Tridsať dní napätia

Kto by si myslel, že o výsledku prvého kola prezidentských volieb je rozhodnuté, môže sa mýliť. Zmenu môže priniesť práve posledných trinásť dní oficiálnej kampane, ktorá sa v piatok začala. Pripútajte sa, bude to totiž poriadne napínavé.

28.02.2014 09:00
prezidentsky palac Foto: ,
V piatok sa začala prezidentská kampaň.
debata (3)

Vo volebnom zápase je 14 kandidátov, do druhého kola postupujú prví dvaja s najvyšším počtom hlasov v prvom kole volieb. Volebný prezidentský maratón skončí o 30 dní, 29. marca.

Prieskumy posielajú ďalej kandidáta Smeru Roberta Fica. Veľké otázniky sú nad druhým postupujúcim a o to sa rozohrá ostrý boj. Rozhodujúcim momentom kampane podľa analytikov tak môžu byť debaty v televíziách alebo nové vážne informácie, ktoré by mohli zmeniť preferencie voličov.

Politológ Michal Horský povedal, že ak ešte niečo zmení poradie, tak kľúčové by mohli byť práve televízne diskusie. A prečo? „Máme príklady z minulosti, keď nešťastné vystúpenie vyradilo kandidáta z volebného zápasu,“ konštatoval politológ. Aj sociológ Pavel Haulík poukázal na dôležitosť televíznych súbojov. „Záleží, či to bude len hra na slepú babu s tým, že každý dostane istý čas a odrecituje svoj text, alebo to bude polemika. V takom prípade sa môže zmeniť pomerne dosť, lebo stále nie je zrejmé, kto postúpi do druhého kola,“ usúdil sociológ.

Podľa politického analytika Jána Baránka možno hovoriť len o náhodných udalostiach, ktoré zasiahnu do kampane. „Jednotliví kandidáti môžu mať v talóne informácie, s ktorými vyjdú pred kamerami, lebo vtedy je najvyššia sledovanosť. Muselo by to byť niečo, čo by diskvalifikovalo protikandidáta a zároveň kvalifikovalo nositeľa informácie, ktorý ju priniesol,“ zhodnotil. Sociológ Haulík však pochybuje, že by si kandidáti nechali tromfy na poslednú chvíľu. Podľa neho sa skôr môžu vyhrotiť informácie, ktoré sú už známe.

Debaty naživo pripravujú televízie TA3, RTVS i Markíza. Ako prvá ich bude vysielať TA3 v nedeľu 9. marca. Od pondelka 10. marca do stredy 12. marca súboje kandidátov prinesie RTVS krátko po ôsmej večer a v rovnakých dňoch ponúkne diskusie tesne pred desiatou večer aj Markíza.

Oslovení prezidentskí kandidáti hovorili o viacerých momentoch, ktoré môžu byť v kampani rozhodujúce a tiež o skutočnostiach, na ktoré sa chcú sústrediť. Robert Fico sa chce sústrediť na osobné stretnutia s občanmi v regiónoch. Volebný štáb Andreja Kisku za rozhodujúcu označil volebnú účasť. Milan Kňažko považuje za rozhodujúce debaty kandidátov a „konzistentné posolstvo kandidátov“. Podobný názor povedal aj Pavol Hrušovský.

Takmer isto možno povedať, že nového prezidenta nespoznáme už po prvom kole. Potvrdzujú to všetky zverejnené prieskumy. Doteraz sa ani raz nestalo, aby na voľby hlavy štátu stačilo len jedno hlasovanie. Musela by ho totiž zvoliť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.

Prieskumy na postup do druhého kola dlhodobo favorizujú Roberta Fica. Chýba odpoveď, kto bude jeho súperom. Do prvej polovice februára sa za Ficom vytvorila štvorica kandidátov s približne vyrovnanými šancami. V prieskume Focusu zverejnenom 11. februára mal Fico 38 percent, Andrej Kiska niečo vyše 17 percent, Radoslav Procházka takmer 11 percent. Tesne pod hranicou 10 percent sa pohybovali Milan Kňažko a Pavol Hrušovský.

