S registrovanými partnerstvami by určite súhlasilo 9 % a skôr súhlasilo 38 % opýtaných. Proti tomu sa vyjadrilo 23 % respondentov, skôr by nesúhlasilo 15 %. Od roku 2009 tak narástol o päť percentuálnych bodov počet tých, ktorí s homosexuálnymi partnermi v registrovanom zväzku nemajú problém. O dva percentuálne body klesol počet tých, ktorí s registráciou nesúhlasia.
Prieskum sa netýkal iba formy spolunažívania párov s rovnakým pohlavím. Zameral sa aj na oblasti, ktoré s partnerstvom súvisia a ktoré Iniciatíva Inakosť označila za kľúčové dôvody, prečo partneri a partnerky rovnakého pohlavia chcú žiť v uznanom zväzku. Prístup k informáciám o zdravotnom stave partnera či partnerky by podľa prieskumu umožnilo 75 % opýtaných. Za ľudské práva označili iniciátori prieskumu aj nárok na voľno po úmrtí partnera na zabezpečenie pohrebu. Voľno odobrilo 73 % respondentov.
Pomer reakcií sa menil pri otázkach o vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi partnermi, za ktorú sa vyslovilo 50 % opýtaných. Proti tomuto podnetu sa vyjadrilo 31 % z oslovenej vzorky. Poberanie dôchodku po zosnulom partnerovi by umožnilo 48 % a naopak 36 % respondentov sa s týmto návrhom skôr nestotožnilo.
Iniciatíva Inakosť konštatovala, že verejná mienka sa stále posúva smerom k prijatiu zákona o registrovanom partnerstve. Na Slovensku sú podľa predstaviteľov združenia splnené spoločenské predpoklady na prijatie tohto zákona. V Európe podľa nich nespadá téma homosexuálnych partnerstiev len do programov liberálnych strán, ale zaoberajú sa ňou „z hľadiska presadzovania rovnosti“ aj strany so sociálno-demokratickým zameraním. A
ko sa vyjadril Kolenič, „život v páre, život s niekým, o koho sa možno oprieť, s kým chcem prežiť celý zvyšok svojho života, je podmienkou na šťastný, plnohodnotný a dôstojný život. Slovenská republika by mala umožňovať stanovenie oficiálnych pravidiel pre takýto život aj pre páry rovnakého pohlavia“.
Klesajúci odpor k homosexuálom Dianiška odôvodňuje generačnou výmenou a ich prirodzeným demografickým vývojom. Liberálnejší prístup k prijatiu zákona o registrovaných partnerstvách uplatňujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním a mladí ľudia žijúci vo vysokoškolských mestách. Na prieskume sa zúčastnilo 1 026 ľudí starších ako 18 rokov. Prebiehal formou priamych rozhovorov v čase od 3. do 9. júla.
Slováci by uprednostnili v susedstve lesbičky pred gejmi
Pre väčšinu Slovákov je susedstvo lesbičiek prijateľnejšie ako to, že by vedľa nich žil pár homosexuálnych mužov. Susedstvo gejov by skôr prekážalo alebo určite prekážalo 32 percentám ľudí, kým v prípade lesieb je to len 29 percent.
„Vychádza to asi z rozličného vnímania ľudí. Ľuďom menej prekáža, keď napríklad idú po ulici dve ženy a držia sa za ruky, ako keby takto videli dvoch mužov,“ komentoval Július Kolenič z Iniciatívy Inakosť.
Vo všeobecnosti prieskum ukázal, že Slovákom homosexuáli vo väčšine životných situácií neprekážajú. Ich odpor však narastá v závislosti od toho, aký je potenciál, že s predstaviteľmi LGBT komunity budú musieť prísť do priameho styku. Najmenej tak ľuďom prekáža napríklad to, že by sa s homosexuálnym párom stretli v obchode. Nekomfortne by sa v takej situácii cítil každý piaty Slovák. Keby však homosexuálny pár prišiel na rodinnú oslavu, problém by s tým malo až 40 percent opýtaných.