Volebný seriál: KDH je na scéne 30 rokov. Pretrhne smolnú šnúru? Jeho šancu ohrozujú Majerského prehrešky

„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Prvou stranou, ktorú vám predstavíme, je Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH).“

KDH bolo v parlamente, či už v koalícii, alebo opozícii, od svojho vzniku až do roku 2016. Odvtedy hnutie nedokázalo osloviť viac ako päť percent voličov. Dnes sa síce KDH preferenčne pohybuje okolo hranice šiestich percent a má šancu pretrhnúť smolnú šnúru, no nedávne vyjadrenie lídra môže KDH výrazne uškodiť.

Vznik, vzostupy, rozkoly a pády

KDH malo svoj ustanovujúci snem v Nitre 17. februára 1990 a je tak jedným z najstarších politických subjektov, ktorý na Slovensku pôsobí. Po páde komunistického režimu zohrali pri formovaní KDH úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu a ľudia blízki Verejnosti proti násiliu (VPN). Prvým predsedom sa stal Ján Čarnogurský, ktorý tento post zastával desať rokov a od apríla 1991 do júna 1992 bol predsedom vlády SR potom, čo predsedníctvo Slovenskej národnej rady z postu odvolalo Vladimíra Mečiara. Zmena sa udiala na základe dohody koaličných strán VPN, KDH, DS a maďarskej MNI.

Do roku 2016 bolo KDH striedavo v opozícii či v koalícii. Kresťanskí demokrati však stále mali v parlamente svoje zastúpenie. Po páde vlády HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom bolo KDH na krátky čas súčasťou koalície v dočasnej vláde Jozefa Moravčíka, no po voľbách v roku 1994 skončili v opozícii.

Veľký úspech prišiel o štyri roky neskôr v kľúčových voľbách 1998. KDH bolo súčasťou Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá na čele s Mikulášom Dzurindom zložila s ďalšími štyrmi stranami vládu. Označili sa za „vládu zmeny“, čo bol aj volebný slogan SDK v kampani, za ktorú bolo do veľkej miery zodpovedné práve KDH.

Ako päťkoalícia však SDK formálne existovala len jedno volebné obdobie, už v roku 2000 došlo v strane k rozkolu. Časť poslancov KDH na čele s Dzurindom sa rozhodlo odísť a založiť si vlastnú stranu SDKÚ. V KDH sa po desiatich rokoch zmenilo vedenie a predsedom sa stal Pavol Hrušovský.

Dzurinda svoj úspech zopakoval aj vo voľbách 2002, opäť napriek Mečiarovmu víťazstvu. Vládu zložil spolu s ANO, SMK a KDH. Druhá Dzurindova vláda bola reformná a zamerala sa na celkovú liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia. Slovensko sa stalo členom NATO a Európskej únie.

Foto: TASR, Martin Baumann

Pavol Hrušovský, Ján Figeľ Ján Figeľ a vľavo Pavol Hrušovský

KDH však odvtedy upadalo, v ďalších voľbách si vytýčilo ciel dosiahnuť 10 percent a ideálne nevstupovať do koalície so Smerom, čo viedlo k ďalšiemu rozkolu. Časť KDH to odmietala, no časť s ňou problém nemala vrátane Ivana Šimka, ktorý nedávno zastával v úradníckej vláde post ministra vnútra. Hrušovského postoj bol rezervovaný. Rada KDH nakoniec po hlasovaní odsúhlasila vstup do koalície so Smerom, no ten medzitým vytvoril koalíciu s HZDS a SNS.

Kvôli rozhodnutiu Rady však zo strany odišli dlhoroční členovia ako František Mikloško či Vladimír Palko. O štyri roky neskôr sa v roku 2010 podarilo opäť zložiť vládu vedenú SDKÚ, a to napriek tomu, že Smer získal viac ako dvojnásobok hlasov. KDH skončilo vo voľbách na štvrtom mieste. Koalíciu tvorili štyri strany pod vedením premiérky Ivety Radičovej – SDKÚ, KDH, SaS a Most-Híd, no vládnuť vydržali len jedenásť mesiacov.

