Polikliniky sú pre župy príťažou

Župy predávajú posledné polikliniky. Budúci rok by mohli byť okrem pár výnimiek všetky v súkromných alebo v mestských rukách. Kraje sa týchto zariadení začali postupne zbavovať pred viac ako piatimi rokmi. Niekde polikliniky fungujú pod novým majiteľom lepšie, nájdu sa však príklady, kde sa predaj neskončil dobre.

04.11.2012 20:00 , aktualizované: 05.11.2012 08:06
nemocnica, pacient, zdravotníctvo, Foto:
Ilustračné foto
debata (14)

Nový majiteľ neudržal lekárov v poliklinikách v Poltári, Tornali či vo Fiľakove. Doplatil na to pacient, ktorý musí za vyšetreniami putovať po celom meste.

„Všetko pod jednou strechou je ten správny smer, ku ktorému by sme sa mali vrátiť. Pre pacienta je vždy najlepšie, keď všetko nachádza na jednom mieste. Má pokope lekárov, špecialistov, laboratórne služby, odborné vyšetrenia, lekáreň. Toto sme postupne porozbíjali, veľmi často nepochopením majiteľov alebo prevádzkovateľov polikliník, ktorí si z nich začali robiť prenajímací biznis,“ hovorí prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor.

Problémom po predaji je výška nájomného, ktorú vlastník polikliniky zvykne nastaviť vyššie ako župa. Lekári potom hľadajú iné priestory. „Výsledkom toho je, že pacient pobehuje hore-dole. Niektoré župy tento trend nepodporili, typický príklad je Žilina, ktorá polikliniky ponúkla súkromným lekárom, ktorí tam majú ordinácie. Budú síce nájomcami, ale sami u seba. Keď sa poliklinika dostane do rúk združenia lekárov, ktorí v nej pracujú, je to optimálna cesta,“ tvrdí.

Predaj či dlhodobý prenájom župných polikliník môže byť podľa analytika INEKO Dušana Zachara prospešným krokom pre všetkých. Samospráva sa zbaví zodpovednosti a ušetrí peniaze. Odchodu lekárov môže župa podľa Zachara zabrániť v zmluve, v ktorej predaj či dlhodobý prenájom podmieni pokračovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Žilinská župa predáva deväť polikliník. Budovy najprv ponúkla lekárom, záujem prejavili v ôsmich. V súčasnosti sa uskutočňujú rokovania. „Jednoznačne chceme zachovať zdravotnú starostlivosť, pričom garancia bude desať rokov,“ uviedla hovorkyňa župy Hana Danová. Kraj odôvodňuje predaj tým, že v budovách sídlia prevažne súkromní lekári, zariadenia stratili štatút polikliník a župa im len prenajíma priestory.

Jediná poliklinika v Liptovskom Hrádku pôjde do verejno-obchodnej súťaže. Primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger hovorí, že ak o ňu nikto neprejaví záujem, budú sa o ňu uchádzať spoločne s lekármi. „Napriek tomu, že v našom meste funguje aj súkromná poliklinika, chceli by sme udržať aj túto, pretože slúži pre 35-tisícový spádový región horného Liptova. Je v nej sústredené všetko, čo pacient potrebuje, vrátane röntgenu, rehabilitácie či laboratórií,“ povedal s tým, že nepredpokladá, že by polikliniku niekto iný chcel.

Poslednú z pôvodných piatich župných polikliník odklepli koncom októbra na predaj aj župní poslanci v Banskej Bystrici. Župan Vladimír Maňka to odôvodňuje jej stratovosťou, nedostatkom peňazí na potrebnú rekonštrukciu a neúspešnými pokusmi o prenájom jej priestorov. „Chceme ju predať niekomu, kto sa zaviaže, že zachová tých lekárov, ktorí tam sú, a zabezpečí ďalších, aby poliklinika prinášala ľuďom čo najlepšie služby. Dáme to do podmienok aj pod sankciami,“ povedal. Ak kupec nedodrží poskytovanie zdravotnej starostlivosti aspoň 15 rokov, bude musieť zaplatiť kúpnu cenu. Kraj chce polikliniku predať elektronickou aukciou, pričom vstup do aukcie nemôže byť nižší ako 60 percent z hodnoty polikliniky podľa znaleckého posudku, čo predstavuje viac ako 1,6 milióna eur.

Na polikliniky v Banskobystrickom kraji, ktorých predaj súkromným firmám odkleplo predchádzajúce vedenie kraja, stratila pre zlé zmluvy župa dosah. Okrem Poltára, kde poliklinika úplne zanikla, to považujú za chybný krok aj v Tornali a vo Fiľakove. V jednej ani druhej poliklinike, okrem niekoľkých výnimiek, už nie sú poskytované lekárske a zdravotné služby. Lekári sa odsťahovali a otvorili si súkromné ambulancie v iných častiach mesta. „Viacero oddelení bolo zrušených, vrátane röntgenu. Pracovať tam zostali len neštátni lekári v prenajatých priestoroch, špecialisti sa z budovy presťahovali inde,“ povedal prednosta Mestského úradu v Tornali Lajos Balajti. Podľa prednostky Mestského úradu vo Fiľakove Ľudmily Svoreňovej po predaji išla poliklinika kvalitatívne smerom nadol. V meste už nemajú ani röntgen, z polikliniky odišla väčšina lekárov, najmä odborných. Tento stav trvá už asi dva roky. „Možno povedať, že po predaji polikliniky sa v našom meste znížila zdravotná dostupnosť,“ zdôraznila Svoreňová.

Trnavská a trenčianska župa mali len po jednej poliklinike, ktorých sa pred časom zbavili a fungujú ako mestské. Košický kraj je vlastníkom štyroch budov polikliník v Košiciach. „Priestory v nich si prenajímajú súkromní lekári ako ambulancie. V tomto type zariadení vykonávame len dohľad vyplývajúci zo zákona, neriešime zdravotnú starostlivosť,“ uviedla hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobriková.

Prístup súkromných firiem alebo miest, ktorým župy polikliniky predali alebo prenajali, nechce Pázstor zovšeobecňovať. Nielen firmy, ale aj niektoré samosprávy sa podľa neho k nim správajú macošsky. Dodal, že máme aj veľa pozitívnych príkladov, kde sa o ne starajú a držia nájom na primeranej úrovni.

Sústredenie zdravotníckych služieb na jedno miesto nie je len socialistickým prežitkom, presadzujú to napríklad v USA. „Zdravotnícke reformy prezidenta Obamu sú presne smerované na spôsob bývalých socialistických polikliník. Oni to nazývajú Domy zdravia,“ dodal Pásztor.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba