„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Štvrtou stranou zo série sú Demokrati.“
Základné údaje o strane
- vznik: 25. január 2018 (ako SPOLU – OD), február 2023 (ako Modrá koalícia), 16. marec 2018 (ako Demokrati)
- predseda: Eduard Heger
- volebný líder: Andrea Letanovská
- bývalí predsedovia: Miroslav Beblavý, Juraj Hipš, Miroslav Kollár (všetci traja za čias Spolu)
- motto predsedu: „Staviame na skúsenostiach, spájame sily a nikdy sa nevzdáme.“
- hlavné priority strany: zdravotníctvo, bezpečnosť a spravodlivosť
Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za stranu Demokrati
Tá síce stačí na to, aby im štát zaplatil časť financií vložených do volieb, no ak Heger posledné dni nezaberie, voľby môžu byť pre bývalého predsedu vlády fiaskom.
Zo Spolu cez Modrých až k Demokratom
Aj keď sa voličom zdá, že Demokrati sú na scéne len niekoľko mesiacov, ich história siaha do roku 2018 a je spätá so stranou SPOLU – občianska demokracia. Tú ešte v roku 2017 začali formovať odídenci zo strany #Sieť Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík, ktorí nesúhlasili so vstupom #Siete do koalície so Smerom, a pridal sa k ním aj Jozef Mihál, ktorý v tom čase odišiel zo SaS.
Beblavý s Mihálom začali stranu formovať už v apríli 2017, na jeseň začali zbierať podpisy a za tri týždne sa im ich podarilo vyzbierať viac ako 18-tisíc. Oficiálne stranu SPOLU zaregistrovali koncom januára nasledujúceho roka. V komunálnych voľbách sa im podarilo získať niekoľko mandátov a 19 starostov, okrem iného podporovali aj súčasného primátora Bratislavy Matúša Valla. Prvým veľkým testom pre SPOLU bola spolupráca s Progresívnym Slovenskom (PS) v eurovoľbách. Dokázali získať viac ako 20 percent, skončili na prvom mieste a získali štyri europoslanecké mandáty.
Spolupráca s PS pokračovala aj pred voľbami 2020, v ktorých kandidovali ako koalícia. Spoločným kandidátom na premiéra a volebným lídrom bol Michal Truban, Beblavý bol programovým lídrom a ašpiroval na post podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a ministra financií.
Foto: TASR, Štefan Puškáš
Lídri koalície chceli na spoluprácu v koalícii presvedčiť aj predsedu Za ľudí a exprezidenta Andreja Kisku, no ponuku odmietol. Úspešný však bol pakt o neútočení podpísaný medzi stranami PS/SPOLU, Za ľudí a KDH. Napriek odvážnemu nástupu zažila koalícia vo voľbách fiasko.
Fiasko, spory a prestupy
V prieskumoch mali okolo 10 až 14 percent. Exit polly im počas volebnej noci predpovedali vyše desať percent. Nakoniec sa so ziskom 6,96 a s chýbajúcimi 926 hlasmi do parlamentu nedostali. Strany sa nakoniec rozdelili a každá si šla svojou cestou. Kým PS v prieskumoch stúpalo, strana SPOLU dosahovala ledva percento.
Novým predsedom sa stal Juraj Hipš, ktorý na sneme porazil generála Pavla Macka. Strana zmenila logo aj farby a zamerala sa na témy životného prostredia. Práve zmena zamerania sa Mackovi nepáčila. V Spolu došlo k sporu a Macko s ďalšími odišli a založili stranu Občianski demokrati Slovenska, s ktorou dnes kandiduje na kandidátke Maďarského fóra.
„Ja som presvedčený, že zelené témy a občianska demokracia sa nevylučujú. Ale strana zelených je už totálna zmena ideológie,“ uviedol v minulosti pre Topky. Po páde vlády Igora Matoviča koncom apríla vstúpil do strany Miroslav Kollár, ktorý vo voľbách 2020 kandidoval zo Za ľudí. Projekt Andreja Kisku však opustil, keďže nesúhlasil s programovým vyhlásením vlády. Kollár kritizoval vládu Igora Matoviča a chcel bojovať najmä proti antisystémovému populizmu.
Do strany neskôr vstúpila aj niekdajšia poslankyňa a členka Za ľudí Andrea Letanovská. Zo SPOLU, naopak, odišla zakladajúca členka Simona Petrík, ktorá prestúpila do PS. Hipš sa funkcie predsedu vzdal. Na sneme v septembri 2021 sa o post lídra strany uchádzal znova, tentoraz však s víziou včlenenia SPOLU do PS. Toto rozhodnutie si chcel dať potvrdiť práve na sneme. Nakoniec ho porazil jeho vyzývateľ Miroslav Kollár, ktorý bol zástancom zachovania samostatnosti strany. Zlúčenie s ľavicovejším PS nepovažoval Kollár za dobrý nápad.
