„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Deviatou stranou je Hlas – sociálna demokracia (Hlas – SD).“
Základné údaje o strane
- vznik: 11. september 2020
- predseda a volebný líder: Peter Pellegrini
- motto predsedu: „Centrom pozornosti Hlasu je človek a jeho lepší život od narodenia až po dôstojnú starobu.“
- hlavné priority strany: účinná pomoc štátu všetkým, ktorí ju potrebujú, silný štát v oblasti cien energií a potravín, zlepšenie zdravotníctva, vyrovnanie regionálnych rozdielov a zotrvanie Slovenska v EÚ a NATO.
Aj keď sa Hlas výrazne ohradil na margo debát o možnej spolupráci s PS, Pellegrini sa jasne nevyjadril. Kvôli tomu sa dostal do sporu s Ficom, ktorému na spoluprácu bez Hlasu ostane len SNS a Republika, ktorú Pellegrini rázne odmieta. Líder Hlasu sa profiluje ako rozumný politik, ktorý si počká na povolebné vyjednávania.
Od asistenta k premiérovi
Rodený Banskobystričan k politike prvýkrát pričuchol v roku 2002, keď sa po voľbách stal asistentom poslanca Ľubomíra Vážneho. Smer vtedy kandidoval do parlamentu prvýkrát ako nová strana pod vedením Roberta Fica. O štyri roky neskôr Smer voľby vyhral a zložil vládu s HDZS a SNS. Pellegrini bol prvýkrát zvolený za poslanca.
Po ďalších voľbách v roku 2010 bol Smer v opozícii a Pellegrini bol opäť zvolený za poslanca. Po páde vlády Ivety Radičovej o dva roky neskôr Smer triumfoval – s viac ako 44 percentami vytvoril jednofarebnú vládu. Pellegrini bol poslancom a štátnym tajomníkom ministerstva financií. Po neúspechu Fica v prezidentských voľbách, v ktorých ho v druhom kole porazil Andrej Kiska, podali demisiu minister školstva Dušan Čaplovič aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský.
Čaplovič odišiel po viacerých kauzách, ktoré nedokázal presvedčivo vysvetliť a po zmenách, ktoré nestihol presadiť. Novým ministrom sa stal Pellegrini, no len na štyri mesiace. Na poste predsedu parlamentu totiž koncom novembra nahradil Pavla Pašku, ktorý odstúpil kvôli kauze predraženého CT prístroja.
O štyri roky neskôr vládu znova zostavoval Smeru a Pellegrini sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Ficovou stranou, ktorá bola po rokoch pretkaná množstvom káuz, však dva roky po voľbách otriasla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Kuciak v poslednom článku, ktorý nestihol dokončiť, opísal, ako bola talianska mafia pôsobiaca na Slovensku priamo naviazaná na najvyššie špičky v Smere vrátane Ficovej hlavnej štátnej radkyne Márie Troškovej. Tlak verejnosti bol obrovský a Smer musel pristúpiť k rekonštrukcii vlády. Pre Fica to znamenalo porážku – na poste premiéra ho v polovici marca 2018 vystriedala jeho dvojka a pravá ruka Pellegrini.
Napätie medzi Ficom a Pellegrinim
Strane Smer a aj Ficovi to zlomilo väzy a lámať sa to začalo aj v Pellegrinim. Napätie medzi Ficom a Pellegrinim bolo čoraz väčšie. Pellegrini zasiahol aj pri bývalom policajnom prezidentovi Tiborovi Gašparovi. Deň pred Ficovou demisiou totiž z postu ministra vnútra odstúpil Robert Kaliňák a nahradil ho nominant Smeru Tomáš Drucker.
Čítajte viac Bitka o nerozhodnutých. Ako rozmýšľajú voliči týždeň pred voľbami? Najviac prijateľný Hlas, PS už nevysáva partnerovKeďže sa mu nepodarilo Gašapara odvolať, z postu odstúpil po niečo vyše troch týždňoch 16. apríla 2018. Druckera vystriedal Pellegrini a Gašpara hneď na druhý deň odvolal. Drucker neskôr pri zakladaní svojej strany Dobrá voľba povedal, že na to, aby Gašpar ostal šéfom polície, tlačil Fico. Druckerova Dobrá voľba sa nakoniec zlúčila s Hlasom a do volieb idú spoločne.
