Predsa len je problém vysoký zisk poisťovní?

Stav slovenského zdravotníctva je podľa ekonómov jeden z najhorších spomedzi vyspelých krajín. Zlom k horšiemu nastal od roku 2003 a pokračoval aj po reforme druhej Dzurindovej vlády, cez ktorú sa do systému naliali súkromné peniaze.

12.12.2012 19:18 , aktualizované: 13.12.2012 08:00
Dôvera Foto:
Za zlým stavom zdravotníctva stojí aj zmena zdravotných poisťovní na súkromné akciové spoločnosti.
debata (177)

V súčasnosti dosahuje Slovensko spolu s Maďarskom najhoršie výsledky v celej OECD. Tvrdí to analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý je pod ministerstvom financií. Za tento nelichotivý výsledok môže aj zmena zdravotných poisťovní na súkromné akciové spoločnosti, ktorá bola súčasťou reformy.

Ekonómovia skúmali efektívnosť slovenského zdravotníctva a porovnávali ju s krajinami OECD. Najväčšie zdroje neefektívnosti sa podľa nich dajú hľadať v zdravotných poisťovniach, v nemocniciach a v liekoch. V analýze sa inštitút zameral na zdravotné poisťovne. Pri hodnotení vychádzal z očakávanej dĺžky života, pričom sa brali do úvahy výdavky na zdravotníctvo, spotreba alkoholu, nerovnosť bohatstva a postsocialistická minulosť krajiny.

Problémom pri zdravotných poisťovniach je to, že súčasné zákony síce obmedzujú použitie zisku, ale neupravujú nakladanie s inými prostriedkami zdravotných poisťovní, ako je zisk z ich hlavnej činnosti. Ich akcionári si tak môžu odčerpať peniaze z vyzbieraného poistného. Ako príklad autori štúdie uvádzajú vyplácanie záväzkov akcionárom Dôvery vo výške 125 miliónov eur v roku 2010 a 180 miliónov eur v roku 2011. K neefek­tivite poisťovní okrem toho prispelo aj nepresné prerozdeľovanie poistného. Podľa odhadu v roku 2010 získali zdravotné poisťovne Dôvera 20,2 milióna eur a Union 9,6 milióna eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa stratila ich súčet 29,8 milióna eur.

„Analýzu som študovala, je v nej množstvo vecí, ktoré sú pre nás inšpiratívne a ktoré nás vedu k tomu, že sa budeme podrobnejšie venovať niektorým častiam,“ hovorí Zuzana Zvolenská, ministerka zdravotníctva. „Hovoríme o tom, že systém, ktorý teraz máme, sa predražuje a nefunguje, nie je dobrý, práve preto ho meníme.“

Z priemerných medzinárodných úrovní sa slovenské zdravotníctvo prepadlo v rokoch 2003 až 2007. Zhoršenie mohla spôsobiť reforma, keď došlo k deregulácii cien a decentralizácii, pričom štát nenastavil účinnú kontrolu. Prispel k tomu aj nárast doplatkov a zvýšil sa vplyv podnikateľských záujmov. Či by sa zdravotníctvo zhoršovalo, ak by takáto reforma neprebehla, to ekonómovia nevedeli potvrdiť.

Reformu zdravotníctva v tých rokoch presadil vtedajší minister Rudolf Zajac. K výsledkom štúdie sa odmietol vyjadriť. „Vôbec neviem, čo ministerstvo financií vymyslelo, nebudem to komentovať,“ povedal Zajac pre Pravdu.

Podľa Mariána Kollára, prezidenta Slovenskej lekárskej komory, sme jedinou krajinou v Európe, kde majú súkromné poisťovne povolený zisk z verejného zdravotného poistenia. "Pre občana je dôležité, aby dostal zo zdravotného postenia to, čo má skutočne dostať, aby mal spokojného poskytovateľa – to znamená lekára pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, a nie poisťovňu.

Nie je možné pracovať v takto nevyrovnanom systéme, kde všetky segmenty zdravotníctva sa zadlžujú, poistenec nedostáva to, čo by v skutočnosti dostať mohol, predlžujú sa nám čakacie doby na operačné výkony a zrazu my koncom roka zistíme, že sú poisťovne, ktoré vytvárajú zisk z verejného zdravotného poistenia. Toto v žiadnej spoločnosti takto fungovať nemôže. Systém je, bohužiaľ, zle nastavený a otázkou je, kto ho takto zle nastavil a prečo sa tak dlho toleroval," dodáva Kollár.

Či zmenu k lepšiemu prinesie unitárny systém, keď bude fungovať len jedna zdravotná poisťovňa, to autori nevedeli posúdiť. „Unitárny systém vykazuje medzinárodne v jednom ukazovateli lepšie výsledky, efekt však nie je robustný. Pre stratégiu zdravotnej politiky je však dôležitejšia slovenská skúsenosť,“ hovoria. A tá hovorí, že náš systém umožňuje akcionárom vyberať si vysoký zisk, čo nie je žiaduce.

„V prvom rade chceme zdôrazniť, že analýza nepriniesla žiadne nové informácie a závery,“ hovorí Branislav Cehlárik zo zdravotnej poisťovne Dôvera. "Oceňujeme, že analýza pravdivo konštatuje veľmi slabú efektívnosť finančných prostriedkov vynaložených v slovenskom zdravotníctve. Zhodujeme sa s konštatovaním autorov, že niet dostatok argumentov v prospech unitárneho systému zdravotného poistenia, neprekvapuje nás, že v závere nedokázali identifikovať príčiny zhoršenia (zdravotníctva).

Odmietame definíciu renty z prerozdelenia. Podmienky a systém reguluje štát, inými slovami zdravotné poisťovne prispôsobujú svoju činnosť prostrediu, ktoré vytvára štát. Práve tu treba hľadať príčiny súčasného stavu slovenského zdravotníctva, ktoré dlhodobo trpí absenciou stratégie a chýba mu stabilita, keď dochádza k neustálym zmenám pravidiel."

Neefektivita v zdravotníctve spôsobuje, že Slováci žijú kratšie. V štúdii sa uvádza, že kým sme spoločne s Čechmi roky dosahovali priemernú efektívnosť, Slovensku sa od roku 2004 do roku 2007 situácia zhoršovala. Za Čechmi zaostávame o tri roky a o dva roky za priemerom vyspelých krajín. Nie je to pre zlý životný štýl či výdavky na zdravotníctvo, ale práve pre neefektívnosť. Medzi všetkými sledovanými krajinami sme za celé obdobie zaznamenali najväčší prepad.

PIANO

 Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Tri otázky.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Z vyspelých krajín sú na tom najhoršie Spojené štáty americké, najefektívnejšou krajinou je Japonsko. V prípade, že by sme dosahovali efektívnosť priemeru vyspelých krajín, mohli by sme sa pri súčasnom objeme zdrojov v zdravotníctve dožívať o dva roky dlhšie, uvádza štúdia. Ak by sme zvolili cestu šetrenia financií, pri zachovaní súčasnej dĺžky života by sme mohli ušetriť až niečo vyše 1 miliardy eur.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

177 debata chyba