„Pravda je, že firmy z USA či starších členských štátov Európskej únie k nám okrem kapitálu priniesli aj istý kultivovaný štýl práce. Svet sa však už natoľko globalizoval, že nemožno tvrdiť, že by investor z východu mal byť horší,“ povedal k tomu podpredseda opozičnej SDKÚ Ivan Štefanec. Kým v minulosti sa za prvej Dzurindovej vlády podnik dostal do rúk amerického U. S. Steelu, teraz politici prípadný vstup nového investora len sledujú. Investor z východu by však zrejme neprekážal ani vládnemu Smeru. Pochybovať o investorovi z východu nemienia ani ďalšie politické strany, aj keď v minulosti niektorí politici spochybňovali napríklad vstup ruského Yukosu do slovenského prepravcu ropy spoločnosti Transpetrol.
Podľa Štefanca by pre východoslovenský gigant bolo najlepšie, keby v ňom zostalo všetko pri starom. „U. S. Steel sa ako privatizér osvedčil. Vniesol do spoločnosti poriadok, zabezpečil jej prosperitu, priviedol kvalitný manažment, zachoval zamestnanosť,“ vymenoval. Ako však dodal, je si vedomý, že „kapitálu nemožno rozkázať“ a chápe, že keď sa raz súčasný vlastník rozhodol svoj majetok na Slovensku predať, štát ho v tom nemá právo obmedzovať, zasahovať do rokovaní so záujemcami o kúpu a podobne.
Ani podľa šéfa SaS Richarda Sulíka nie je predaj železiarní témou, ktorou by sa mal momentálne zaoberať štát. „Túto otázku nemajú prečo riešiť politici, ide predsa o súkromný podnik,“ prízvukuje Sulík. Za dôležité nepovažuje ani hodnotiť, pod čí vplyv by sa firma mala dostať. „Omnoho dôležitejšie je, aby prevádzku udržal a aby bol serióznym zamestnávateľom,“ uzavrel.
Podobne uvažuje poslanec Mostu – Híd Ivan Švejna. „Spoločnosť je v súkromnom vlastníctve a len súkromník, nie štát rozhodne, komu ju predá,“ zdôraznil. Budúcim majiteľom by podľa neho predovšetkým mala byť veľká štandardná a renomovaná firma, ktorá by v Košiciach a okolí zabezpečila zamestnanosť aj prílev investícií.
Rovnako politici zatiaľ nevidia dôvod, aby nový vlastník železiarní dostal od štátu nejaké finančné stimuly, podľa niekdajšieho vzoru U. S. Steelu. „Ak by sa už niečo v rámci eurozóny skutočne malo koordinovať, tak by to mali byť pravidlá pri prideľovaní finančných stimulov. Mali by sa v tomto smere stanoviť naozaj prísne kritériá, aby sa obmedzila nekalá konkurencia medzi firmami, ktoré ich majú dostať, a tými ostatnými,“ hovorí Švejna, podľa ktorého by aj prípadné benefity pre budúceho investora v železiarňach mali byť podmienené výrazným prínosom z hľadiska zamestnanosti a rozvoja regiónu.