Medzi Ficom a Pellegrinim to však práve v tom čase už riadne škrípalo. Po vražde Kuciaka sa totiž ich názory na smerovanie Smeru začali diametrálne odlišovať. Jedným z príkladov škriepok medzi lídrami bolo, keď sa Fico vo videu na sociálnej sieti zastal Milana Mazureka a jeho výrokov na adresu Rómov, za čo exkotlebovca uznal Najvyšší súd vinným a ako prvý poslanec prišiel o mandát poslanca.
Fico ho po rozsudku podporil, Mazurek vraj povedal len to, čo si myslí celý národ. Vtedajší premiér Pellegrini vyhlásil, že si bude musieť Fica zavolať a hovoriť s ním. „Človek, ktorý je zodpovedný za časť histórie Slovenska, nemôže povedať, že toto si myslí celý národ,“ povedal. Fica vtedy dokonca za reakciu vo videu NAKA obvinila.
Pellegrini sa aj napriek tomu rozhodol, že povedie Smer do volieb ako líder a jednotka kandidátky a pokúsi sa vybojovať čo najlepší výsledok. Strana trojnásobného premiéra skončila v opozícii. Voľby vyhral Igor Matovič a koalíciu vytvoril so stranami SaS a Za ľudí a s hnutím Sme rodina.
Pellegriniho odchod bol voľbách jasný, aj keď ho oficiálne spolu so vznikom Hlasu oznámil až v júni 2020. Dovtedy sa v kuloároch špekulovalo o rôznych scenároch. Svoj odchod oznámil 10. júna 2020 v Banskej Bystrici. „Snažil som sa zakričať, že niečo nie je dobré,“ povedal pred vyše troma rokmi.
Volebný výsledok bol pre neho signálom, že je čas na zmenu. „Neviem si predstaviť spoločnú budúcnosť v tandeme s Robertom Ficom. Sú to dva svety, ktoré sa nemôžu spojiť. Sú to dva svety – svet minulosti a svet budúcnosti,“ hovoril už vtedy Pellegrini. Neskôr sa to stalo mantrou Hlasu aj v kampani. Smer potreboval podľa neho po voľbách zmenu a Pellegrinimu prekážalo, že Fico nechcel tento sľub voličom dokonať a zostal ticho.
Šéf Smeru vtedy pred novinármi utekal a reakcii sa vyhýbal. Neskôr zareagoval na sociálnej sieti a na svoju niekdajšiu pravú ruku mal evidentne ťažké srdce. Nezabudol Pellegrinimu pripomenúť, za čo všetko mu má byť vďačný. Pellegrini sa rozhodol vyzbierať 10-tisíc podpisov a 11. septembra 2020 vznikol Hlas – sociálna demokracia. Koaličné strany na čele s hnutím OĽaNO dali Hlasu okamžite nálepku Smer 2, no už prvé prieskumy ukázali, že to bude v ďalších voľbách veľký hráč.
Smer je minulosť… Hlas budúcnosť?
Voči Ficovi sa Pellegrini otvorene vymedzil už v októbri 2021. „Ťažko si viem predstaviť, že by som sa vrátil do vlády na čele s Robertom Ficom,“ vyhlásil vtedy v relácii televízie Markíza Na telo. Otvorený boj sa začal vo februári tohto roka, keď Pellegrini označil Fica za „politika minulosti“ a zopakoval, že si nevie predstaviť, že by s ním sedel v jednej vláde. Čo, samozrejme, nikdy neznamenalo, že s ním odmieta aj koalíciu.
Napredovanie, budúcnosť, pevné zakotvenie v zahraničných štruktúrach a jasná prozápadná orientácia boli Pellegriniho víziou už od začiatku a aj preto ako človek poučený z chýb sa rozhodol predstaviť svoj štýl politiky. „Ja by som chcel ponúknuť politiku, že dnes môžeme rozhodnúť o niečom, z čoho bude ťažiť Slovensko o 15 rokov, kedy ja už možno v politike nebudem,“ povedal Pellegrini v rozhovore pre Pravdu po predstavení kandidátky.
