Hlava štátu vôbec nie je slabá

Slovensko nemá právomocne slabého prezidenta, tvrdí Eduard Bárány z Ústavu štátu a práva SAV. Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu sú prezidentské kompetencie značné a s priamou voľbou ešte získali na význame.

19.12.2013 10:00
Eduard Barány, sudcovia Foto: ,
Prezident je symbolom štátu, významne prispieva k jeho obrazu navonok, tvrdí Eduard Bárány z Ústavu štátu a práva SAV.
debata (1)

Zodpovedá postavenie hlavy štátu jej silnému mandátu získanému priamou voľbou?
Aj keď prezident u nás zďaleka nemá právomoci porovnateľné s francúzskym či ruským, určite by som ho nenazýval „slabým“. Žiadny slovenský či v minulosti československý prezident nebol iba akýmsi notárom, odovzdávačom vyznamenaní či kladačom vencov k pamätníkom. Vždy mal postavenie omnoho silnejšie. Ba odvtedy, čo je priamo volený, treba právomoci dané Ústavou chápať a vykladať ešte oveľa dôslednejšie. V prospech ich reálneho mocenského obsahu.

Ako úplne prvú priznáva ústava prezidentovi právomoc reprezentovať Slovensko v zahraničí. Čo to konkrétne znamená?
Prezident je určitým symbolom štátu, významne prispieva k jeho obrazu navonok. Dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, aj keď toto právo spravidla prenáša na vládu či jednotlivých ministrov. Je tiež vedúcim diplomatických misií, tu ho však viažu návrhy vlády, ktorá, na druhej strane, za výber veľvyslancov preberá aj zodpovednosť. Napriek významu hlavy štátu v zahraničnej politike skutočné korene jej postavenia sú a majú byť na domácej pôde.

Rozoberme si domáce kompetencie. Môže hlava štátu ovplyvňovať činnosť parlamentu či vlády?
Z radu právomocí voči Národnej rade možno vyzdvihnúť prezidentovo právo veta k už schváleným zákonom. Parlament ho síce môže prelomiť opakovaným schválením kvalifikovanou väčšinou, ale hlava štátu v každom prípade dosiahne, že sa poslanci nad zákonom aspoň ešte raz zamyslia. Čo sa týka vlády, silnou kompetenciou hlavy štátu je vymenúvať a odvolávať jej predsedu. Musí zodpovedne vyberať osobu, ktorá má predpoklady získať väčšinu v parlamente. No môže dokonca aj podržať vládu bez podpory parlamentu, ako to bolo za premiérky Radičovej.

Sú tu však aj prezidentské kompetencie vo vzťahu k orgánom justície a prokuratúry.
Áno, tie patria do súboru právomocí, ktorým sa hovorí kreačné. Uskutočňujú sa spravidla na návrh parlamentu, vlády, prípadne iného orgánu. Prezident takto napríklad menuje a odvoláva sudcov, predsedu aj podpredsedu Najvyššieho či Ústavného súdu, generálneho prokurátora, ale aj vedúcich ústredných orgánov, vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje vojenských generálov a podobne.

Čo všetko je ešte právom prezidenta?
Prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl. V mierových dobách je to však najmä funkcia so symbolickým významom. Reálne riadenie je v rukách vlády, ministerstva obrany či orgánov armády. Prezident tiež pri splnení ústavných podmienok vyhlasuje referendum, má právo udeľovať milosť a amnestiu. Udeľuje aj štátne vyznamenania a sám je ich držiteľom.