Nová vízia Majerského a jeho prehrešky

Rok 2012 bol porážkou pre všetky pravicové strany, KDH síce bolo druhou najsilnejšou stranou, no Smeru sa so ziskom viac ako 44 percent podarilo zostaviť jednofarebnú vládu. Stranu v máji opustila skupina okolo vtedajších podpredsedov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, založili projekt Nová väčšina. Kritizovali skostnatenosť pravice a zle vedenú kampaň.

Foto: TASR, Dano Veselský

SR VoľbyNRSR23 KDH návrat Mikloško BAX Na snímke zľava predseda KDH Milan Majerský, František Mikloško a europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann počas tlačovej konferencie KDH, na ktorej ohlásili návrat Mikloška do KDH.

Bolo to posledné volebné obdobie, keď KDH preskočilo hranicu piatich percent. Pád KDH sa zavŕšil pod vedením Jána Figeľa, keď sa v roku 2016 prvýkrát nedostalo do parlamentu. Figeľ preto po voľbách odišiel z postu predsedu.

Novým lídrom sa stal Alojz Hlina, ktorý ostro kritizoval spoluprácu so Smerom a ĽS NS. KDH riešilo svoje ďalšie smerovanie. Víziu o vytvorení veľkej politickej strany sa však nepodarilo naplniť ani pod vedením Hlinu a KDH sa do parlamentu neprebojovalo ani vo voľbách v roku 2020. Hlina podobne ako Figeľ na post predsedu KDH abdikoval.

Hlinov odchod z hnutia bol búrlivý. Viacerí nesúhlasili so štýlom jeho politiky, Hlina kritizoval fungovanie či financovanie strany. Novým predsedom sa stal prešovský župan Milan Majerský, ktorý na sneme v roku 2020 dal spolustraníkom ultimátum, že „vyvodí dôsledky“, ak by na post podpredsedu zvolili Hlinu, ktorý má na fungovanie v politike iný pohľad. Majerský neskôr predstavil novú víziu, vrátane redizajnu loga, grafiky a nového spôsobu komunikácie. Kresťanskí demokrati sa postupne začali zviditeľňovať a nemali za sebou ani väčšie škandály.

Majerský však po spojených voľbách čelil kauze okolo nejasného financovania kampane vtedajšieho kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého, podozrivého z korupcie v inom prípade. Vyjadrenia šéfa KDH vyvolali polemiku, či Kusý takýmto spôsobom v predvolebnej kampani nevyužil čierne peniaze „vyprané“ cez účet hnutia.

KDH potom uviedlo, že išlo o chybu, no nedošlo k žiadnemu zákonnému pochybeniu a zverejnením zoznamu všetkých darcov považuje tému za uzavretú. Majerský pripustil, že mal použiť vhodnejší administratívny postup a žiadal odchod vedenia bratislavskej vetvy KDH.

Komunikačne nezručný líder

Oveľa viac mu však uškodil jeho nedávny výrok. Komunitu LGBTI+ označil za nešťastie a „pliagu“, ktorá Slovensku škodí podobne ako korupcia. Neskôr sa ospravedlnil. „Keď som dnes použil slovo „nešťastie“ či „pliaga“, mal som na mysli ideológiu, vonkoncom nie konkrétnych ľudí,“ povedal. Kritike do vlastných kresťanských radov sa však vyhýba.

Čítajte viac Demokrati, Modrí či Maďari... Malé strany s veľkými ambíciami neodstúpia. Ako môžu zamiešať povolebnými kartami?

V časti verejnosti, ale aj medzi politikmi to vyvolalo pobúrenie a ospravedlnenie nepovažovali za dostatočné. „Predseda KDH je v neľahkej situácii, ktorú komplikuje aj fakt, že komunikačne nie je veľmi zručný,“ uviedol politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. „Nech by sa rozhodol pre ktorýkoľvek variant odpovede, odradí tým časť svojich voličov,“ uviedol.

Výrok o „pliage“ podľa Lenča vyvolal pobúrenie len v časti spoločnosti, ktorá by KDH nevolila. „V tomto je oná problematická situácia pre KDH. Na jednej strane sú tu postoje, ktoré sú akceptovateľné veľkou časťou spoločnosti, no v rozpore s predstavami väčšiny voličov KDH a na druhej strane konzervatívne vyjadrenia predstaviteľov KDH, ktoré očakávajú voliči, ale neprijímajú ich média a veľká časť spoločnosti,“ skonštatoval Lenč.

