Najviac titulov má bývalá rektorka
Po škandáloch s vysokoškolským diplomom a záverečnými prácami dal predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič podľa SME ešte ako minister financií zamestnancom pokyn, aby jeho titul neuvádzali, ak to nie je absolútne nevyhnutné. Nepriznal si ho ani na kandidátnej listine. Titul MUDr. si neuviedla pri mene ani predsedníčka Kresťanskej únie a lekárka Anna Záborská.
Miesto v Národnej rade (NR) SR dostali aj poslanci bez vysokoškolského vzdelania. Prázdne miesto v kolónke „Titul“ má 15-násobný majster Slovenska v boxe Viliam Tankó z platformy OĽaNO Pačivale Roma. Podobne je na tom aj bývalý reprezentant Slovenska v rýchlostnej kanoistike Erik Vlček, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke Hlasu.
Titul Bc. na kandidátke Progresívneho Slovenska (PS) neprezradil poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva Dávid Dej, ktorý popri politike študuje politické vedy na Univerzite Komenského v Bratislave. Poslancom za stranu SaS bez vysokoškolského titulu sa po ustanovujúcej schôdzi stane Alojz Hlina, ktorý už v minulosti vysvetľoval, že si vysokú školu nedokončil kvôli Nežnej revolúcii. Naopak, viacero titulov pred i za menom majú poslanec Európskeho parlamentu (EP) Michal Wiezik a tiež teológ a tlmočník Ondrej Prostredník.
Mnohí poslanci si za menami uvádzajú aj tituly zo zahraničných vysokých škôl, napríklad MBA, LL.M, MPH. Až šesť titulov má okolo svojho mena bývalý minister obrany a neúspešný kandidát na poslanca Smeru František Kašický. S titulmi AMB. PhDr. Mgr., PhD., MBA, LL.M. je starostom obce Častá. Zo smerákov, ktorí sa dostali na hradný kopec, nemali tituly na kandidátnych listinách len Ján Kvorka a Viliam Záhorčák.
Strana Hlas má vo svojom tíme budúcu poslankyňu s najvyšším možným titulom, ktorý sa dá dosiahnuť na Slovensku. Bývalú rektorku Akadémie Policajného zboru v Bratislave Luciu Kurilovskú ešte v roku 2018 vymenoval za profesorku prezident Andrej Kiska. Okrem toho nosí Kurilovská aj tituly Dr.h.c. prof. JUDr., a PhD.
Čo bude so županmi a europoslancami?
Po tom, ako PS skončilo v parlamentných voľbách s druhým najlepším výsledkom sa predseda hnutia Michal Šimečka vzdá mandátu poslanca Európskeho parlamentu a nastúpi ako poslanec NR SR. Zákon totiž neumožňuje zastávať obe poslanecké funkcie – v EP a v NR SR – súčasne, v Štrasburgu ho preto nahradí Jozef Mihál.
Europoslanec Michal Wiezik (PS) pre denník SME uviedol, že kým nebude jasné, ako bude vyzerať nová vláda, otázka jeho pôsobenia v EP, resp. v NR SR je ešte otvorená. Ak by PS bolo súčasťou vlády, sú exekutívne posty, o ktoré by mal záujem. „V tejto chvíli je to však hypotetická rovina, akademická diskusia. Myslím si, že ak to bude ten zlý scenár, budeme veľmi potrebovať silný európsky hlas, ktorý je poslednou záchranou, akousi brzdou, aby sa nezačali u nás totálne deštruovať chránené územia,“ povedal europoslanec.
Do NR SR kandidovali viacerí aktuálni predsedovia samosprávnych krajov, do parlamentu sa dostali šiesti. Za OĽaNO dvaja – trnavský župan Jozef Viskupič a žilinská županka Erika Jurinová. Úspešní v parlamentných voľbách boli aj súčasný bratislavský župan Juraj Droba, trenčiansky župan Jaroslav Baška, šéf nitrianskej župy Branislav Becík a predseda prešovskej župy Milan Majerský.
Jurinová už avizovala, že sa miesta na čele kraja nevzdá. Viskupič sa o tom, či si bude uplatňovať mandát poslanca NR SR súbežne s výkonom funkcie v krajskej samospráve, vyjadrí až po prevzatí osvedčenia o zvolení. O ponechaní si oboch postov už informoval Baška, podľa ktorého môže kraj z jeho mandátu poslanca ťažiť. Rovnaký scenár si zvolil aj Majerský z KDH. Ponechá si obe funkcie.
Primátor Považskej Bystrice Karol Janas je presvedčený, že po zvolení za poslanca NR SR bude zvládať všetky tri volené funkcie – poslanca NR SR, primátora mesta i poslanca Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraj. „Funkcia primátora mesta a krajského poslanca sú ako dve spojené nádoby. Dobrá spolupráca na týchto úrovniach prináša ovocie a v Považskej Bystrici to je viditeľné v mnohých sférach. Modernizujú sa stredné školy, nemocnica, obnovou prechádzajú cesty II. a III. triedy,“ skonštatoval Janas.
Čítajte viac Najväčšie volebné prekvapenia v okresoch. Z Matoviča je pokrvný brat Rómov, v Bratislave Smer ťažil z nespokojnosti s VallomV parlamente budú sedieť aj športovci
V NR SR budú voličov zastupovať aj športovo nadaní poslanci. Príkladom je boxer Tankó.
