Hlavné priority v životnom prostredí: Dobudovať vodu a kanalizáciu, znížiť odpad aj chrániť prírodu

Posledný týždeň pred voľbami Pravda prináša seriál článkov o povolebných prioritách a cieľoch politických strán v kľúčových oblastiach domácej politiky. Dnes pokračujeme s ministerstvom životného prostredia.

26.09.2023 15:00
debata (2)
Ochrana prírody: Čo urobilo Slovensko ako jediná krajina na svete?
Video

Dopady klimatickej krízy, ktorú poslanci poctivo ignorujú, environmentálne záťaže, ktoré ohrozujú zdroje pitnej vody, či hádky o zonáciu národných parkov. Slovensko sa v otázke zelených riešení posúva len veľmi pomaly. Bývalý minister životného prostredia Ján Budaj (Demokrati) sa zasadzoval najmä o ochranu vody a rozbehol reformu národných parkov, no veľa z jeho plánov zostalo nedokončených a terajší minister Milan Chrenko veľa času na dotiahnutie začatého nemal.

Po nástupe na ministerskú stoličku čakala Chrenka výzva na naštartovanie a zrýchlenie procesov pri obnove starších rodinných domov z plánu obnovy. Rovnako naliehavou výzvou bolo podľa neho zrýchlenie čerpania eurofondov z dobiehajúceho Operačného programu Kvalita životného prostredia. “Bohužiaľ, počas predchádzajúcich troch rokov sa nedokázali naplno využiť európske zdroje na budovanie kanalizácií, vodovodov či odstraňovanie environmentálnych záťaží,” skonštatoval pre denník Pravda.

Slovenské národné parky

Na Slovensku máme aktuálne 9 národných parkov. Všetky vznikli v 20. až 21. storočí.

Fotogaléria
Krajina NP Slovenský kras v okolí Turnianskeho...
Podvečerná nálada nad Zádielskou dolinou, okres...
+19Na snímke uzávera turistických chodníkov...

Dúfa, že si nová vládna garnitúra sa zaviaže k tomu, že “ochrana životného prostredia je príležitosťou pre krajinu, jej rozvoj, lepšiu kvalitu života ľudí a predovšetkým ochranou ľudského zdravia”. “Zodpovednosť za životné prostredie prináša obrovské nepriame benefity. Znižuje nároky na zdravotníctvo, generuje pracovné miesta. Pozornosť je nevyhnutné venovať národným parkom, ktoré môžu byť a mali by byť pilierom rozvoja regiónov. Chorváti majú more, my máme dostupnú a zachovanú prírodu,” zdôraznil Chrenko.

Nižná Slaná / Rieka Slaná / Znečistenie / Čítajte viac Rieka Slaná je mŕtva. O nápravu žiada aj Maďarsko

Štyri zónované a čaká sa na piaty

Pozitívne však vníma naštartovanú reformu ochrany prírody a pripomenul, že úradnícka vláda v septembri schválila zonáciu Národného parku Slovenský kras. “Vďaka tomu má Slovensko dnes už štyri zazónované národné parky,” podotkol sa.

Chrenko je presvedčený, že práve zonácia, teda nastavenie predvídateľných a jasných pravidiel hospodárenia a manažovania národných parkov, hrá významnú úlohu pri rozvoji lokálnych ekonomík. “Prinášajú priame i nepriame pracovné príležitosti, rozvíjajú turistický ruch a vytvárajú priestor pre spoluprácu všetkých dotknutých aktérov v regióne. Verím, že čoskoro sa dotiahne do konca aj zonácia Národného parku Veľká Fatra,” podotkol.

V rámci tzv. “svietenia a kúrenia” na ministerstve stihol pokročiť aj v ekologizácii priemyslu na Slovensku, pričom z plánu obnovy putovalo 317 miliónov eur a z Moderniznačného fondu vyše 470 miliónov eur na projekty podnikov, ktoré patria medzi najväčších producentov emisií skleníkových plynov. “Práve ochrana klímy predstavuje pre naše firmy príležitosť získať konkurenčné výhody v nových technológiách, inovovať a generovať nové pracovné príležitosti. Zodpovednosť k životnému prostrediu je tak šancou zaistiť Slovensku dlhodobú prosperitu postavenú na zdravom životnom prostredí a vyššej kvalite života v regiónoch,” ozrejmil minister.