K zmene došlo pred necelým týždňom. V prieskume agentúry Median SK pre RTVS sa oslabila pozícia Fica na 35,8 percenta a Kiskovi narástli preferencie až na 32,6 percenta. Vzápätí ďalší prieskum Polisu pre agentúru Sita potvrdil nárast Kisku, ale v menšej miere.

V snahe zvrátiť vývoj voličských preferencií pristúpili k zmene taktiky pred viac ako týždňom Kňažko i Hrušovský. Začali Kiskovi vyčítať, že odrieka spoločné diskusie a že nikto nepozná jeho minulosť. Narážajúc pritom aj na okolnosti zbohatnutia Kisku prostredníctvom nebankových a splátkových spoločností.

Podľa analytika Baránka sa stala chyba niekde na začiatku, keď bolo dôležitejšie, kto príde s búrlivejšou kritikou Fica. „Všetci vnímali ako hlavného protivníka Fica, čo bol nezmysel, lebo všetci vedeli, že Fico do druhého kola pôjde,“ poznamenal Baránek. Preto je podľa neho dôležité, aby sa zvyšní kandidáti voči sebe vymedzili a zrozumiteľne voličom vysvetlili, prečo ich majú ľudia voliť.

Vo voľbách 15. marca bude tiež dôležité, ako dokážu kandidáti mobilizovať svojich voličov. Podľa Haulíka je ťažké robiť volebnú účasť podľa prieskumov. „Ľudia začnú reálne uvažovať až v posledných dňoch, ak nie v hodinách, ako sa voľby blížia,“ poznamenal. Účasť odhadol v intervale 40 až 50 percent. Podľa Baránka by mohla byť okolo 50 percent. Pred piatimi rokmi bola účasť v prvom kole takmer 44 percent, v druhom kole necelých 52 percent. Ivan Gašparovič vyhral s počtom vyše 1,2 milióna hlasov, Iveta Radičová dostala takmer 989-tisíc hlasov.

Čo hýbe kampaňou

Prezidentské voľby hýbu politikou aj verejnou mienkou už od začiatku januára. Niektoré z tém, ktoré doteraz odzneli, sa stanú súčasťou oficiálnej kampane počas týchto dvoch týždňov.

Súdnictvo a rodina – Justícia patrí medzi oblasti, s ktorými sú voliči najmenej spokojní. Zmeny avizoval ešte minulý mesiac premiér Robert Fico. Predsedom Súdnej rady by už nebol šéf Najvyššieho súdu, sudcovia by prešli bezpečnostnými previerkami a zrušila by sa im aj imunita, ako požaduje opozícia. KDH prišlo s ústavným zakotvením manželstva ako zväzku muža a ženy. Pre Smer ide o prijateľný návrh. Zároveň by sa však mali zmeny v justícii a na ochranu rodiny prijať spoločným ústavným návrhom. Na jeho prijatie je potrebných 90 hlasov, čo je neisté. Ficovi viacerí opoziční politici vyčítajú, že problém justície využíva ako volebnú tému.

Debaty – Odmietnutie Andreja Kisku zúčastniť sa na viacerých debatách vyvolalo reakcie u kandidátov, ktorí majú šancu postúpiť do druhého kola. Kisku na diskusiu vyzval Milan Kňažko. Pridal sa Ján Čarnogurský i Pavol Hrušovský. Prekážalo im, že Kiska sa takýmto debatám vyhýba. Práve spoločné meranie síl v televíziách už aj s Robertom Ficom bude dôležitým momentom kampane, ktorý môže ovplyvniť rozhodovanie voličov.

Prieskumy – Prieskumov prezidentských preferencií zatiaľ veľa nebolo, aj preto výsledky každého verejnosť sleduje. Prvé miesto si v prieskumoch dlhodobo udržiava kandidát Smeru Fico. Za ním nasledovali štyria približne rovnako silní kandidáti Andrej Kiska, Milan Kňažko, Radoslav Procházka a Pavol Hrušovský. V poslednom období sa situácia začala meniť. Kiska sa odpútal od súperov a zdá sa, že je spolu s Ficom favoritom na postup do druhého kola.