Kedysi tak rozmýšľal aj Fico. „Peter Pellegrini patrí do generácie politikov, ktorí majú dlhšiu politickú budúcnosť ako moja generácia. Je logické púšťať do pozícii politikov, ktorí sa môžu osvedčiť. Je pri Smere-SD od začiatku, prešiel rôznymi stupňami," povedal Fico v novembri 2014, keď Pašku nahradil Pellegrini.
Čítajte viac Kto by bol najlepším premiérom? Fico je favoritom u voličov SNS a Republiky, Pellegrini aj v PS. Šimečka zaostávaFico už dávno upustil od vízie Smeru ako strany budúcnosti, miesto toho v snahe vyhrať a dostať sa k moci presedlal na extrémnejší jazyk a prekrucovanie faktov, čím oslovuje aj voličov Republiky či ĽS NS. Aj to je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa ich cesty rozišli. Líder SNS Andrej Danko chcel dohodnúť predvolebnú spoluprácu s Hlasom aj Smerom, no Pellegrini spoločný postup odmietol.
Smer sa však neštíti ani spolupráce s Republikou, čo Pellegrinimu prekáža. „Ďalej je tu Republika, samozrejme, nemáme s tým žiadny problém,“ konštatoval Fico v konšpiračnej televízii ZV TV, ktorú prevádzkuje konšpiračný magazín Zem a vek.
Útoky Smeru stáli Hlas preferencie
Pellegrini sa po odchode zo Smeru chopil príležitosti a profiloval sa ako „iný“ politik, ktorý nechce kričať, burcovať ľudí či zvolávať mimoriadne schôdze, čím jasne narážal na Smer. Po vražde novinára a mnohých kauzách síce došlo k rekonštrukcii, no na preferenciách Smeru sa to neodzrkadlilo a napriek všetkému sa držal s preferenciami okolo 20 percent držal na prvom mieste.
To sa založením Hlasu v septembri zmenilo. Prvé septembrové prieskumy namerali Hlasu takmer 19 percent, kým Smer padol na hranicu deviatich percent. Podpora Hlasu sa odvtedy držala sa na relatívne stabilných číslach až do februára tohto roka.
Smer si napriek vyhláseniam o sesterskej strane či politicky najbližšom partnerovi neváhal do Pellegriniho kopnúť. Líder Hlasu však presadzoval menej konfliktnú politiku, čo ho spolu s nejasnými postojmi a chýbajúcou kampaňovou témou stálo preferencie a prepadol sa až na tretie miesto.
Za poklesom preferencií Hlasu stojí práve úspešná, dobre skrytá a cielená antikampaň Smeru voči Hlasu. „Nerozhodnosť Hlasu v niektorých témach – zahraničná politika, povolebný vývoj a pod. Z nerozhodnosti plynúca nečitateľnosť, ktorá vyvoláva neistotu a tej sa časť voličov bojí. A možno preto sa odklonila od Hlasu a priklonila k strane, ktorá tak ako v roku 2016 sľubuje istoty,“ zhodnotil politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
Ficovi sa darí udávať tón na ich strane politického spektra, Pellegriniho o hodinu predbehol aj v podpisovaní memoranda s Jednotou dôchodcov a oprášil aj tému migračnej krízy. Na jeho voličov to evidentne zaberá, tak sa toho chytil aj Hlas a po Slovensku sa okrem silného štátu začali objavovať bilbordy Hlasu s nadpisom „Stop migrantom“.
Hlavným terčom je nevylúčenie PS zo spolupráce
Hlavným terčom sa v antikampani Smeru proti Hlasu stal nejasný postoj k spolupráci s PS. Fico niekoľkokrát, len inými slovami, zopakoval, že rešpektuje, že sa Pellegrini rozhodol vydať „pravicovou a liberálnou cestou“ a že Smer a Republiku vylúčil z povolebnej spolupráce. Pripomenul mu to aj v druhej polovici marca, keď Hlas vyzval na vytvorenie „mierovej vlády“.
