O povolebných rokovaniach sa Pravda rozprávala s tromi politológmi – s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), Michalom Cirnerom z Prešovskej univerzity a Gabrielom Eštokom z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Rozhodne lepšia ponuka
Aktuálne sú na stole aj podľa vyjadrení lídra Hlasu Pellegriniho a šéfa Smeru Roberta Fica už len dve koalície:
- Smer, Hlas a SNS
- PS, SaS, Hlas a KDH
Predseda KDH Milan Majerský sa totiž vyjadril, že on, ale aj vedenie hnutia sú proti koalícii so Smerom. Rozhodnúť však musí celoslovenská Rada KDH, ktorá zasadne 14. októbra.
Čítajte viac Čo môžu Smer a PS ponúknuť Hlasu? Boj o zloženie vlády sa začína. Šimečka by mal zvážiť, že obetuje post premiéra
Tlaky pôjdu zrejme z nižších regionálnych štruktúr, ktoré sa už v otvorenom liste ohradili proti koalícii s PS. Majerský uviedol, že KDH zatiaľ mieri do opozície. „Vyjadrenia predsedu KDH po rokovaniach s prezidentkou a neskorší termín republikovej Rady KDH nasvedčujú, že aktuálne koalícia, v ktorej by boli spolu Smer a KDH, nie je na stole,“ uviedol Eštok s tým, že aj preto je trojkoalícia na čele so Smerom reálnejšia. „Navyše je takáto spolupráca hodnotovo a personálne prirodzenejšia,“ hodnotí. Cirner by z koaličných rokovaní ešte KDH nevylučoval.
Podľa Marušiaka vychádzali všetky ostatné možnosti, okrem dvoch spomínaných koalícií, viac z fantázií tých, ktorí ich vymysleli, ako z reality. „Programovo majú k sebe bližšie Hlas a Smer, problematickým partnerom ostáva SNS z hľadiska zloženia svojho klubu a hrozí aj rozkol v Hlase,“ myslí si.
Počas rokovaní sa budú všetci predbiehať s lepšou ponukou. Ak chce mať Šimečka aspoň nejakú šancu na vytvorenie vlády, ponúknutie postu premiéra by malo byť samozrejmosťou. „Ak chcú progresívci niečo politicky uhrať, a nie sa len prizerať zostavovaniu koalície, mali by to urobiť. Myslím, že to ponúkne Hlasu aj Smer. Ponúknuť bude potrebné aj niečo navyše,“ zhodnotil Cirner.
Post premiéra a tri rezorty
Šimečka pred voľbami aj po nich hovoril, že porazenie Smeru je jedným z hlavných poslaní hnutia. Ponuka premiérskeho postu je tak podľa Eštoka prirodzená minimálne z dvoch dôvodov. „Zvyšuje to šancu na zloženie vládnej koalície, kde by jadro tvorilo PS a Hlas. Ak by tento pokus nevyšiel, PS tak môže nepriamo zasiahnuť aj do rokovaní Hlasu so Smerom práve navýšením ponuky a perspektívnym oslabením postavenia Fica v takejto koalícii,“ uviedol politológ.
Čítajte viac Dohoda o novej vláde na spadnutie? Fico sa opäť stretol s Pellegrinim. Ten naznačil, o ktoré posty má záujem
Hlas má zatiaľ nárok na päť alebo šesť ministerstiev v závislosti od koalície, v ktorej by bol. Pellegrini bude zrejme požadovať silové ministerstvo, ministerstvo financií či zahraničných vecí. „Ale boj bude aj o ministerstvo sociálnych vecí či ekonomické ministerstvo (hospodárstvo, doprava, pôdohospodárstvo),“ myslí si Cirner. O dopravu a pôdohospodárstvo bude mať zrejme záujem SNS.
Ponuka ministerstiev však bude závisieť aj od toho, či sa podarí Hlasu vyrokovať premiérsky post, k čomu sa minimálne s PS podľa oficiálnych vyjadrení Pellegriniho na „sondážnom“ rokovaní ešte nedostali. Nepísaným pravidlom je, že strane s premiérom prislúchajú rezorty financií, vnútra a obrany.
„Ak by sa strane Hlas nepodarilo vyrokovať post premiéra, prirodzene by sa mala uchádzať o iné ministerstvá z kategórie ekonomické a kontrolné, na mysli mám najmä spravodlivosť a hospodárstvo. Pre sociálnu demokraciu je určite dôležité aj ministerstvo práce,“ uviedol Eštok.
Pre Pellegriniho by bolo premiérske kreslo satisfakciou. „To isté mu môže ponúknuť aj Smer, v tom prípade by však zrejme Robert Fico zostal v parlamente. Pellegrini už takúto kombináciu zažil v rokoch 2018 – 2020 a ich kohabitácia nebola jednoduchá, hoci boli vtedy ešte spolu v jednej strane,“ hovorí Marušiak.
Líder Hlasu by si musel podľa neho veľmi dobre rozmyslieť, či ešte niečo podobné chce zažiť. „Smer aj SNS mu totiž jasne dávali najavo, že vo vláde ani zďaleka nehral prvé husle, už len preto, že ho nepozývali na koaličné rady,“ uviedol politológ SAV s tým, že ponukou pre Hlas by podľa neho okrem premiérskeho postu mohol byť rezort diplomacie, zdravotníctva či vnútra.
PS musí byť flexibilné
Malo by PS obetovať aj tri kľúčové ministerstvá, ak chce vytvoriť vládu? „Pokiaľ naozaj v PS považujú návrat Fica a Smeru za také nebezpečenstvo, ako o tom hovoria, tak musia byť pri koaličných rokovaniach značne flexibilní,“ zhodnotil Marušiak.
