Podľa prepočtov mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) investovali strany do presviedčania voličov v predčasných parlamentných voľbách takmer 21 miliónov eur. Suma pritom nie je konečná, keďže do záverečného vyúčtovania ešte pribudnú financie za predkampane, ako aj dodatočne uhradené faktúry po voľbách. Podľa TIS celková suma výdavkov na kampaň napokon prekročí aj doterajší rekord 23,6 milióna eur, ktorý padol v predošlých voľbách v roku 2020.
Politické strany na reklamách nešetrili, pretože väčšie preferencie voličov pre ne znamenajú nielen viac mandátov a moci, ale aj vyššie sumy príspevkov zo štátneho rozpočtu. Na tie má nárok každá politická strana, ktorá v parlamentných voľbách získala hlasy aspoň troch percent voličov. Celková suma dotácie sa skladá z troch častí: príspevku za hlasy, príspevku na mandát a príspevku na činnosť. Stranám počas nastávajúceho volebného obdobia vyplatia dotácie v celkovej sume vyše 93 miliónov eur.
Čítajte viac Možné sú štyri povolebné scenáre. Smer čaká na Čaputovú, Pellegrini si necháva otvorené zadné dvierka. PS musí dať štedrú ponuku
Ihneď dostanú milióny
Peniaze sa stranám vyplácajú nerovnomerne. Prvú a najväčšiu finančnú injekciu uvidia na účte ešte do konca tohto roka. Väčšiu časť dotácie tvorí príspevok za hlasy, ktorý strany po voľbách dostávajú jednorazovo a do 30 dní po odovzdaní záverečnej správy o výdavkoch na volebnú kampaň. Dokument sa podáva v priebehu mesiaca nasledujúceho po voľbách, a tak je isté, že už v decembri stranám na účty pribudnú prvé peniaze.
Výška príspevku sa vypočíta od sumy priemernej mzdy v roku 2O22 a politický subjekt dostane príspevok za každý získaný krúžok. Smeru tak za 681-tisíc hlasov patrí suma 8,88 milióna eur a menej úspešnému Hlasu necelých 5,7 milióna. Progresívne Slovensko (PS) dostane za získané hlasy takmer sedem miliónov eur.
Ďalšiu časť dotácie tvoria príspevky, ktoré strany budú dostávať pravidelne až do konca volebného obdobia. Ide o výplaty na činnosť, ktoré majú rovnakú výšku ako príspevok za hlasy. Suma je však rozdelená na 48 častí a strane sa vypláca priebežne počas celého volebného obdobia. V tomto prípade už ide o násobne menšie dávky. Víťazný Smer napríklad do konca roka z tohto príspevku dostane len 555-tisíc eur.
Treťou zložkou štátnej dotácie je príspevok na mandát, ktorý strana získa len v prípade, že má aj poslancov. Hnutie, ktoré má v parlamente 20 členov, môže ročne počítať s dávkou okolo 800-tisíc eur. Čím viac poslancov má strana v parlamente, tým väčšiu sumu si nárokuje.
Čítajte viac 5 kľúčových momentov volieb: Jasné víťazstvo Smeru, ktorému na vládnutie stačí len Hlas a SNS. Krajina ostáva rozdelená (komentár)
Ako sa počítajú príspevky pre strany
Príspevok za hlasy: Dostane ho každá strana, ktorá má nad tri percentá hlasov voličov. Za každý získaný hlas strane patrí príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022. Priemerná mzda bola 1 304 eur, takže každý krúžok strane prinesie 13 eur a štyri centy. Suma príspevku sa vypláca naraz a štát ju uhradí do 30 dní od predloženia záverečnej správy s vyúčtovaním volebnej kampane.
Príspevok na činnosť: Vypočíta sa podľa tej istej formuly ako príspevok za hlasy a rovná sa tej istej sume. Vypláca sa však nie jednorazovo, ale v priebehu celého volebného obdobia. Príspevok sa delí na 48 častí a strana dostáva za každý mesiac svojej činnosti rovnakú sumu.
Príspevok za mandáty: Za každý získaný poslanecký mandát získa strana i príspevok na mandáty. Za prvých 20 mandátov prináleží strane dotácia v sume 30-násobku priemernej mzdy, teda necelých 40-tisíc eur za každého poslanca. Za 21. mandát a každý ďalší sa vypláca príspevok v sume 20-násobku priemernej mzdy, t. j. 26-tisíc. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú bol mandát získaný.
Čítajte viac Výsledky volieb sú definitívne: Pozrite si, ako hlasovala vaša obec či mesto
Splatia dlhy
S najväčšou sumou príspevku bude až do budúcich volieb hospodáriť strana Roberta Fica. Ak Smer neplánuje všetkých 23 miliónov z dotácií minúť na luxusné nákupy, tak v roku 2027 bude kandidovať asi s najväčšou finančnou rezervou na účte. Sociálni demokrati totiž tento rok mali najdrahšiu kampaň, ale dokázali ju financovať z vlastného. Po voľbách teda nemajú žiadne významné záväzky ani dlhy.