Majetok Andreja Kisku – Denník Pravda informoval o čudných okolnostiach zbohatnutia prezidentského kandidáta Andreja Kisku. Jeho nebankové a splátkové spoločnosti ponúkali ľuďom úvery s úročením okolo 30 percent, ročná percentuálna miera nákladov vychádzala aj viac ako 70 percent. Komisia na ministerstve spravodlivosti za roky 2004 až 2010 konštatovala v spotrebiteľských zmluvách neprimerane vysoké úroky a neprimerané zmluvné pokuty pre ľudí. Viacerí Kiskovi protikandidáti naznačili, že podnikanie v nebankovkách nie je vhodnou minulosťou pre kandidáta na prezidenta a očakáva sa, že aj toto bude témou debát.

Zranenie – Premiér Fico si počas futbalového zápasu s mládežníkmi Smeru v Košiciach natrhol Achillovu šľachu. Musel sa podrobiť operácii, zranenie ho čiastočne obmedzilo v kampani, pohybuje sa pomocou bariel.

Emisie – Pre kauzu predaja emisií premiér Fico čelil v parlamente návrhu na odvolanie z funkcie. Opozícia ho vinila zo zodpovednosti za predaj emisných limitov za jeho prvej vlády. SR podľa opozície tak prišla asi o 47 mil. eur. Fico vyhlásil, že za kauzu vyvodil zodpovednosť za svojej prvej vlády odvolaním dvoch ministrov za SNS.

Video premiéra – Ohlas vyvolal videorozhovor šéfa kampane Smeru Mareka Maďariča s Ficom, na ktorom premiér rozprával o detstve a o tom, že vyrastal v prostredí so silným vplyvom katolíckej cirkvi. Podľa analytikov išlo o snahu osloviť konzervatívne orientovaných voličov.

Osobnosti – Už povinnou súčasťou kampane sa stali známe osobnosti z oblasti kultúry, športu či vedy, ktoré podporujú prezidentských kandidátov. Fica v hoteli Bratislava na spoločnom obede takto podporili viac ako dve desiatky osobností. Na internetových stránkach sa prezentovali aj ďalší kandidáti podporou známych tvárí.

Právomoci prezidenta – Pred posilnením kompetencií hlavy štátu varoval prezidentský kandidát Ján Čarnogurský. Hovoril, že Fico si v prípade zvolenia za hlavu štátu môže zvýšiť právomoci aj zmenou obyčajných zákonov. Fico to však poprel. Jedna právomoc by prezidentovi predsa len mohla pribudnúť menovaním predsedu Súdnej rady. Musela by sa však zmeniť ústava. Zároveň by prezident prišiel o právomoc vymenovať troch členov Súdnej rady.

(su)

Ako sa uskutočnia voľby

  • Kampaň sa začína v piatok 28. februára, skončí sa vo štvrtok 13. marca ráno o 7. hodine
  • Informačné moratórium sa začne 48 hodín pred začiatkom hlasovania
  • Deň volieb je určený na sobotu 15. marca
  • Hlasuje sa od 7. h do 22. h
  • V prvom kole je zvolený kandidát vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov
  • Ak v prvom kole nebude zvolený žiadny kandidát, o dva týždne 29. marca bude druhé kolo volieb. Súboj zvedú prví dvaja kandidáti s najväčším počtom platných hlasov
  • Inaugurácia nového prezidenta bude v nedeľu 15. júna

Kandidáti na prezidenta

Robert Fico (49), kandidát Smeru

Pavol Hrušovský (61), navrhlo ho KDH, má podporou SDKÚ a Mostu-Híd

Milan Kňažko (68), občiansky kandidát

Andrej Kiska (51), nezávislý kandidát

Radoslav Procházka (41), občiansky kandidát

Ján Čarnogurský (70), občiansky kandidát

Gyula Bárdos (55), navrhla ho SMK

Helena Mezenská (40), občianska kandidátka

Jozef Šimko (63), Strana moderného Slovenska

Milan Melník (75), občiansky kandidát

Stanislav Martinčko (62), Koalícia občanov Slovenska

Viliam Fischer (75), občiansky kandidát

Jozef Behýl (56), občiansky kandidát

Ján Jurišta (69), kandidát KSS

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #prezident #kampaň #prezidentské voľby 2014