Vo videu tvrdil, že „rešpektuje, že to chce Pellegrini radšej urobiť s PS a Saskou“. Tento naratív razil spolu s Ficom aj líder OĽaNO Igor Matovič. Tomu, kto nájde výrok, že chce Hlas spolupracovať s PS a SaS, sľúbil Pellegrini pokosiť záhradu. V druhej polovici apríla členka organizácie Mladí sociálni demokrati (MSD) Zuzana Plevíková na sociálnej sieti zverejnila zostrihané video z debaty Wetzlerovho inštitútu o zahraničnej politike.
Vo videu podsúva verejnosti myšlienku, že člen strany Hlas sa verejne prihlásil ku koalícii strán Hlas, PS a Saska. Peter Kmec preto požiadal o uvoľnenie z funkcie zahraničného tajomníka Hlasu. Verejnosti aj voličom Hlasu to vyslalo signál, že sa strana podvolila.
Podpredseda Hlasu Erik Tomáš označil toto neustále spájanie za dôvod prudkého poklesu preferencií. Pellegriniho bránil, že ani on, ani nikto z Hlasu nikdy nepovedal, že pôjdu do koalície s PS. Ani to však neodmietol, aj keď hodnoty Hlasu a PS podľa neho nie sú zlučiteľné. Pre OĽaNO je Hlas len Smer 2. Dokonca aj Fico hovoril, že Hlas je len premenovaný Smer. Nie je však nič výnimočné, že politici si pred voľbami nechávajú otvorené zadné vrátka.
Spor znova ožil necelé dva týždne pred voľbami. Pellegrini v jednej z diskusií, kde bol s lídrom PS Michalom Šimečkom ani po opakovaných otázkach nevylúčil možnú spoluprácu s PS. Fico vo videu na sociálnej sieti uviedol, že Pellegrini „opätovne potvrdil, že je po voľbách pripravený spojiť sa s PS“. Vyzval každého ľavicového a sociálnodemokra¬tického voliča, aby zvážil, či si želá, že jeho hlas bude „zneužitý na vytvorenie pravicovej vlády zloženej z Hlasu, PS, liberálov a ktoviekoho ešte iného“.
„Lepšie bude, keď Smer aj na úkor Hlasu získa dominantnejšie postavenie a zostaví stabilnú vládu s inými politickými hráčmi,“ povedal Fico. Pellegrini reagoval, že Fico navádza jeho voličov, aby Hlas nevolili a že si na „dvojtvárnosť zvykol“.
Dôležitejšie podľa predsedu Hlasu je, že Fico nepriamo naznačil, s ktorými inými hráčmi chce zostavovať vládu. „Kto sú tí hráči, Robert? Hovoríš teraz o hnutí Republika, ktoré ide organizovať referendum o vystúpení Slovenska z NATO? O Republike, s ktorou všetky normálne strany spoluprácu odmietli? Pýtam sa, lebo okrem SNS ti tam žiaden iný politický hráč okrem Hlasu neostal,“ dodal.
Majú rovnakú DNA, no od Smeru sa chcú odstrihnúť
Je Hlas Smer 2.0? Podľa politológa Lenča čiastočne personálne áno, keďže v istých intenciách má podobnú DNA. „Hlas-SD potrebuje, aby sa po týchto voľbách definitívne odstrihol od Smeru. Peter Pellegrini a členovia Hlasu už nechcú byť závislí od Smeru a Roberta Fica. Nechcú sa vrátiť (aj do svojej) minulosti. Seba a Slovensko vidia na Západe. Chcú pre seba a pre Slovensko lepšiu budúcnosť, než akú svojim návratom do minulosti sľubuje Smer-SSD,“ skonštatoval.
Čítajte viac Tajná dohoda? Danko hovorí, že Fico už obetoval kreslo premiéra Pellegrinimu. Hlas to popiera, Smer hovorí jasnePredstavitelia Hlasu čelili rôznym kauzám – Pellegrini mal prijať úplatok vo výške 150-tisíc eur v krabici od šanmpanského, voziť sa mal na luxusnom aute, aj keď je strana v strate. Líder Hlasu tvrdil, že auto patrí jeho sestre. Exminister hospodárstva Peter Žiga čelí obvineniu z korupcie, kvôli čomu sa stiahol do úzadia a neobjavuje sa pred kamerami tak často, ako na začiatku.
