Hlava štátu na druhej strane odmieta rétoriku niektorých súčasných kandidátov, že sú nadstranícki. „Všetci sú občianski kandidáti. Strana môže dať kandidátovi hlasov koľko chce, ale bez hlasov občanov šanca vo voľbách nie je,“ povedal Gašparovič.
Prezident, ktorý v relácii rekapituloval svoje desaťročie vo funkcii hlavy štátu, priznal, že na svoj odchod z HZDS a nezhody v roku 2002 nespomína rád. „Dostali sme sa do sporu, ktorý sme nedokázali vyriešiť. Vladimír Mečiar rozhodol, že by som vo vedení strany ďalej nemal byť. Rozhodol som sa vtedy, že zostanem v HZDS a budem pracovať ako radový člen. Situácia sa ale zomlela tak, že veľa členov chcelo vystúpiť a založiť politickú stranu. Tam sa začala nová etapa aj pre HZDS, ktoré začalo strácať. Nielen kvôli môjmu odchodu, ale kvôli situácii, ktorá tam bola,“ spomínal prezident. To, že o dva roky neskôr porazil v druhom kole prezidentských volieb práve Mečiara, považoval Gašparovič za zadosťučinenie.
Napriek tomu, že je hlava štátu volená priamo, Gašparovič by jej kompetencie nemenil. „Kompetencie sú dostatočné. Ako možnosť však vidím, aby prezident mal aj legislatívnu právomoc. Často ani vláda ani poslanci nereagujú na niektoré požiadavky občanov. Tu by mohol byť iniciatívny prezident. Zatiaľ ale nie je politický konsenzus,“ priznal.
Spolupráca s druhou vládou Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa stal prvýkrát prezidentom, hodnotí ako korektnú. „Nemali sme až také problémy. Konsenzus vo vzťahu k niektorým reformám som požadoval za pozitívny, v otázkach zahraničnej politiky sme našli zhodu,“ poznamenal. Problém však videl v tom, že vláda stratila v parlamente väčšinu a nebola schopná presadzovať svoje návrhy.
Na margo prvej vlády Roberta Fica (Smer), ktorý vytvoril koalíciu so SNS a HZDS, označil za nie celkom šťastný krok, čo ukázal priebeh tohto funkčného obdobia. „Boli nepríjemné kauzy, premiér Fico musel odvolávať ministrov,“ pripomenul.
V roku 2009 Gašparovič kandidoval opäť, lebo dostal dôveru a cítil aj podporu občanov celé volebné obdobie. „Že som sa rozhodol správne, ukázali voľby, v ktorých som získal väčšinu,“ povedal.
Za najväčší omyl vlády Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ) označil obsadenie postu predsedu NR SR Richardom Sulíkom (SaS). „Často vedenie NR SR nezvládal,“ tvrdí Gašparovič, pričom spomenul najmä priebeh voľby generálneho prokurátora.
Gašparovič v závere dodal, čo bude robiť po skončení prezidentského mandátu. „Vyše 20 rokov v politike je dosť. Viem si predstaviť, čo budem robiť prvý týždeň či mesiace a potom ukáže čas. Do vrcholnej politiky by som ale nešiel. Ak sa niekto bude chcieť porozprávať, prečo nie, ale do politiky by som už nešiel,“ dodal.