Hnutie sa snaží v tomto prostredí balansovať, no zvyčajne im to nevychádza. Podobne ako v prípade odpovede na otázku, či je Majerskému bližší Boris Kollár alebo Michal Šimečka. Pred letom odpovedal, že je to hnutie Sme rodina, v relácii Na telo v septembri už odpovedať nevedel a zrejme ani nechcel. „A toho sa následne chytia ich „spojenci“, ktorí sa snažia „kanibalizovať“ aj tak dosť preriedenú voličskú základňu KDH,“ uviedol Lenč.

Priority z programu KDH

Pre KDH sú kľúčové oblasti zdravotníctvo, školstvo, sociálna pomoc rodinám, seniorom a ľuďom v núdzi a udržateľná hospodárska a finančná politika štátu. V tomto ohľade sa voliči KDH stotožňujú s hlavnými prioritami hnutia. „Voliči medzi dôležité témy zaraďujú aj ochranu právneho štátu. Samozrejme, od hnutia očakávajú, že bude v parlamente hájiť konzervatívny pohľad na spoločnosť a bude klásť dôraz na postavenie cirkvi v spoločnosti, no skôr nekonfrontačnou cestou,“ zhodnotil pre Pravdu analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Majerský, KDH, bilbord Bilbord strany KDH

Podľa politológa je program KDH na pomery strany štandardný a zachováva si ducha kresťanskej strany. Každá z oblastí je determinovaná desatorom opatrení. „V kontexte riešení, ktoré predkladajú, sa snažia držať „pri zemi“ a nesľubujú úplne nerealistické opatrenia. Osobne za slabinu programu pokladám to, že niektoré opatrenia sú viazané na plán obnovy, ktorý sa už fakticky realizuje a nemyslím si, že v ňom bude priestor na napĺňanie aktuálnych sľubov a opatrení z programu KDH,“ ozrejmil Lenč.

Za čiastočne irelevantnú vníma politológ problematiku vysokých škôl, kde KDH (po vzore programov z volieb 2020) sľubuje, že sa zasadí za to, aby sa niektorá z univerzít dostala do TOP 500 univerzít sveta. „Okrem štandardných fráz neponúka žiadne relevantné opatrenia, ktorými by to chceli dosiahnuť,“ dodal.

Kam môžu odísť voliči KDH?

Napriek preferenciám okolo šiestich percent a potenciálom vo výške okolo siedmich percent to KDH s voličským jadrom na úrovni 3,5 percenta nemá ani tentokrát isté. A aj keď témy spojené s LGBTI+ komunitou nie sú pre voličov KDH kľúčové, o istú časť voličov hnutie prísť môže.

„Volič KDH neočakáva, že hnutie pôjde pri tejto téme „na barikády“ a bude proti nej aktívne bojovať. Skôr majú predstavu, že KDH nebude tému vôbec otvárať a bude sa venovať iným, pre nich dôležitejším témam,“ ozrejmil Hanes.

Čítajte viac Koho ešte zvažujú voliči? PS môže využiť mobilizáciu, Hlas by musel presvedčiť všetkých

Hnutie má dnes dve skupiny voličov. „Prvú tvoria najmä starší ľudia z menších obcí a mestečiek z východu a severu Slovenska, v druhej skupine nájdeme mladých kresťanov z väčších miest, často aj s vysokoškolským vzdelaním,“ zhodnotil.

Spomínané vyjadrenia môžu podľa analytika zneistiť tú časť elektorátu KDH, ktorá si zakladá na pokojnej a slušnej politike s dôrazom na ľudskú dôstojnosť. „Najmä u mestských umiernených konzervatívcov môže takéto vyjadrenie oslabiť silu ich presvedčenia o tom, že budú voliť KDH a môžu vďaka tomu uvažovať napr. o Demokratoch, ktorí sa voči tomuto vyjadreniu silne ohradili,“ uviedol Hanes.

