„Uchádzam sa o podporu všetkých občanov. Nepotrebujem byť socialista preto, aby som mal sociálne cítenie, začínal som ako baník, drevorubač. Ak niektorá politická strana dospeje k názoru, že pre túto krajinu je dôležité, aby na tomto poste bol nezávislý kandidát a náhodou podporí mňa, nuž takejto podpore sa brániť nemá,“ vyhlásil Kňažko v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
Tým, že by takúto podporu prijal, by sa však podľa Kňažka nevytvorila žiadna väzba k nejakej politickej strane. Kňažko je presvedčený, že hlava štátu má byť nestranícka a nezávislá. Považuje preto za zvláštne, keď niektorá politická strana chce za prezidenta niekoho zo svojich radov. Procházka podľa vlastných slov nerobí žiadne rozhovory s predstaviteľmi strán o ich podpore. „Ak niektorá z politických strán ponúkne podporu, poteším sa, ale uchádzať sa o to aktívne nebudem a ani mi to pravdupovediac nenapadlo,“ povedal Procházka.
Procházkova kandidatúra má byť súčasťou úsilia o reštart verejnej služby na Slovensku. „Kandidujem preto, aby som ten úrad použil ako nástroj, ako posunúť Slovensko dopredu a nahor a vymaniť ho spod kliatby neporiadku a nespravodlivosti,“ dodal. Procházka chce byť silným prezidentom, ktorý by podával plnohodnotný a odborný výkon.
Ako hlava štátu by sa napríklad raz mesačne zúčastňoval na zasadnutiach vlády, jedenkrát štvrťročne by chcel verejnosti ponúknuť hodnotenie toho, ako si vláda plní programové vyhlásenie. Prezident tiež podľa Procházku musí byť silný v ekonomickej diplomacii a mal by viac využívať svoje regionálne kancelárie v Banskej Bystrici a v Košiciach. „Rád by som tam minimálne jeden týždeň v mesiaci priamo úradoval,“ doplnil
Podľa Kňažka sú kompetencie prezidenta dostatočné, treba ich však dôsledne dodržiavať. Hlava štátu musí byť aktívna, musí počúvať občanov a upozorňovať na to, čo kompetentní neriešia, na to, čo štátu škodí, na to, že strany riešia viac svoje problémy ako problémy štátu a tiež na to, že je tu mlčiaca väčšina, ktorá už rezignovala na zmenu, myslí si Kňažko. „Treba zobudiť spiacu slovenskú verejnosť,“ poznamenal.
Kampaň Kňažka bude podľa jeho slov najchudobnejšia, aká tu kedy bola. Všetko si zatiaľ financuje sám, žiadne bilbordy zatiaľ nechystá. Podpisy stále zbiera, nevie však, koľko ich v tejto chvíli má. „Každý deň chodia tisíce,“ hovorí Kňažko. Procházka má vyzbieraných už okolo 50-tisíc podpisov, k 1. októbru minul na kampaň približne 103-tisíc eur.
Za prezidenta chce zatiaľ 11 kandidátov
O Prezidentský palác má zatiaľ záujem 11 uchádzačov. Tento počet sa ešte zvýši, stále sa čaká na kandidáta Smeru, svojho kandidáta chce postaviť aj SMK. Objaviť sa môžu aj ďalší. Prezidentské voľby budú na jar 2014. Súčasnej hlave štátu, Ivanovi Gašparovičovi, sa skončí funkčné obdobie 15. júna 2014, v tento deň bude inaugurovaný nový prezident SR.
Kandidatúru zatiaľ oznámil Pavol Hrušovský (nominant KDH a Mosta-Híd), nezaradený poslanec Radoslav Procházka, podnikateľ a filantrop Andrej Kiska a prvý predseda KDH Ján Čarnogurský. Tiež Peter Osuský zo SaS, invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec, ďalej Jozef Behýl, ale aj Milan Melník, ktorý už v minulosti kandidoval. Zoznam kandidátov doplnila Ľubica Blašková, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a Milan Kňažko. Smer zatiaľ nenavrhol nikoho, najčastejšie sa spomína premiér Robert Fico.
Hlavu štátu si volíme v priamych voľbách tajným hlasovaním. Voľba je dvojkolová. V prvom kole sa prezidentom stane ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak sa to nepodarí nikomu, do dvoch týždňov sa uskutoční druhé kolo, do ktorého postúpia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Ten, ktorý v ňom získa viac hlasov, obsadí na päť rokov Prezidentský palác.
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta SR zložením sľubu. Skladá ho pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.