Kiska: Chyby pri podnikaní môže urobiť každý

, 05.03.2014 13:00
Andrej Kiska
Andrej Kiska tvrdí, že vďaka podnikaniu sa stal z neho nezávislý človek. Do prezidentskej kampane zatiaľ vložil 350-tisíc eur z vlastného. Autor: ,

Scientológia? Čo to je?! - pýta sa prezidentský kandidát Andrej Kiska (51), ktorému vo vydavateľstve spojenom so scientológmi vyšla kniha a prednášal na kurzoch organizovaných touto cirkvou.

Na podnikaní cez splátkové spoločnosti, ktoré spoluzakladal s príbuznými, on sám podľa vlastných tvrdení zbohatol asi o 10 miliónov eur. Hoci mnohým klientom, ktorí si v nich požičali, spôsobil existenčné problémy, verí, že tisíce tých spokojných ho podporia vo voľbách. Necelý milión zarobený podnikaním venoval na založenie filantropického združenia Dobrý anjel.

Neobávate sa, že vás v prezidentskej kampani napokon dobehne vaša podnikateľská minulosť a spôsob, akým ste prišli k miliónovým majetkom?
Vidím to presne naopak. Mám oproti iným kandidátom dve obrovské výhody. Po prvé, som presvedčený, že keď má prezident naozaj stáť za ľuďmi, musí byť nezávislý. Nie byť predĺženou rukou politickej strany, ktorá mu ešte aj zaplatí kampaň. Ja som práve vďaka svojim spoločnostiam skutočne nezávislý človek a na kampaň som asi 350-tisíc eur vynaložil výhradne z vlastných zdrojov. Druhou mojou výhodou sú skúsenosti z ekonomiky a riadenia. Na zelenej lúke som spoluzakladal firmy, ktoré vytvorili tisíce pracovných miest. Považujem za nevyhnutné, aby človek, ktorý funguje v politike, rozumel aj ekonomike. Nechápem, ako môžu našu spoločnosť riadiť ľudia bez ekonomických znalostí a skúseností.

Očakávate teda, že vo voľbách získate dôveru ľudí, ktorí si cez vaše niekdajšie splátkové spoločnosti požičali peniaze za vysoký úrok a skončili v exekúcii?
Nehanbím sa za to, že som úspešný človek. A som presvedčený, že ma budú voliť práve tí občania, ktorí by si inak všetky tie práčky, chladničky či mikrovlnky nemohli dovoliť kúpiť. Rádovo dve tretiny ľudí, možno ešte viac, si predsa ani dnes nedokážu usporiť na rôzne tovary 500 či 700 eur a je pre nich oveľa výhodnejšie splácať za ne radšej po 20 eur mesačne. A čo sa týka exekúcií, pokiaľ som bol v tých spoločnostiach, garantujem, že neexistoval človek, s ktorým by sme sa nevedeli dohodnúť z dôvodu, že nevládal splácať. Pravda je, že sme tu mali aj veľké organizované skupiny podvodníkov, ktoré tovary nakúpili za 10-percentnú akontáciu a obratom ruky ich predali za 30 percent. Proti týmto skupinám sme sa vždy veľmi rázne snažili vystupovať.

Za objektívny ekonomický parameter na porovnanie úrokových sadzieb považujú banky takzvanú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Aká bola v Quatre v roku 2004?
No tak, pri 10-percentnom navýšení je efektívna úroková sadzba, ktorá je najbližšia k tomuto parametru, plus mínus 20 percent.

Podľa našich výpočtov, vychádzajúcich z konkrétneho prípadu aj z vašich tvrdení pre denník Pravda v roku 2004, nám však vaša ročná percentuálna miera nákladov vyšla až 74 percent. Prepočítavali to aj bankoví analytici.
Nie, to je blbosť.

Čiže podľa vás ročná percentuálna miera nákladov v Quatre taká vysoká nebola?
No, treba asi pripomenúť jednu dôležitú informáciu. Spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa historicky niekoľkokrát menil. Viaceré spoločnosti totiž pripomienkovali, že nevyjadruje reálnu úrokovú sadzbu. Z pohľadu človeka je však dôležité najmä pozrieť sa, koľko výrobok stál a koľko zaň kupujúci nakoniec zaplatili. Keď navýšenie ceny rozložíte na pravidelnom splácaní, vyjadríte skutočnú úrokovú sadzbu. Veľmi dobre si pamätám, že keď sa Quatro spúšťalo, robili sme len s 10-percentným navýšením.