Chrenko však skonštatoval, že Slovensko musí systémovo a predvídateľne riešiť odpad. Či už ide o environmentálne záťaže, alebo o samotné nakladanie s odpadmi. ”Na skládkach skončí stále viac ako 40 percent komunálneho odpadu. Zároveň je to aj klimatická zmena a adaptácia na zmenu klímy. Zdanlivo ide o rozličné oblasti, no o jeden záujem,” ozrejmil. Ním podľa neho je zdravé a bezpečné životné prostredie, ktoré je garantom zdravia ľudí. “Environmentálne záťaže, skládky či zastaralé technológie sú ohrozením zdravia ľudí,” uzavrel.

Francúzsko EÚ EP zasadnutie plenárne emisie Thunbergová Čítajte viac Je dôležitejšia príroda alebo vojna? Európa chce spomaliť klimatickú krízu napriek protestom farmárov

Budaj bol dobrý minister, ale …

Podľa aktivistu Erika Baláža sa toto volebné obdobie vyznačovalo predovšetkým silnou iniciatívou zo strany ministra Budaja. “Prvýkrát bolo vidieť ozajstný záujem meniť veci a aj politický výtlak ministra, ktorý dokázal niektoré veci presadiť v koalícii aj v parlamente,” skonštatoval Baláž, no jedným dychom poukázal aj na Budajove manažérske nedostatky. “Na rezorte sa veci posúvali veľmi pomaly, často práve kvôli prílišnej kontrole vedenia a nedôvere k podriadeným zložkám. Minister Budaj nebol na túto úlohu odborne pripravený. Aj preto sa hlavne na začiatku dopustil mnohých komunikačných chýb a s dôležitými reformami prichádzal neskoro,” spresnil.

Preto dúfa, že budúca vláda príde čo najskôr s riešeniami a komunikáciou, ktorá vyšle signál o kompetentnosti. “Najmä nech upokojí obavy rôznych skupín od ľudí v regiónoch, ktorí sa nestotožnili s reformou národných parkov, cez hráčov v priemysle až po obce a mestá, ktoré majú tiež na rezort mnohé požiadavky, podotkol Baláž. Je presvedčený, že v rezortných organizáciách bude potrebné nastaviť procesy tak, aby fungovali omnoho rýchlejšie a profesionálnejšie. “Dôležité bude tiež zabezpečiť dostatočné financovanie pre všetky programy, čo môže byť komplikované v časoch, keď bude vláda riešiť konsolidáciu verejných financií,” spresnil Baláž.

Napriek tomu, že reformu národných parkov vníma pozitívne, pripomenul, že sa len začala a väčšinu práce je ešte len potrebné urobiť. “Netýka sa to len zonácií, presunu pozemkov, kompetencií a podobne, ale najmä aktívnej úlohy národných parkov v manažovaní rozvoja regiónov týchto území,” ozrejmil aktivista.

Dôležité bude podľa neho riešiť aj environmentálne záťaže, ktoré ohrozujú zdroje pitnej vody a zdravie ľudí na Slovensku. “Sú to opäť veľmi komplexné a aj drahé projekty, ktorých realizácia môže presahovať štyri roky, no dnes už nie je možné ich odkladať,” spresnil. Zelená transformácia priemyslu je podľa neho ďalšou veľkou témou, na ktorú existujú zdroje z fondov Európskej únie. “Je dôležité tieto peniaze správne investovať tak, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok z pohľadu hodnoty za peniaze, teda zníženia emisií a súčasne vyčerpali všetky prostriedky,” skonštatoval.

Denník Pravda oslovil politické strany kandidujúce vo voľbách s otázkami o ich prioritách v oblasti životného prostredia, ako aj o opatreniach, ktoré by chceli presadiť ako prvé. V rámci ankety sme zaslali rovnaké otázky deviatim politickým subjektom, ktoré podľa prieskumov majú sympatie viac ako dvoch percent voličov. Niektoré z nich však v stanovenom čase neodpovedali na naše otázky. Odpovede ďalších strán si môžete prezrieť nižšie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #životné prostredie