hranice päť percent,“ konštatuje analytik NMS. V prípade Sasky a KDH však zatiaľ odborníci pozorujú rastúci alebo stabilný trend.
6. OĽaNO na chvoste a ostatní
A na poslednom mieste ostáva faktor chaosu – koalícia OĽaNO a priatelia. Tá zatiaľ osciluje okolo potrebných siedmich percent. A aj keď by jeho potenciálne silný mandát v zostavovaní koalície pomohol, Igor Matovič sa svojou podmienkou o odmene 500 eur za účasť vo voľbách sám z povolebnej koalície vylúčil.
Skonštatoval to aj Šimečka. „Fakt je, že s Igorom Matovičom sa nedá. On sám seba vylučuje z akejkoľvek spolupráce,“ povedal. „My sme OĽaNO nevylúčili zo spolupráce. Jediné obmedzenie je moje osobné. Ja už s Igorom Matovičom viac nebudem sedieť vo vláde,“ povedal Sulík.
Politológ Cirner však pripúšťa, že ak sa OĽaNO dostane do parlamentu a nebude bez neho možné koalíciu vyskladať, je možná dohoda. Karty by mohli zamiešať aj Aliancia či Modrí, Most-Híd, no zatiaľ sa v ich prípade podľa analytikov prekvapenie nečrtá. Akú takú šancu by podľa Hanesa mohli mať Demokrati. „Kľúčové pre nich budú prieskumy v polovici septembra, v ktorých by potrebovali mať viac ako štyri percentá,“ skonštatoval analytik NMS.
Do celého volebného procesu ešte vstúpi mnoho premenných. Všetko sa začne lámať práve v druhej polovici septembra, keď uvidíme prvé duely a debaty a kampaň bude vrcholiť. „Je to ako skladať lego, keď nejaký diel chýba a nejaký diel je navyše, už to nie je to, čo ste očakávali. Aby to do seba zapadlo, musíme poznať všetky diely skladačky, a to budeme až po voľbách. Vtedy uvidíme, kto je tam navyše a čo sa dá z toho poskladať,“ uviedol. „Bude tam Saska, Demokrati alebo KDH či SNS? Premenných je veľmi veľa. Nie je to len o víťazoch volieb, ale aj o ďalších kolesách na voze,“ dodal.