Hlas je však z hľadiska potenciálnej koalície racionálnejším a menej radikálnym partnerom, než Smer. „Hlas-SD je stranou, ktorá si uvedomuje, že miesto a prosperita Slovenska je na Západe a nie na Východe,“ uviedol Lenč. „V neposlednom rade Hlas-SD na rozdiel od Smeru neprahne po pomste. Netúži „vyriešiť mimovládky“ a neprejavuje obdiv či úctu k autoritatívnym a totalitným režimom,“ skonštatoval.
Zastupiteľská demokracia potrebuje, aby v nej bola zastúpená sociálna demokracia, ktorá je jedným z dôležitých demokratických ideových smerov. „Keďže Smer-SSD sa rozhodol opustiť priestor sociálne demokracie a štylizuje sa do pozície konzervatívno-nacionalistickej strany s prvkami národného socializmu a sociálnu demokraciu používa iba ako mimikry na prekrytie toho, že otvorene má ideovo a politicky blízko ku krajnej pravici, je naozaj dôležité, že sa v straníckom systéme snaží etablovať politická strana, ktorá sa na sociálnu demokraciu iba nehrá,“ zhodnotil Lenč.
Po voľbách sa uvidí, či Hlas sklopí uši a pôjde cestou istoty so Smerom, alebo ho bude zaujímať skôr spojenectvo na druhej strane rieky. Ak by podľa politológa Lenča presvedčil potenciálnych partnerov, že on by mal byť budúcim premiérom, je šanca, že sa Hlas prikloní k PS relatívne vysoká. Pellegriniho by však mohlo stáť spojenectvo s PS stabilitu v poslaneckom klube, ale aj v strane.
Čítajte viac Šimečka a Pellegrini sa zhodli. Na Slovensku je potrebné dobudovať tri špičkové nemocniceNa rozdiel od Smeru, Hlas nie je stranou jedného muža, ktorá stojí a padá na jeho názore. V Pellegriniho strane rozhoduje 20-členné predsedníctvo a práve v ňom však majú podľa informácií Denníka N jednoznačne preferovať koalíciu so Smerom. Len traja preferujú koalíciu bez Ficovej strany – Zuzana Dolinková, Tomáš Drucker a samotný Pellegrini. Možnosť rozpadu klubu, prípadne strany, v prípade, že by Hlas vytvoril vládu s PS existuje aj podľa politológa.
„Obzvlášť v situácii, kedy by sa o to pokúšal Robert Fico a „jeho“ ľudia v Hlase by uprednostnili krátkodobé výhody pred dlhodobým úžitkom. Či sa tak stane, však bude závisieť od toho, akým zručným politikom je Peter Pellegrini a čo dokáže ponúknuť tým, ktorí by mali z klubu odísť, ak by vznikla koalícia s PS,“ hovorí Lenč.
Hlas je tretí, voľby už zrejme nevyhrá
V elektoráte Hlasu je mierna prevaha žien nad mužmi a najviac voličov spadá do vekovej kategórie 40 až 59 ročných, druhou ťažiskovou kategóriou sú ľudia nad 60 rokov. „Viac ako polovica voličov preferuje sociálnodemokratický typ politiky s dôrazom na potrebu silného štátu, sociálnu politiku a sociálnu spravodlivosť,“ zhodnotil pre Pravdu šéf agentúry Focus a sociológ Martin Slosiarik.
Okrem toho dávajú voliči Hlasu dôraz na témy týkajúce sa sociálnych opatrení proti znižovaniu životnej úrovne. „Sú tam aj témy týkajúce sa zdravotnícka a dostupnosti a kvality zdravotníckych služieb. Zároveň napr. v porovnaní s voličmi stredopravých strán častejšie zdôrazňujú aj ochranu hraníc Slovenska pred utečencami,“ uviedol.