Podľa Cirnera sú politici kreatívni. „Môžu vymyslieť aj nový úrad alebo ministerstvo či vymyslieť agendu pre nového podpredsedu vlády. Bude sa hrať aj o SIS a podobne,“ ozrejmil s tým, že nejde len o posty vo vláde, ale aj o obsadenie postov v dozorných radách štátnych podnikov.
Podľa Eštoka by však strana, ktorá bude mať vo vláde premiéra, nemala akceptovať dohodu, ktorá by nezahŕňala tento úzus. Do značnej miery by to totiž oslabovalo postavenie premiéra. Ponuka premiéra by sa mal vnímať ako balík, ktorý zahŕňa aj tieto ministerstvá.
Prvé stretnutie absolvoval paradoxne Pellegrini so Šimečkom. Išlo o neformálne „sondážne“ stretnutie. Podľa oboch lídrov bolo konštruktívne. Líder Hlasu uviedol, že skôr zisťovali, či tam funguje chémia a politická logika. Fico medzitým čakal na poverenie a s Pellegrinim sa stretol v utorok medzi štyrmi očami.
Top 10 politikov s najväčším ziskom preferenčných voličských hlasov v predčasných parlamentných voľbách 2023.
Podľa politológa z UPJŠ ide o získanie lepšej pozície pre rokovania s Ficom. „Ponuka PS by to mala reflektovať. Netreba ale zabúdať, že najlepšie karty drží stále v rukách víťaz volieb,“ uviedol. Pellegrini sa nemá kde ponáhľať a môže čakať na najvyššiu ponuku, myslí si Cirner.
„No nesmie to prepáliť. Je to trochu ako hrať poker. Niekedy nemáte najlepšie karty, ale vyvoláte dojem, že áno. Na druhej strane nevieme, kto má čo v rukáve. Niektoré ponuky môžu byť veľmi lákavé,“ uviedol. Marušiak si myslí, že Pellegrini zrejme predstavou kohabitácie s Ficom nie je nadšený. „Ale nedá sa vylúčiť, že vo vedení strany sú na to iné názory,“ skonštatoval.
Pri vzniku koalície bude kľúčové aj to, ktorá ponuka bude lákavejšia, či tá od Smeru, alebo tá od PS. Eštok nepredpokladá, že existuje ponuka PS, ktorú byť Smer nedokázal tzv. prebiť. „V záujme Smeru totiž je, aby za žiadnych okolností neumožnil vytvorenie vlády, ktorej by nebol členom. Zároveň aj PS má isté hranice toho, čo môže strane Hlas ponúknuť,“ povedal.
Navyše je nevyhnutné počítať aj s tým, že koalícia PS a Hlasu vyžaduje dohodu ešte s ďalšími dvoma partnermi, ktorí majú tiež svoje záujmy. „Dohoda so Smerom vyžaduje už len akceptáciu požiadaviek nesúrodej, teda pri rokovaniach oslabenej SNS,“ zhodnotil.
Séria povolebných rokovaní s lídrami
- Ako prvý sa s prezidentkou stretol líder víťazného Smeru Robert Fico, ktorého poverila zostavením vlády. Dostal na to 14 dní. V prvom kole sa stretol s Pellegrinim a neskôr aj s Dankom.
- Druhý v poradí bol predseda PS Michal Šimečka. Ten oznámil alternatívne rokovania o vytvorení alternatívnej koalície bez Smeru. Podľa jeho slov nenarazil na žiadnu prekážku.
- Líder tretej najsilnejšej strany Peter Pellegrini po stretnutí u prezidentky uviedol, že užšie predsedníctvo nevylúčilo ani koalíciu so Smerom, ani tú s PS.
- Ako štvrtého prijala prezidentka lídra KDH Milana Majerského, ktorý prekvapil vyjadrením, že KDH aktuálne mieri do opozície. Vedenie KDH do koalície so Smerom ísť nechce, rozhodnúť má Rada KDH.
- Piatym hosťom bol líder OĽaNO Igor Matovič. Na stretnutie s prezidentkou Čaputovou meškal. Prezidentke vyčítal, že v ťažkých časoch nestála pri jeho vláde a aj ona môže za výsledok volieb. Koaličných rokovaní sa nezúčastňuje.
- Poslednými na rade sú predseda SNS Andrej Danko a líder SaS Richard Sulík. Prezidentka prijme oboch v pondelok.
Podľa Cirnera všetko závisí od nastavenia Pellegriniho a jeho strany. „Ak ich to bude ťahať k Smeru, PS im môže ponúknuť aj modré z neba a nič z tej koalície nebude. Zároveň si Smer nemôže myslieť, že blízkosť Hlasu a Smeru znamená, že sa Hlas predá do koalície lacno. Bude to skôr podľa hesla kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme,“ hovorí politológ z Prešovskej univerzity.
V prípade Smeru a Hlasu možno podľa Marušiaka hovoriť o blízkych názoroch v oblasti sociálno-ekonomickej, ale nie napr. v oblasti zahraničnej politiky. „Určite aj PS musí počítať s tým, že v prípade vládnutia v konštelácii s programovo značne odlišnými stranami môže veľa stratiť. Strany, ktoré by PS mohlo považovať za programovo blízke, momentálne nie sú v ponuke a volebná noc ukázala, že lídri PS mali príliš veľké oči, čo sa týka svojej sily, aby mohli oni diktovať podmienky,“ vysvetľuje politológ SAV. „Koalície spravidla fungujú tak, že silnejší partneri ustupujú slabším. Pokiaľ sa im to zdá priveľa, vždy je k dispozícii možnosť rozpadu koalície,“ dodal na margo fungovania koalície.