Kto sú najvážnejší uchádzači

Robert Fico
Robert Fico Robert Fico
  • Robert Fico – Jeho meno bolo na prvom mieste medzi kandidátmi Smeru už dlhé mesiace. Predtým sa viedli debaty, že by mohol kandidovať aj iný politik Smeru alebo človek, ktorý nie je so stranou priamo zviazaný. Do povedomia verejnosti sa dostal ako člen SDĽ. Zo strany ako jej najpopulárnejší politik počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vystúpil. Neskôr SDĽ zlúčil so stranou Smer, ktorú vedie od jej vzniku. Je vyštudovaným právnikom.
Pavol Hrušovský
Pavol Hrušovský Pavol Hrušovský
  • Pavol Hrušovský – V politike začínal v roku 1990 ako poslanec federálneho parlamentu ČSFR. Potom prešiel do slovenského parlamentu. Bol jeho podpredsedom a aj predsedom. Po odchode Jána Čarnogurského prebral funkciu predsedu KDH. V súčasnosti vedie poslanecký klub kresťanských demokratov. Je absolventom právnickej fakulty. Jeho kandidatúru podporuje okrem materského KDH aj Bugárov Most – Híd. K podpore sa pridala aj Frešova SDKÚ.
Radoslav Procházka
Radoslav Procházka Radoslav Procházka
  • Radoslav Procházka – Do politiky prišiel ako poslanec KDH. Po posledných parlamentných voľbách z KDH odišiel. Pôsobí ako nezaradený poslanec a podpredseda ústavnoprávneho výboru parlamentu. Je právnikom, venuje sa najmä ústavnému a európskemu právu. Svoju kandidatúru oznámil tento rok ešte na jar. Je jedným z najmladších kandidátov, má 41 rokov.
Milan Kňažko Foto: Robert Hüttner, Pravda
Milan Kňažko Milan Kňažko
  • Milan Kňažko – Je hercom, v čase nežnej revolúcie v roku 1989 moderoval mítingy na bratislavskom Námestí SNP. Pôsobil ako poradca prezidenta Václava Havla. V Mečiarovej vláde zastával funkciu ministra medzinárodných vzťahov. Po rozdelení VPN sa vydal na spoločnú cestu s HZDS a Vladimírom Mečiarom. Ich cesty sa však skoro rozišli, potom sa spolupodieľal na založení Demokratickej únie. Stál aj pri zrode SDKÚ. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu bol ministrom kultúry, potom sa z politiky stiahol. V rokoch 2003 až 2007 bol generálnym riaditeľom TV JOJ.
Ján Čarnogurský
Ján Čarnogurský Ján Čarnogurský
  • Ján Čarnogurský – V súčasnosti sa živí ako advokát. Za komunistického režimu zastupoval náboženských aktivistov a disidentov. Bol vylúčený z radov advokátov. Živil sa aj ako šofér. Krátko pred nežnou revolúciou ho zatkli, čelil obvineniu z rozvracania republiky. Po páde režimu už jeho kariéra prudko stúpala. Stal sa federálnym podpredsedom vlády, bol slovenským premiérom i ministrom spravodlivosti. Je zakladateľom KDH a bol jeho prvým predsedom. V jeseni oznámil odchod z KDH. Vravel, že chce uvoľniť ruky Rade KDH, pretože strana nemôže mať dvoch kandidátov, čím myslel na Hrušovského.
Andrej Kiska Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Andrej Kiska Andrej Kiska
  • Andrej Kiska – Zámer kandidovať ohlásil ako prvý ešte vlani v októbri. Je bývalým podnikateľom, V roku 1996 založil spoločnosti Triangel a Quatro. Finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami, píše Kiska o svojich firmách. V roku 2005 predal svoje podiely v spoločnostiach VÚB banke. Po skončení podnikania založil neziskovú organizáciu Dobrý anjel, ktorá pomáha rodinám s ťažko chorými deťmi. Z dôvodu prezidentskej kandidatúry ukončil svoje pôsobenie v Dobrom anjelovi.
Gyula Bárdos
Gyula Bárdos, SMK Gyula Bárdos
  • Gyula Bárdos – SMK ešte svojho vlastného prezidentského kandidáta nemala, Bárdos je priekopníkom. V politike začínal ako hovorca MKDH. Od roku 1994 bol poslancom parlamentu za Maďarskú koalíciu, potom za SMK až do roku 2010. Od minulého roka šéfuje Csemadoku, čo je kultúrny a spoločenský zväz Maďarov na Slovensku. Vyštudoval slovenčinu a maďarčinu na Univerzite Komenského. Pôsobil ako novinár. Teraz pracuje na Úrade Bratislavského samosprávneho kra­ja.

