Predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer) to musí ešte oznámiť písomne. Urobí to počas dňa, prípadne vo štvrtok 30. januára.
Osuský sa pre vzdanie kandidatúry rozhodol po dohode so SaS. „Akceptoval som úvahu, že i bez mojej účasti ako kandidáta na funkciu prezidenta republiky je pred pravicovým voličom veľmi slušný výber. Trvám na tom, že i bezo mňa má pravicový volič z čoho vyberať,“ vysvetlil.
Šéf SaS Richard Sulík ocenil Osuského „štátnické gesto“ a to, že svoje osobné ambície podriadil záujmom spoločnosti. „Je mimoriadne dôležité, aby sa politické sily na pravej strane politického spektra dokázali spojiť a postavili takého kandidáta, ktorý má šancu uspieť v priamom súboji s Robertom Ficom,“ vyhlásil s tým, že SaS sa rozhodla pre podporu Procházku. Na Osuského podľa vlastných slov nevyvíjal nátlak, aby sa vzdal.
Procházka Osuského krok ocenil
Prezidentský kandidát Radoslav Procházka (nezaradený poslanec) ocenil rozhodnutie SaS a Osuského. Verí, že sa im spoločne podarí zvíťaziť v prezidentských voľbách a presadiť program „silný prezident“. „Verím, že vďaka rozhodnutiu doktora Osuského a vďaka podpore SaS sme k tomuto cieľu o krok bližšie,“ reagoval.
Osuský neprezradil, koho bude voliť, či to bude Procházka a koho odporúča svojim voličom. „Mojim voličom radiť nebudem. Voliči Petra Osuského majú svoj rozum a nepotrebujú ukazovať smer ani protismer. Som presvedčený, že si vyberú a pôjdu voliť,“ uviedol. Dodal, že z bojov nezvykol utekať, aj keď na konci nebolo víťazstvo. Teraz sa pre útek z boja rozhodol v nádeji, že „jedna strana neovládne túto krajinu do poslednej bodky“.
O post hlavy štátu sa v marcových prezidentských voľbách po vzdaní Osuského bude uchádzať 14 kandidátov, čo je rekordný počet, v roku 2009 v prezidentských voľbách kandidovalo sedem osobností, v roku 2004 dvanásť a v roku 1999 desať.
O hlasy voličov sa chcú uchádzať Robert Fico, Pavol Hrušovský, Jozef Behýl, Andrej Kiska, Ján Čarnogurský, Milan Kňažko, Radoslav Procházka, Gyula Bárdos, Viliam Fischer, Milan Melník, Jozef Šimko, Ján Jurišta, Helena Mezenská a Stanislav Martinčko.
Prvé kolo prezidentských volieb sa bude konať v sobotu 15. marca. Ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov, druhé kolo volieb sa bude konať v sobotu 29. marca. V ňom budú o prezidentské kreslo bojovať dvaja kandidáti, ktorí získajú najväčší počet platných hlasov.
KDH: SaS podporuje trieštenie pravice v parlamente
SaS podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana podporuje trieštenie pravice v NR SR. Reagoval tak na podporu SaS prezidentskej kandidatúre Radoslava Procházku. Ako povedal, na podpore Procházku sa ukazuje, že SaS nemá záujem združovať stredopravé sily a podporovať spoločnú kandidatúru, ale rozhodla sa ísť vlastnou cestou.
„SaS najskôr hovorila, že počká na kandidáta Ľudovej platformy. Nepočkali a dali svojho vlastného kandidáta. Dnes sa rozhodli podporiť iného. Takže argumentácia predtým a teraz je rozdielna,“ povedal Abrhan s tým, že kandidát KDH, Most-Híd a SDKÚ Pavol Hrušovský sa pobije v predvolebnej kampani o druhé kolo a určite sa nevzdá kandidatúry.
Ďalší kandidáti Ján Čarnogurský a Helena Mezenská nebudú nasledovať Osuského a nevzdajú sa kandidatúry v prospech niektorého z uchádzačov o post hlavy štátu.
Politológ Klus: Rezignovať by mohol ešte Čarnogurský
Petra Osuského by mohol nasledovať ešte Ján Čarnogurský, tvrdí politológ Martin Klus. Domnieva sa, že Čarnogurský by k niečomu podobnému mohol dospieť, ak by svoje šance vyhodnotil ako perspektívne fiasko. Ako osobnosť, ktorá na našej politickej scéne niečo znamená, si nemôže dovoliť, aby dostal dve alebo tri percentá. Podobný krok preto u neho možno predpokladať, domnieva sa Klus.
Krok SaS a jej kandidáta Osuského politológ číta tak, že vyhodnotili šance na postup do druhého kola, ktoré sa podľa posledných prieskumov ukázali ako minimálne. Veľmi dôležitý faktor bol ten, že viaceré osobnosti povedali, že pravicové strany by nemali takto fragmentovať politické spektrum proti Robertovi Ficovi. SaS si túto výzvu zrejme zobrala k srdcu a pokúša sa ukázať, že je zodpovednou politickou stranou, komentuje.
Podľa politického analytika Jána Baránka je rozhodnutie Osuského správne a napomáha k zvýšeniu politickej kultúry na Slovensku. Aj v minulosti sme mali kandidátov, u ktorých bolo jasné, že nebudú mať šancu, a napriek tomu zotrvávali do posledných chvíľ, uviedol Baránek. Podobne ako Klus aj on nevylučuje, že sa kandidatúry vzdá ešte aj niekto ďalší, netrúfol si to však konkretizovať.
Klus krokom liberálov nie je prekvapený a pripomína, že to bol Sulík, kto už v minulosti vyjadril Procházkovi podporu ako možnému koaličnému kandidátovi. V podstate sa Sulík teraz len vrátil k tomu, čo už deklaroval. Obaja analytici si navyše zhodne všímajú, že hodnotové nastavenie samotného Osuského, ktorý bol predtým členom Občianskej konzervatívnej strany, nemá ďaleko k Procházkovi.
Baránek sa domnieva, že podpora SaS bude mať pre Procházku istý prínos. Podľa Klusa mu môže priniesť práve tie percentá, ktoré ho usadia na druhé tretie miesto v prieskumoch. To mu môže pomôcť pri presviedčaní nerozhodnutých voličov, komu dať hlas spomedzi silnejších kandidátov na postup do druhého kola, doplnil.