Éra veľkého (ne)spájania a Demokratov
O strane bolo najviac počuť cez predsedu Kollára, ktorý bol v tom čase primátorom Hlohovca. Oveľa väčší priestor dostala po páde Hegerovej vlády. O tzv. veľkom spájaní stredopravicových síl sa začalo hovoriť už v decembri. Skloňovali sa mená ako Pavol Macko, europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, Miroslav Kollár a dokonca aj bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda.
Začiatkom tohto roka vystúpil Dzurinda na spoločnej tlačovej konferencii spolu s lídrom SPOLU. Tlačovka trvala takmer hodinu a napriek tomu, že Dzurinda chcel len v tichosti radiť, predstavovanie projektu chytil do vlastných rúk. Začiatkom februára oznámili vznik projektu pod názvom Modrá koalícia, ktorý vznikol premenovaním strany SPOLU.
Rokovať o veľkom spojení chceli aj s KDH a do hry prišiel aj Heger. Ten po páde vlády ešte hľadal možnú novú „sedemdesiatšestku“ na pôdoryse pôvodnej koalície, no už vtedy bolo jasné, že Hegerove cesty s OĽaNO sa rozišli a medzi ním a Matovičom je napätie, aj keď hovorili o „priateľskom rozchode“. Dnes Matovič neváha a do bývalej pravej ruky si v diskusiách kopne. Niet sa však čo čudovať, keďže je to jeho politický súper.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Prvýkrát Hegerov odchod a možnosť založenia novej strany pripustil vtedajší minister obrany Jaroslav Naď. Z OĽaNO sa ešte koncom roka 2022 odčlenila desiatka nespokojných na čele s Jánom Budajom z platformy Zmena zdola.
Po vzniku Modrej koalície bolo pár týždňov ticho. Medzitým začal Kollár rokovania s Hegerom a Dzurinda sa snažil dohodnúť s KDH. Bývalý premiér však prekvapil vyhlásením, že do Modrej koalície nevstúpi. Dôvodom mala byť nečinnosť strany SPOLU a neschopnosť usporiadať snem. V kuloároch sa však hovorilo o tom, že Dzurinda má problém s tým, že Heger, ktorý odmietol dvojku na kandidátke KDH, by bol lídrom. Aj napriek tomu, že Dzurinda sa chcel s Demokratmi pôvodne spojiť.
Foto: FB/Miroslav Kollár
Dzurinda tak začal zbierať podpisy na vlastnú stranu a z Modrej koalície sa začiatkom marca stali Demokrati. Vznik strany oznámil Heger bok po boku so štyrmi bývalými ministrami a nominantmi OĽaNO. Heger videl potenciál aj v koalícii PS, KDH a Demokrati, obe strany Hegera odmietli a do volieb šli samostatne. Líder KDH Milan Majerský mal Hegerovi ponúknuť dvojku na kandidátke, no to mu nestačilo. Prvotné rokovania prebehli aj medzi Hegerom, KDH a Za ľudí, no takisto neúspešne. Remišová sa nakoniec vrátila k OĽaNO. Aj Dzurinda sa chcel spojiť s KDH, no vraj ho nepresvedčil programom. Nakoniec sa nedohodli ani Demokrati, novospojení Modrí, Most-Híd a Maďarské fórum.
Časť voličov sa vrátila k OĽaNO, Heger musí osloviť ďalších
Hneď v prvom prieskume agentúry Focus získali Demokrati päť percent, v prieskume AKO 4,9 a v Ipsose 4,8. Pre novú stranu to bol veľký štart. Odvtedy však Demokrati klesali a viackrát sa im päť percent dosiahnuť nepodarilo. Dnes sa v prieskume pohybujú okolo hranice troch percent a nepomohol ani „ťah Letanovskou“, ktorá sa stala volebnou líderkou.
Kto volí Demokratov? Hegerova strana má podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha vekovo vyvážených voličov. „Oslovuje všetky vekové skupiny. Viac oslovuje voličov s najvyšším vzdelaním,“ zhodnotil pre Pravdu s tým, že keďže ide vo vnímaní voličov o novú stranu, ich voličské jadro je menšie, naisto ich pôjde voliť len pätina z nich. „Čo sa týka krajov, je to pomerne vyrovnané. Okrem Nitrianskeho a Prešovského kraja, kde majú slabší výkon,“ uviedol.
