Ako sprostredkovateľ v rokovaní mali vystupovať Spojené štáty, ktoré však Erhardov plán považovali za nereálny, a preto sa nakoniec neuskutočnil. Nemecko sa tak zjednotilo až presne pred 21 rokmi.
Erhard, otec povojnového ekonomického zázraku západného Nemecka a šéf bonnskej vlády v rokoch 1963 až 1966, podľa týždenníka Spiegel vsadil na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu ZSSR. Okrem peňazí plánoval poskytnúť Moskve aj priemyselné zariadenia na rozvoj Sibíri. Veril pritom, že vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov bude na oplátku súhlasiť s postupným uvoľňovaním ochrannej ruky nad komunistickou Nemeckou demokratickou republikou a jej spojením so západonemeckým štátom.
Erhardov plán, ako projekt USA samy nazývali, mal mať štyri fázy: odstránenie Berlínskeho múru, znovuzjednotenie, poskytnutie Nemcom práva na sebaurčenie a „sloboda pre Nemecko“. Erhard bol za jeho uskutočnenie ochotný poskytnúť nemalú sumu. Kancléřov blízky spolupracovník Ludger Westrick pri večeri s vtedajším americkým veľvyslancom v Bonne Georgom McGheem uviedol sumu „dva a pol miliardy dolárov ročne v priebehu desiatich rokov“. Na základe vtedajšieho kurzu by to bolo spolu okolo 100 miliárd západonemeckých mariek.
McGhee v hlásení Washingtonu pripustil, že Erhardov návrh nepostráda originalitu, zároveň ho ale označil za „značne politicky naivný“. Podobne ho hodnotilo aj americké ministerstvo zahraničia, podľa ktorého bol v tejto fáze „nevykvasený a nerealistický“ a vyžadoval by väčšiu komplexnosť, aby riešil aj problematiku odstránenie jadrových zbraní z Nemecka a stiahnutie zahraničných armád z jeho územia. Americká diplomacia mu preto nedávala takmer žiadne nádeje na úspech.
Erhard bol napriek tomu odhodlaný zoznámiť so svojimi zámermi amerického prezidenta Johna Kennedyho. Údajne už mal dohodnutý aj termín stretnutia. Namiesto nej však priletel do Washingtonu na pohreb Kennedyho, ktorý na jeseň 1963 zomrel pri atentáte. S jeho nástupcom Lyndon Johnson sa stretol krátko pred Vianocami 1963. Na schôdzke medzi štyrmi očami sa Erhard prezidenta spýtal, či by jeho návrh nepredložil Chruščovovi. Nový pán Bieleho domu ho však údajne odbil, že sa nechystá s šéfom Kremľa stretnúť.
Ďalšia Erhardova cesta do Washingtonu v júni nasledujúceho roka bola už v znamení americkej predvolebnej kampane, takže téma znovuzjednotenie Nemecka sa nikam neposunula. V októbri 1964 Chruščov padol a Moskva medzitým získala výhodné pôžičky od Británie, Francúzska, Talianska a Japonska. Aj Erhard potom uznal, že jeho plán už nie je „politicky reálny“.
Našťastie pre nemecký štátny rozpočet, dodal Der Spiegel a pripomenul, že o necelé tri desaťročia neskôr sa