V súvislosti s nedostatkom peňazí v školstve sa často spomína potreba zredukovať školskú sieť, čiže znížiť počet škôl aj učiteľov. Vládni predstavitelia operujú s číslami, že kým od roku 2006 klesol počet žiakov o 16 percent, učiteľov len o 7,7 percenta.
Ak hovoríme o základnom školstve, tam sa redukcia už vo veľkej miere uskutočnila. K zníženiu počtu škôl prinútili ich zriaďovateľov, teda obecné samosprávy, finančné možnosti a úbytok žiakov. Prirodzene museli niektoré školy zlúčiť, iné zrušiť. Priestor na ďalšiu redukciu už nie je veľmi veľký. Ak však platí, že mnohé školy majú iba do 50 žiakov, viaceré susediace obce by sa naozaj mohli dohodnúť a vytvoriť jedinú spoločnú školu. Je to efektívnejšie z hľadiska vzdelávania aj hospodárenia.
A čo so stredným školstvom? Tu čísla hovoria, že kým základné školy ročne opúšťa 49-tisíc žiakov, na stredných je miesto pre 75-tisíc.
Áno, v strednom školstve je priestor na racionalizáciu oveľa väčší. Prvou cestou je takisto viac nútiť zriaďovateľov, tentoraz župy, zrušiť či spájať školy cez finančné stimuly. Druhou je pokračovať v rušení neefektívnych odborov či vytvárať širšie zamerané odborné školy. Nemá zmysel vzdelávať mladých v odboroch, v ktorých sa neuplatnia, dnes ani o 15 rokov. Úzka špecializácia už takisto nie je vhodná, každé odvetvie sa rýchlo rozvíja. Stredné školy treba transformovať, aby poskytovali čo najviac všeobecných zručností a zvyšovali flexibilitu absolventov.
Tipujete, že sa učitelia uspokoja s vládnym maximom 5-päťpercentného zvýšenia platov cez tarify?
Najmä by si mali s vládou dohodnúť aspoň nejaký rámec postupných krokov. Napríklad, teraz nám pridáte sedem percent a ďalší rok ďalších sedem percent. Platy však nie sú to jediné. Školstvo nevyhnutne potrebuje aj iné reformy. Teda, ak vláda myslí vážne, že systém vzdelávania radí medzi priority.