Najviac voličov majú so stranami PS, OĽaNO a SaS. „Zhruba polovica ich voličov zvažuje voľbu PS, časť OĽaNO a SaS,“ konštatuje Hřích. Komu vzali Demokrati voličov? „Po vzniku strany Demokrati sa v prvých týždňoch začala presúvať významná časť elektorátu od OĽaNO k Demokratom, pričom sme sledovali aj reaktivovanie časti bývalých voličov OĽaNO z volieb 2020,“ zhodnotil šéf AKO s tým, že to zvrátila výraznejšia Matovičova komunikácia. „Časť voličov sa vtedy presunula naspäť do OĽaNO,“ dodal Hřích.
Čítajte viac Demokrati, Modrí či Maďari... Malé strany s veľkými ambíciami neodstúpia. Ako môžu zamiešať povolebnými kartami?
Krátko pred voľbami sa uvažuje aj o tom, či sa menšie strany nevzdajú v prospech iných, aby neprepadli hlasy. Demokrati to zatiaľ v pláne nemajú a Naď verí, že päť percent vo voľbách mať budú. Čo spôsobilo pád preferencií? „Úvodná komunikačná téma bola vytvoriť stranu, ktorá spojí stredopravú politickú scénu na Slovensku. Po týždňoch rokovaní sa to skončilo neúspechom, čo odradilo časť voličov,“ vysvetľuje šéf AKO.
Strane nepomohlo ani dlhoročné podriaďovanie sa Hegerovmu bývalému straníckemu šéfovi. Aj líder Demokratov uznal, že mohol napríklad v spore medzi Sulíkom a Matovičom zasiahnuť ráznejšie. „Heger bol takmer celú svoju politickú kariéru v submisívnom postavení vo vzťahu k Igorovi Matovičovi. Voliči, ktorí odišli od Igora Matoviča, a je ich teda požehnane, nemajú reálny dôvod voliť stranu na čele so submisívnym poskokom predsedu OĽaNO,“ uviedol pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Päť pilierov, tri priority
„Spájame konzervatívne a liberálne orientovaných ľudí, ktorí volia pokoj a spoluprácu ako alternatívu k sebectvu,“ píšu o sebe Demokrati na stránke. Podľa politológa sú zatiaľ stranou, ktorá organizačne pripomína OĽaNO. „Ide totiž o zhluk mediálne známych osobností, ale zatiaľ netušíme, či dokážu spolupracovať aj dlhodobo,“ myslí si Štefančík.
„Demokrati zatiaľ pôsobia len ako platforma pre vyslúžených politikov, ktorých inde nechcú, tak súhlasili aj s touto stranou,“ zhodnotil. „Hrozí teda, že v prípade neúspechu sa strana rozpadne rýchlejšie, ako vznikla,“ hovorí Štefančík. Podľa neho sú problémom aj absentujúce líderské schopnosti Hegera. „A to je v politike plnej populistických osobností výrazným mínusom,“ skonštatoval.
Demokrati predstavili svoj program
Čo sa týka programu, Demokrati sa v ňom sústredia na päť pilierov – zdravé, vzdelané, bezpečné, angažované a sociálne Slovensko, pričom k ich trom prioritám patrí zdravotníctvo, bezpečnosť a spravodlivosť. Ich program pod názvom „Plán pomoci občanom“ je rozdelený do siedmich oblastí.
Voličom imponuje práve pomoc a slušnosť. „Dôležité je, že Demokrati sa jednoznačne hlásia k nášmu ukotveniu v európskych a transatlantických štruktúrach. Majú jasno v zahraničnej a bezpečnostnej politike, reflektujú niektoré aktuálne problémy v oblasti bezpečnosti, ako je napríklad šírenie hoaxov a konšpiračných teórií. Pozitívne hodnotím aj to, že ako pravicová strana sa hlásia k zdravému životnému prostrediu a boju proti klimatickej zmene,“ zhodnotil Štefančík.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Politológa zaujal príspevok pre politické nadácie podľa vzoru Nemecka. „Práve politické nadácie sú v Nemecku dôležitým faktorom boja proti extrémizmu a je pozitívne, že sa angažujú aj na Slovensku. Podobne ako pri iných stranách by som kritizoval to, že chýba jednoznačnejšie vysvetlenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Strana ako všetky ostatné sľubuje peniaze na rôzne aktivity, ale málo hovorí, že peniaze ušetrí,“ dodal s tým, že Slovensko je vo veľmi zlej ekonomickej situácii, čo konštatujú viacerí politici i odborníci.
