Ak však podľa hlavy štátu „chceme dosiahnuť niečo, čo pomôže občanovi a čo posilní Slovensko vo vzťahu k zahraničiu“ treba „hľadať určité kompromisné riešenia tam, kde by rozhodnutie jednej alebo druhej strany mohlo vyvolať určité politické pnutie“.
Prezidenta teší, že na júnových parlamentných voľbách sa zúčastnilo o niečo viac voličov ako v minulosti, 58,83 percenta. Preto si myslí, že túto vôľu voličov je potrebné akceptovať, lebo na základe tejto vôle vznikla nová zostava parlamentnej koalície, ktorá vytvorila novú vládu. Zároveň ho z volebných výsledkov prekvapilo vysoké percento hlasov pre stranu SaS a aj to, že skoro na dne volebného postupu ostala SNS. „Tieto dve skutočnosti rozhodli o tom, že vládu zostavili politické strany, ktoré sa hlásia ako pravicové. Je to zaujímavé zoskupenie, kde aj v rámci týchto strán sú niektoré pohľady, ak ich dáme dohromady z hľadiska politickej filozofie, veľmi odlišné.“
Podľa Ivana Gašparoviča ale nie je dobré, že niektoré snahy koalície sa v parlamente schvaľujú „pod tvrdým dozorom vedenia politických strán, nie z presvedčenia, ale z určitého tlaku“. Vytvára sa tak veľmi nervózna atmosféra, ktorú vidí každý občan. „To nie je dobré a to práve spochybňuje aj možnosti prijímania kompromisných zákonov, ktoré by mali byť na úrovni nielen koalície, ale aj na úrovni zhody s opozíciou,“ tvrdí. Uvedomuje si, že „nie všetky rozhodnutia a všetky predstavy súčasnej koalície môžu byť totožné s názormi opozície“. Vždy „keď sa menia vlády, tak sa hľadá niečo, čoho sa môže nová vláda zachytiť z dôb rozhodovania starej vlády – či už je to negatívne alebo pozitívne. V súčasnosti, žiaľ, viacej sa hľadá to negatívne a na to pozitívne sa zatiaľ nenadväzuje,“ konštatoval pre SITA prezident.
Ivan Gašparovič hodnotí doterajšiu spoluprácu s kabinetom Ivety Radičovej, ktorý je už tretím počas jeho výkonu funkcie prezidenta, zatiaľ skôr pozitívne. „Robím všetko preto, aby spolupráca medzi prezidentským palácom, národnou radou a vládou bola ozaj spoluprácou, ktorá prinesie pozitíva najmä v prospech štátnej politiky, či už vo vzťahu k zahraničiu alebo k vlastným občanom. Tam, kde sa naše názory rozchádzajú si myslím, že zatiaľ dochádza k vzájomnému rešpektu bez nejakého negatívneho vyostrenia do osobných sporov.“
Skutočnosť, že na čele slovenskej vlády po prvý raz v histórii stojí žena, hlava štátu nevníma. Záleží na osobnosti a osobe ako je rešpektovaná v kolektíve, ktorý vedie. Je presvedčený, že štátnu politiku nevedie Radičová ako predsedníčka vlády z pohľadu svojho individuálneho názoru, že je to vládnutie koaličnej rady.