Elektorát Hlasu už nie je tvorený primárne bývalými voličmi Smeru, to platilo v čase, keď strana atakovala preferencie na úrovni 20 percent. „Dnes tvoria bývalí voliči Smeru približne tretinu voličov Hlasu. Ďalším rezervoárom pre Hlas sú bývalí voliči vládnych strán, kde dominujú predovšetkým voliči OĽaNO a Sme rodina. Tretím rezervoárom sú noví voliči, ktorí v roku 2020 neboli voliť,“ ozrejmil sociológ. Až polovica voličov Hlasu však deklaruje, že je pre nich prijateľné voliť Smer, potom nasleduje Sme rodina a SNS.
Pellegrini a jeho Hlas sa usilujú byť čo najviac viditeľní, „Pelleton“ prechádza Slovenskom a často sa vyskytujú aj v diskusiách. „Hlas-SD má dlhodobo problém s nastoľovaním tém, často je len ozvenou Smeru. Netvorí politiku, iba reaguje na to, čo robia iní,“ myslí si politológ s tým, že sa im na začiatku nepodarilo zachytiť témy, ktoré hýbali začiatkom predvolebnej kampane a robili aj politické či komunikačné chyby.
Časť bývalých voličov Smeru, ktorí prešli k Hlasu sa tak vrátila späť k Ficovi. „Nárast preferencií Smeru sa dial primárne na úkor poklesu preferencií Hlasu. Smer a Robert Fico boli pravdepodobne v komunikácii uveriteľnejší,“ konštatuje Slosiarik. Zvýšenou aktivitou krátko pred voľbami sa však Hlasu darí zastaviť trend prepad preferencií a stabilizovať svoju pozíciu.
Ďalší osud Hlasu závisí od toho, či sa Pellegrinimu podarí v závere kampane postrážiť si svoj elektorát predovšetkým pred Smerom. „Skutočnosť, že by Hlas-SD vyhral najbližšie voľby je nateraz rovnako nepravdepodobná, ako tá, že by sa nedostal do parlamentu. Napriek tomu, že do volieb ostáva ešte niečo viac než týždeň je len mizivá šanca, že by sa udialo niečo, čo by aktuálne trendy zvrátilo natoľko, že by sa naplnil jeden z týchto dvoch scenárov,“ myslí si politológ. Podľa Slosiarika je však rozdiel medzi prvými troma stranami na úrovni štyroch percentuálnych bodov a tak je všetko stále otvorené.
Čím to je, že podpora Hlasu klesla, ale Pellegrini je najdôveryhodnejším politikom či kandidátom na premiéra? Podľa Slosiarika je to dané tým, že okrem vlastného elektorátu má stále vysokú dôveru v elektoráte Smeru. „To znamená, že voliči od neho síce odišli, ale to automaticky neznamenalo stratu dôvery. Zároveň je Peter Pellegrini podstatne dôveryhodnejší v elektorátoch stredopravých strán, kde Robert Fico výrazne prepadáva,“ dodal šéf Focusu s tým, že Fico ho síce poráža v elektorátoch Republiky a SNS, no aj v týchto elektorátoch si Pellegrini stále zachováva nadpriemernú dôveru.
Hlas je jednou z troch strán, ktoré majú účasť v parlamente takmer istú. Rozhodovať budú aj nerozhodnutí voliči, no tí už veľa vody nenamútia. Už o necelý týždeň sa dozvieme, ako voliči rozdajú karty a zrejme aj to, aká koalícia sa bude formovať. Pozícia Hlasu bude dôležitá pri skladaní novej vlády určite kľúčová. Uvidíme, či líder Hlasu bude verný svojim slovám a od politiky minulosti sa odvráti, alebo to bola len vábivá hra na voličov.
V predposlednej časti volebného seriálu vám predstavíme stranu Progresívne Slovensko (PS).
Účasť Hlasu vo vláde
- 2002 – 2006: v opozícii
- 2006 – 2010: v koalícii s HZDS a SNS (ako Smer)
- 2010 – 2012: v opozícii
- 2012 – 2016: v koalícii (jednofarebná vláda Smeru)
- 2016 – 2020: v koalícii s Mostom-Híd, SNS a stranou #Sieť (ako Smer)
- 2020 – 2023: v opozícii