Reprezentovať Slovensko, no tento raz nie z vody, ale v parlamente za Pellegriniho Hlas bude kajakár Erik Vlček. Zo 150. miesta kandidátky sa o hlasy voličov úspešne uchádzal aj futbalista a bratranec predsedu Hlasu Lukáš Pellegrini. Poslanecký mandát obhájil bývalý futbalový reprezentant Dušan Tittel. Nasledujúce štyri roky bude sedávať v poslaneckých laviciach bývalý československý reprezentant v basketbale Justín Sedlák. Na kandidátnej listine Smeru si 68-ročný Sedlák uviedol ako „zamestnanie“ olympionik na dôchodku.
Bývalí policajní prezidenti aj talentový kouč
Novinári, lekári, experti, bývalí ministri, ale aj youtuber, riaditeľ cirkevnej školy, záchranár a talentový kouč a mentor. Aj takéto profesie k sebe uviedli do kandidátnych listín nadchádzajúci poslanci.
Najviac „expertov“ naprieč rôznymi oblasťami postavilo na kandidátku PS. Do NR SR sa dostala expertka na kultúru Zora Jaurová, expert na zdravotníctvo Oscar Dvořák, expertka na školstvo a vzdelávanie Tina Gažovičová aj expert na digitalizáciu Ján Hargaš. Prešli aj dvaja bývalí policajní prezidenti za PS Jaroslav Spišiak a za Smer Tibor Gašpar. Ficovu stranu bude zastupovať zase expert pri projektoch v sociálnej oblasti Michal Stuška.
Niektorí kandidáti k sebe uviedli viacero profesií. Roman Michelko z SNS o sebe uviedol, že je politológ, youtuber, vydavateľ. Voliči dostali do parlamentu aj Mariána Čaučíka, ktorý sa opísal ako talentový kouč a mentor.
Slovenská národná strana (SNS) bude mať v parlamente 10 poslancov, z toho len jednu ženu. Martina Šimkovičová už v minulosti poslankyňou bola, do NR SR sa dostala na kandidátke Sme rodina. Šéf SNS Andrej Danko o nej pred voľbami písal ako o veľkej posile kandidátky. Šimkovičová roky moderovala a hlásila správy, v Televízii Markíza však skončila po tom, ako zdieľaľa príspevky namierené proti utečencom. Pred voľbami pôsobila ako tvár proruskej TV Slovan.
Ženy verzus muži
Zaujímavosťou je, že v sobotných voľbách si voliči zvolili do parlamentu až troch mužov s menom Kaliňák. Dvoch zo Smeru – Roberta a jeho synovca Erika Kaliňákovcov a jedného z Hlasu – Michala Kaliňáka, ktorý je bývalým riaditeľom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
V novom zložení parlamentu bude historicky najviac žien – presne o jednu viac ako v dosluhujúcom zložení. Do poslaneckých lavíc si sadne v novom volebnom období 33 poslankýň a 117 poslancov. Sklamanie nad konečným číslom vyjadrila po voľbách iniciatíva Zakrúžkuj ženu, ktorá pred voľbami podporovala ženské kandidátky. „Dúfali sme, že ich bude viac. Voľby však potvrdili, že pre zvýšenie počtu žien v parlamente je absolútne kľúčové, ako strany zostavia svoje kandidátky,“ uviedla na Facebooku.
Zastúpenie žien v parlamente
- Smer (42 mandátov) – 3 ženy, 39 mužov
- PS (32 mandátov) – 16 žien, 16 mužov
- Hlas (27 mandátov)- 4 ženy, 23 mužov
- OĽaNO a priatelia (16 mandátov) – 4 ženy 12 mužov
- KDH (12 mandátov)- 2 ženy, 10 mužov
- SaS (11 mandátov) – 3 ženy, 8 mužov
- SNS (10 mandátov) – 1 žena, 9 mužov
Hnutie Michala Šimečku bude spomedzi 75 kandidátok reprezentovať na hradnom kopci 16 z nich. Zvyšné strany takýto vysoký počet žien nedosiahli ani zďaleka. Spomedzi zvolených bude mať repete v parlamente len Simona Petrík, ktorá sa dostala do parlamentu vo volebnom období 2016 – 2020 na kandidátke strany Sieť. Petrík zo strany Radoslava Procházku odišla pre nesúhlas vtedajšej koalície so Smerom.
SaS sa v nasledujúcom období v duchu ich predvolebného hesla „Za ženy nerozhodujeme, za ženy bojuje“ bude biť za práva žien len v trojici. Do parlamentu sa dostalo zo saskárskej kandidátky len trio exministerka spravodlivosti Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková a Jana Bittó Cigániková.
Čítajte viac Do parlamentu kandidujú 90-ročný ekonóm aj mladí dvadsiatnici. Majú šancu uspieť?Kto má najmladších a najstarších poslancov
Priemerný vek kandidátov zvolených za poslancov NR SR v septembrových voľbách je takmer 49 rokov po zaokrúhlení. Najstarší sú v priemere poslanci Smeru s vekom zhruba 55 rokov. Nasleduje KDH s priemerným vekom 53 rokov. Tretí v poradí sú poslanci SNS s vekom vyše 50 rokov.
Ďalšími sú poslanci SaS s priemerným vekom okolo 48 rokov. V priemere 47 rokov majú poslanci zvolení za koalíciu OĽANO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí a rovnako poslanci Hlasu. Najmladšími sú kandidáti zvolení za Progresívne Slovensko s priemerným vekom takmer 42 rokov.