Foto: TASR, Milan Kapusta

spojené voľby, Milan Majerský Na Slovensku sa na jeseň 2022 konali historicky prvé spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov. Milan Majerský obhájil post prešovského župana.

Elektorát KDH je pomerne stabilný a hnutie sa môže oprieť o pomerne silnú podporu v Prešovskom kraji. „KDH oslovuje voličov, ktorí majú dopyt po štandardnej konzervatívnej politike bez silných extrémov a rozdúchavania vášní v spoločnosti,“ hovorí Hanes.

KDH zdieľa voličov najmä so stranami OĽaNO a PS. „Pri OĽaNO je to spôsobené konzervatívnou politikou, pri PS ich láka aura novej a silnej strany, ktorá by dokázala vyhrať voľby a poraziť Smer,“ konštatuje Hanes. „Pomerne významný prekryv je aj so stranami Smer a Hlas. Ide najmä o starších voličov z východného Slovenska, ktorí dávajú silný dôraz na sociálne témy,“ dodal s tým, že naopak najväčšiu šancu prebrať časť voličov má KDH od Demokratov či strany Modrí, Most-Híd, ale aj od hnutia Republika.

Na rozdiel od menších strán s podporu pod päť percent sa KDH zatiaľ javí ako istejšia voľba. „V ostatnom čase vidieť možný návrat časti voličov od OĽaNO späť ku KDH, kde sa im darí oslovovať najmä umiernených konzervatívcov,“ hodnotí Hanes. „Svoju úlohu mohol zohrať aj fakt, že sa KDH podarilo na kandidátku angažovať viacero osobností z konzervatívno-kresťanského spektra, čo bola v minulých rokoch skôr doména OĽaNO,“ zhodnotil.

Aké je miesto KDH?

Politológ Lenč si nemyslí, že KDH je aktuálne na výslní, aj keď im preferencie mierne stúpli. Už niekoľko rokov sa nachádza v rovnakej pozícii. „Strana je úspešná vo voľbách do Európskeho parlamentu a patrí k tým úspešnejším v komunálnych a regionálnych voľbách. Lenže v rozhodujúcej chvíli – v parlamentných voľbách – pohorí,“ uviedol.

Čítajte viac „Pliagou sú politici šíriaci nenávisť.“ Majerského pre kontroverzný výrok žalujú a kritika prišla aj z vlastných radov

Dnes sa podľa Lenča opakuje v kampani situácia podobná rokom 2016 a 2020. „Vyzeralo to nádejne a dopadlo to beznádejne. Domnievam sa, že aj v týchto voľbách kráča KDH po podobnej ceste. Po ceste, ktorá nesmeruje k povolebnému výslniu,“ myslí si politológ.

Čítajte viac PS stúpa rýchlejšie ako Smer, Hlas sa vyhraňuje. Aké scenáre sú v hre a čo ich môže ovplyvniť? Nie je to len o víťazoch

V kampani je zatiaľ veľmi veľa komunikačných chýb podobných tým z kampane pred voľbami v roku 2020. „Z tohto hľadiska vidím len malú šancu na to, že sa KDH v týchto voľbách prehupne cez hranicu zvoliteľnosti,“ myslí si Lenč.

KDH z povolebnej spolupráce vylúčilo Smer, Republiku a ĽS NS. Pri Hlase im svieti kontrolka. Ak by však chceli byť súčasťou vlády bez Hlasu, čo sa zdá byť nateraz nereálne, museli by sa dohodnúť s PS či SaS. Je to reálne? „Ja si to predstaviť viem, lenže by si to vyžadovalo mimoriadne ústupky na jednej či druhej strane, no a tu sa obávam, že lídri uvedených strán nie sú schopní uvedomiť si dôležitosť kompromisov v politickom, volebnom a straníckom systéme, ktorý máme na Slovensku,“ zhonotil Lenč.

Pred voľbami toho však politici často povedia veľa, všetko sa začne meniť, keď uvidia výslednú tabuľu a to, ako voliči rozdali karty.

V ďalšej časti seriálu, ktorú zverejníme v pondelok 11. septembra, vám predstavíme hnutie Sme rodina.