Predvolebná kampaň nevyhráva voľby, ale môže ovplyvniť časť z 15 až 20 percent nerozhodnutých voličov. Aká bude a čo do nej zasiahne, je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Až štyri strany, z toho dve parlamentné, nemajú istých potrebných 5 percent na vstup do Národnej rady. „Vzhľadom na to, ako sú rozložené preferencie, význam kampane neobvykle narastá,“ hovorí sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK.
Druhou veľkou témou tohtoročnej kampane je sociálna oblasť. Robert Fico okrem diaľnic stavil na to, že jeho voliči neboli stotožnení s reformami vlády jeho predchodcu Mikuláša Dzuridnu. Verí, že stále cíti ich dôsledky, a preto mu ich opakovane pripomína: Varuje, že ak vyhrá pravica, vráti sa vykorisťovanie a ožobračovanie dôchodcov.
Podľa analytika Jána Baránka, prekvapením je však viac rétorika, ktorú si zvolila pravicová SDKÚ. Politológovia sa zhodli, že zmena slovníka od reforiem k sociálnemu štátu je chybou. Vyčítajú jej aj nekonfrontačnú kampaň, ktorú zvolila ťahúňka kandidátky Iveta Radičová. „Toto nie sú pytačky, ale predvolebný boj,“ hovorí Baránek. Oponent sa snaží dostať protivníka na kolená a získať tak jeho hlasy. „Zabúdajú, že to je súboj,“ dodáva politológ Michal Horský.
Opozícia sa okrem diaľnic nechytila ničoho, čo by jej problematické kroky vládnej koalície ponúkali. „Nikto z opozičných strán zatiaľ jasne nepoukázal na to, prečo je ľavica pre tento štát zlá a prečo nástup pravice je dobrou alternatívou. Nikto nezaútočil na základné princípy fungovania ľavice, a to ešte v čase krízy, ktorá nahráva pravicovým riešeniam. Nijaká strana dôsledne nepoukazuje na negatíva prehlbovania deficitu štátneho rozpočtu, neprispôsobenie výdajov štátu jeho zníženým príjmom, čo by mala byť najdôležitejšia téma všetkých pravicových strán, ak chcú vytvoriť alternatívu ľavici,“ uviedol odborník na politický marketing Pavel Hapák z časopisu Stratégie. Za obzvlášť nepochopiteľné označuje mlčanie SDKÚ.
V minulých voľbách bola ekonomika, verejné financie a reformy skutočnými témami. Otázka Ste za alebo proti reformám? ovládla celú volebnú kampaň. „Robert Fico už roku 2003 vedel, že voľby v roku 2006 budú súbojom ľavice a pravice a podľa toho si aj vyberal témy – predovšetkým pomenoval vtedajšiu vládu pravicovou a permanentne na ňu útočil. A je faktom, že spôsob realizácie jej reforiem mu to aj tak trochu uľahčoval,“ myslí si Hapák.
Na kritike diaľnic si podľa neho dnešná opozícia percentná nezdvihne, rovnako ani na témach korupcie a rozkrádania či zneužívania Úradu vlády na stranícke účely Smeru Roberta Fica. „Tadiaľ cesta nevedie, pretože podľa sociologických prieskumov sa oblasť korupcie a neprehľadných tendrov či štátnych zákaziek nespája s konkrétnymi politickým stranami, ale s politikou akou takou,“ hovorí. „A diaľnice? Vždy boli predražené. Preto to nemôže byť téma, ale len argument, že ani táto vláda sa nedokáže vyhnúť tomu, čomu sa nevyhli všetky predchádzajúce vlády – Mečiarova či Dzurindova.“
Na čom strany stavali kampaň v minulosti
Na diaľnice v minulosti stavil aj Vladimír Mečiar. Pred voľbami v roku 1998 otváral jednotlivé úseky v spoločnosti Claudie Schifferovej či Gérarda Depardiéua. Neprekážalo, že hotový bol len jeden profil a išlo teda o obyčajnú cestu prvej triedy. HZDS napokon veľkolepé otvárania diaľničných úsekov nepomohli. Voľby síce vyhralo, ale nevedelo zostaviť vládu a k moci sa na osem rokov dostala opozícia.
Mikuláš Dzurinda chcel pred štyrmi rokmi v kampani bodovať zárukou pokračovania reforiem. Plány mu zmarilo podozrenie, že si väčšinu v parlamente získal kúpením nezávislých poslancov. Smer túto kauzu používa proti SDKÚ dodnes. „Presvedčenie o tom, že niekto kupuje poslancov, malo vtedy 75 percent ľudí. To bol možno faktor, ktorý rozhodol, že voľby neboli riadne, ale predčasné,“ hovorí sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK.
V samotnej kampani sa s obľubou používa strašenie víťazstvom protistrany. V roku 2006 opozičný Smer poukazoval na hrozbu zbedačovanie ľudí reformami Dzurindovej vlády, dnes predovšetkým KDH hovorí o zadlžovaní krajiny, ak vyhrá znovu Smer.