Opačne je na tom PS, ktoré do kampane investovalo viac ako dva milióny eur a značnú časť výdavkov financovalo z pôžičiek. Státisícové sumy získala strana od súkromných podnikateľov, napríklad spolumajiteľa siete obchodov s elektronikou Nay Petra Zálešáka či autora softvéru Slido Petra Komorníka. Zaviazala sa pritom dlhy splatiť hneď po tom, ako dostane výplatu príspevku za hlasy. Necelé dva milióny eur zo sedemmiliónovej dotácie tak budú smerovať na splátky.
Podobný osud čaká i štátny príspevok Hlasu. Strana Petra Pellegriniho si na kampaň požičala od súkromnej Fio banky a podľa informácií Denníka N išlo o sumu dva milióny eur, za ktorú strana ručila výsledkom volieb.
Miliónový dlh má na krku aj menšia strana Kresťanská únia (KÚ), ktorá si prekvapivo tesne pred voľbami požičala obrovskú sumu. Pre hnutie Anny Záborskej to bolo veľké riziko, keďže bežné ročné príjmy jej strany sa pohybovali okolo 12-tisíc eur.
Úspech trojkoalície OĽaNO, Za ľudí a KÚ však ultrakonzervatívnej strane garantuje slušné príjmy až do roku 2027. Strany totiž spolu dostanú vyše deväť miliónov eur. Rozdeliť si ich môžu podľa toho, ako sa medzi sebou dohodnú, zákon túto otázku nerieši. Vnútri Matovičovej trojkoalície platí dohoda, že z dotácie najprv splatia dlhy svojich členov, vysvetľovala pred voľbami pre Pravdu KÚ.
Čítajte viac Záborská si požičala vysoko nad pomery. Jej únia vlani zarobila 12-tisíc, teraz má do roka splatiť miliónový úver
Matovičovo hnutie OĽaNO sa po voľbách bude musieť uskromniť. Do súboja totiž išlo ako politický subjekt s najväčším finančným majetkom, ktorý dokázalo nazbierať za tri roky vládnutia. No v kampani hnutie vôbec nešetrilo, iba za posledný mesiac do vlastnej propagácie investovalo zhruba 1,7 milióna eur.
Začiatkom roka tiež Matovič údajne poslal necelý milión eur na nákup 79 automobilových veteránov Fiat 500. Aj keď výsledok necelých deväť percent OĽaNO naďalej zaručuje slušné príjmy z rozpočtu, sumy budú nižšie a hnutie sa bude musieť o peniaze deliť aj s partnermi z volebnej koalície.
Šancu vrátiť pôžičky zo štátneho príspevku dostanú i hnutia Aliancia či Republika, ktoré budú v najbližších rokoch pôsobiť ako mimoparlamentné. Obe sa tiež vo veľkom spoliehali na úvery od sympatizantov. Maďarská strana si napríklad požičala vyše pol milióna eur od podnikateľa Dezidera Németha. Republike na kampaň prispievali hlavne jej členovia, stovky tisíc hnutiu dala rodina jeho predsedu Milana Uhríka.
Heger a Kollár sú mimo
Pred voľbami si požičali aj strany, ktoré vo voľbách nedosiahli výsledok nad tri percentá hlasov. Úvery budú musieť splatiť, no finančnú podporu z rozpočtu nedostanú.
Strana Demokrati Eduarda Hegera tak minula na kampaň vyše milióna eur, na prekročenie trojpercentnej bariéry jej chýbalo vyše 2 000 hlasov. Podľa informácií TIS Demokrati predvolebné aktivity financovali prevažne z peňazí strany Spolu, s ktorou sa na jar zlúčili. Okrem toho si požičali necelých 300-tisíc eur, z toho až 90-tisíc od manžela líderky kandidátky Andrey Letanovskej. Z čoho dlhy budú splácať, zatiaľ nie je jasné.
Foto: Pravda
Bez štátneho financovania zostalo tiež hnutie Sme rodina bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára. S výsledkom 2,2 percenta hlasov zostalo mimo Národnej rady, aj keď na kampani vôbec nešetrilo. Podľa TIS na reklamy vynaložilo vyše 1,8 milióna eur, čo presahuje sumu jej príjmov za vlaňajší rok. Kollár povedal, že výsledky vníma ako výzvu do budúcna. „Život sa nekončí. Budeme mimoparlamentná strana a môžeme to skúsiť o štyri roky,“ naznačil povolebný vývoj.
Zlý volebný, ale aj finančný výsledok kampane stranám bývalého premiéra Hegera a bývalého šéfa parlamentu má zlepšiť aspoň to, že dostanú od štátu späť volebnú kauciu v sume 17-tisíc eur. „Zaslúžili si“ ju prekročením dvojpercentnej hranice hlasov.