Zoznam kandidátov

  • Robert Fico, Smer
  • Pavol Hrušovský, KDH, s podporou Most – Híd a SDKÚ
  • Radoslav Procházka, občiansky kandidát
  • Milan Kňažko, občiansky kandidát
  • Ján Čarnogurský, občiansky kandidát
  • Andrej Kiska, občiansky kandidát
  • Gyula Bárdos, SMK
  • Peter Osuský, SaS
  • Milan Melník, občiansky kandidát
  • Jozef Behýl, občiansky kandidát
  • Leonid Chovanec, občiansky kandidát
  • Jozef Šimko, SMS
  • Ľubica Blašková, občianska kandidátka
  • Stanislav Martinčko, Koalícia občanov Slovenska
  • Viliam Fischer, občiansky kandidát

Strmá cesta k priamej voľbe

V poradí štvrtýkrát si vyberú občania na jar budúcu hlavu štátu. Prvýkrát si priamo občania volili prezidenta v roku 1999. Voľbám predchádzala neschopnosť politických strán dohodnúť sa na jednom kandidátovi počas tretej vlády Vladimíra Mečiara v parlamente. Zložitosť situácie umocňovalo hlboké rozdelenie spoločnosti a zákopy, ktoré boli medzi vtedajšou koalíciou strán HZDS, SNS a ZRS a opozíciou.

Hoci sa z času na čas zapochybuje, či išlo o správny krok, aby voľba bola priama, je len málo pravdepodobné, že by sa v súčasnosti dokázali opozícia a vládna strana v parlamente dohodnúť na spoločnom kandidátovi.

Stretnutie prezidentov. Súčasná hlava štátu... Foto: SITA, Nina Bednáriková
Kuchajda, Gašparovič, Schuster, Kováč Stretnutie prezidentov. Súčasná hlava štátu Ivan Gašparovič sa stretol so svojimi predchodcami Rudolfom Schusterom a Michalom Kováč aj na bratislavskej Kuchajde pri príležtosti otvorenia Kultúrneho leta 2006.

S ideou priamej voľby prezidenta prišla v roku 1997 vtedajšia demokratická opozícia. Prezident Michal Kováč vypísal referendum, kde bola aj referendová otázka o priamej voľbe občanmi. Gustáv Krajči, ktorý bol v tom čase ministrom vnútra, však rozhodol, že sa budú obciam doručovať lístky bez otázky o priamej voľbe. Referendum sa skončilo fiaskom, nezúčastnil sa na ňom potrebný počet občanov.

V marci 1998 po odchode prezidenta Kováča niektoré jeho právomoci prevzala vláda. Medzitým sa udialo niekoľko kôl voľby hlavy štátu v parlamente. Ani raz však kandidáti nezískali potrebných 90 hlasov. Najbližšie zvoleniu bol cez leto 1998 Otto Tomeček, chýbali mu len štyri hlasy.

Vzápätí nasledovalo rozhodnutie parlamentu o prijatí ústavného zákona o prenose niektorých prezidentských právomocí na predsedu parlamentu. Hrozila totiž ústavná kríza, pretože odchádzajúca Mečiarova vláda by nemala komu podať demisiu.

Iveta Radičová a prezident Ivan Gašparovič... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Voľby 2009, prezident, prezidentske volby, TV markiza, Radičová, Gašparovič Iveta Radičová a prezident Ivan Gašparovič počas volebnej kampane v roku 2009. Gašparovič vtedy post hlavy štátu obhájil.