Pokus o druhú Čaputovú bol milý
V kampani sú Demokrati zatiaľ aktívni a podobne ako mnohí iní, aj oni vyrazili do regiónov. „Sám som ich stretol na Telgárte, ale to je asi všetko, čím mi počas leta podali dôkaz o svojej existencii. Takže by som to zhodnotil tak, že aktívni určite sú, len o tom my ostatní nevieme,“ mieni Štefančík.
„Bez ambície byť sarkastický uvediem, že som si všimol výmenu pani Letanovskej s Jaroslavom Naďom. Bol to milý pokus o vytvorenie druhej Zuzany Čaputovej. Ten však nevyšiel, preto bolo potrebné staviť na silnejší kaliber,“ uviedol.
S Naďom na čele môžu na seba podľa politológa upriamiť viac pozornosti. „Bývalý minister má síce kontroverzné názory, niekedy uráža ľudí s opačnými názormi, ale v diskusiách vie byť dominantný a dokáže zaujať. A to sa pri strane s preferenciami pod hranicou zvoliteľnosti počíta,“ poznamenal.
Heger sa podľa Štefančíka stále nedostal z tieňa svojho bývalého šéfa. „Matovič veľmi dobre vedel, prečo si vybral práve Hegera. Lebo mu nikdy neoponoval, nikdy nebuchol rukou po stole a možno si nikdy nepresadil vlastný názor,“ myslí si s tým, že by lídri spolu nemali sedieť v jednom štúdiu. „Lebo Matovič ho v tých televíznych diskusiách neskutočne ponižuje,“ uviedol.
Aké sú šance?
Šance na prekročenie päťpercentnej hranice sú zatiaľ nízke, no politológ by flintu do žita nehádzal. „Podľa viacerých prieskumov sú Demokrati druhou voľbou pre menej rozhodnutých voličov viacerých ďalších strán a pre mnohých pravicových voličov. Takže stačí zmena primárnej preferencie niektorých z nich a je možné, že Demokrati sa do parlamentu predsa len dostanú,“ uviedol. Ich trend je rastúci aj podľa Hřícha. „Je však otázne, či to stihnú do volieb,“ myslí si šéf AKO.
Demokratom by mohli pomôcť aj „kiksy“ ich súperov, ako napríklad výrok o „pliage“ od lídra KDH. „Ak to nejaká strana pokazí, ako napríklad nedávno šéf KDH, mohli by nejaké to percento do volieb ešte získať. Povedal by som, že Demokrati teraz potrebujú viac takých politikov, ako je Milan Majerský,“ zhodnotil Štefančík.
Ak by sa im podarilo dostať do parlamentu, mohli by byť potenciálnym partnerom vo vláde bez Smeru, ale aj Hlasu, ktorý Demokrati vylúčili zo spolupráce. Mohli by tak patriť k jednej z menších strán, ktoré by mohli zamiešať kartami. „Zrejme by boli stabilným partnerom PS. Určite stabilnejším ako SaS, ktorá si nesie na čele nálepku nepriateľa vlastných vlád,“ uviedol politológ.
Ak by sa dostali do parlamentu, vláda na čele s PS by v prípade volebného víťazstva mohla mať pohodlnejšiu väčšinu v parlamente. „Pre PS by to bola pohodlná situácia, pretože by nemusela klopať na dvere Matovičovi. Povedal by som, že pre PS je vo vitálnom záujme, aby sa Demokrati dostali do parlamentu,“ dodal Štefančík.
Podľa doterajších prieskumov by mal líder PS naozaj zložitú situáciu pri skladaní vlády, no Demokrati by mu to mohli uľahčiť. Koniec koncov aj Heger mal nedávno sen o koalícii v zložení PS, KDH a Demokrati, čo by si však vyžadovalo veľkú mieru kompromisov.
V ďalšej časti seriálu vám predstavíme koalíciu OĽaNO a priatelia.
Čítajte viac Volebný seriál: KDH je na scéne 30 rokov. Pretrhne smolnú šnúru? Jeho šancu ohrozujú Majerského prehrešky 
Čítajte viac Volebný seriál: Bez Kollára nie je Sme rodina. Lídra dobieha minulosť... Ak mu voliči dajú zelenú, môže rozhodnúť 
Čítajte viac Volebný seriál: Jednotu Maďarov narušil Gyimesi. Má Aliancia šancu? Jej cieľom je silná menšina aj zmena Ústavy