Po voľbách v roku 1998 agendou novej koalície SDK, SDĽ, SOP a SMK bolo aj prijatie ústavného zákona o voľbe hlavy štátu občanmi. V januári 1999 parlament definitívne rozhodol, že zvolenie prezidenta už bude vecou ľudí v priamych voľbách. V máji toho istého roku po pätnástich mesiacoch malo Slovensko opäť riadne zvolenú hlavu štátu Rudolfa Schustera, ktorý bol tak prvým prezidentom voleným priamo občanmi. S prevahou porazil Vladimíra Mečiara. Prvá priama voľba pritiahla k urnám vysoký počet voličov. Zúčastnilo sa ich takmer 74 percent, v druhom kole bola účasť ešte o 1,5 percenta vyššia. O päť rokov neskôr už záujem ľudí upadol, volila menej ako polovica oprávnených voličov. V druhom kole bojoval Mečiar s Ivanom Gašparovičom. Zvíťazil Gašparovič. Zaujímavosťou tejto voľby bolo vyradenie kandidáta SDKÚ a prieskumami favorizovaného Eduarda Kukana už v prvom kole.

Naposledy v roku 2009 súboj Ivety Radičovej a Ivana Gašparoviča opäť mierne zvýšil záujem o voľby. Zúčastnilo sa na nich necelých 52 percent voličov.

Prezidenti Slovenska

Michal Kováč. Prvý prezident Slovenskej republiky, a zároveň aj posledný, ktorého zvolil parlament. Voľba Michala Kováča na počiatku nebola jednoznačná. HZDS ako najsilnejšia strana zvažovalo aj Romana Kováča, ktorý do verejného priestoru po nežnej revolúcii vstúpil ako prezident odborovej centrály. Prezidentské pôsobenie Michala Kováča bolo poznamenané spormi s premiérom Vladimírom Mečiarom. Známa je Kováčova správa o stave republiky z roku 1994. Spustil sa ňou proces, ktorý viedol k odvolaniu druhej Mečiarovej vlády. Nasledoval únos prezidentovho syna do Rakúska, na ktorom sa podieľala tajná služba. Vďaka Mečiarovým amnestiám za tento skutok nik neniesol trestnoprávnu zodpovednosť.

Víťaz prezidentských volieb 2004 Ivan... Foto: Ivan Majerský, Pravda
volby prezident 2004 , gašparovič, mečiar Víťaz prezidentských volieb 2004 Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom, ktorého porazil v druhom kole.

Rudolf Schuster. Do parlamentu vstúpil ako líder strany SOP, ktorá sa stala súčasťou koalície s SDK, SMK a SDĽ. Do prezidentských volieb išiel ako spoločný kandidát, k čomu sa zaviazala vtedajšia vládna koalícia. Viaceré strany tvoriace SDK však mali s týmto záväzkom problém. Do druhého kola volieb v roku 1999 postúpil s Vladimírom Mečiarom, v ktorom ho jasne porazil. Pôsobenie prezidenta bolo naladené voči vtedajšiemu premiérovi Dzurindovi kriticky. Prejavilo sa to už v správe o stave republiky v roku 2001, keď hovoril o tom, že členovia vlády sa venujú viac straníckym ako občianskym problémom. Začiatok rozkladu koalície Schuster videl v zrode Dzurindovej SDKÚ. V roku 2004 sa odhodlal kandidovať opäť, ale neuspel.

Ivan Gašparovič. Ako jediný z doterajších prezidentov obhájil svoj úrad vo voľbách a vo funkcii je tak druhé funkčné obdobie. Tretíkrát za sebou mu už ústava kandidovať nedovoľuje. Prvýkrát v roku 2004 mu do úradu pomohol fakt, že tesne dokázal poraziť Eduarda Kukana z SDKÚ a v druhom kole sa ocitol s Vladimírom Mečiarom. Pre mnohých voličov a politikov bol výber jasný, aby sa nestal Mečiar prezidentom, radšej mnohí aj so sebazaprením podporili Gašparoviča. V roku 2009 dokázal poraziť Ivetu Radičovú. Zafungovala protimaďarská karta a vo verejnosti bol stále silný dojem, že nič zásadné nepokazil. Jeho ďalšie pôsobenie bol už iný príbeh. (su)

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #prezident #SAV #Eduard Bárány