Po predaji splátkových firiem ste do roku 2007 pôsobili v predstavenstve Consumer Finance Holdingu, v ktorom sú doteraz združené. V súvislosti s CFH konštatovala Slovenská obchodná inšpekcia viaceré porušenia zákona. Napríklad ste v rámci kampane v médiách v roku 2005 neuvádzali ročnú percentuálnu mieru nákladov. Museli ste zaplatiť pokutu, neuspeli ste ani v odvolaniach na súdoch.
Ak uvážime, že Quatro obhospodarovalo asi 11-tisíc a Triangel šesťtisíc obchodných pobočiek, viem si predstaviť, že v niektorom materiáli nejaká informácia, ktorú zákon medzitým začal vyžadovať, chýbala. Mohlo sa to stať, ale vôbec si na to nepamätám. Legislatíva sa u nás veľmi rýchlo mení, jej výklad často nevedia podať ani na ministerstve hospodárstva.

Lenže tu hovoríme o lživej kampani, ktorou ste lákali ľudí, pričom bez tohto údaja si nemohli porovnať výhodnosť úverov.
A ktorá spoločnosť to vlastne robila? Viem si predstaviť, že niektorý z našich partnerov tú informáciu neuviedol. A keďže išlo o náš produkt, dostali sme sankciu. A ktorá spoločnosť to vlastne bola? Každý z nás mal však na starosti inú divíziu. Ja osobne som sa staral o Karty a Hypopôžičky.

Priznávate teda, že ste mali na starosti aj Slovenské kreditné karty. Tie napríklad, ak si pamätáte, dostali zase pokutu za to, že vraj „zadarmo“ ponúkali kartu Žolík. Keď si však s ňou človek vybral peniaze na prvú splátku, zo sumy mu najprv strhli 299 korún.
Aha! (Smiech.) No, ja nie som právnik, aby som sa tu hral so slovíčkami. Ak mu raz prišla karta zadarmo, mal ju predsa vo vrecku zadarmo. (Smiech.) Nehnevajte sa, nepamätám si, že sme vôbec takýto problém mali.

SOI vám uložila aj viacero ďalších pokút. Dostali ste ju aj v Triangli, za jeho katalóg z roku 2006/2007, za to, že neuvádzal ceny výrobkov a kupujúci sa ich dozvedel až vtedy, keď mu objednaný tovar prišiel domov.
Vtedy som už v spoločnostiach nebol (do roku 2007 bol Andrej Kiska v predstavenstve Consumer Finance Holdingu, pod ktorý Triangel spadá, pozn. redakcie), takže sa neviem vyjadriť. Viete, to je tak. Ak ste raz majiteľom firmy, snažíte sa všetko robiť k spokojnosti zákazníkov. Z ich pohľadu ste úspešný vtedy, ak sa k vám znovu a znovu vracajú. Spoločnosti majú 1,3 milióna zákazníkov, ktorí prichádzajú opakovane, teda zrejme boli aj s našou prácou spokojní.

Ako teda vnímate, že vláda dnes musí prijímať rozsiahle legislatívne opatrenia, aby tisíce ľudí pre podobné praktiky neprichádzali o svoje peniaze?
Voči úžerníckym firmám, pre ktoré ľudia už pri malom zaváhaní prichádzajú o všetko, ich mala prijať už dávno. Spoločností Triangel a Quatro sa však nijako nedotknú, tu ide o bankou riadený a kontrolovaný biznis, podobné štandardné spoločnosti predsa fungujú po celom svete. Pravda je, že na Slovensku fungujú aj firmy, ktoré zoberú do zálohy vašu nehnuteľnosť, a keď zaváhate, zmeškáte čo i len jedinú splátku, okamžite vám ju zoberú – a na tomto ryžujú. Sú dokonca také, ktoré si žiadajú najprv na seba previesť váš dom, až potom s vami spíšu zmluvu, že ak budete riadne splácať, vrátia vám ho. Istá úžernícka firma, ktorá sa drzo nazýva bankou, ponúka dokonca 22-tisícpercentný úrok – a štát voči nej dosiaľ nezakročil.

Môže však byť prezidentom človek, ktorého firmy porušovali zákony?
Prezidentom bezpochyby môže byť človek, ktorý riadil spoločnosti a rozumie ekonomike. Aj tie najväčšie firmy a najlepšie podniky ako Microsoft či Google v tých tisícoch vzťahov a kontaktoch s miliónmi zákazníkov môžu urobiť chybu. Je však dôležité priznať si ju a napraviť. Choďte sa spýtať, koľko pokút dostali niektoré obrovské banky, a napriek tomu im klienti dôverujú. A je to absolútne v poriadku.

Popri ekonomických nemáte nijaké skúsenosti politické. Myslíte si, že ich prezident nepotrebuje?
Som presvedčený, že prezident by mal predovšetkým rozumieť reálnym problémom ľudí. Vedieť, čo ich trápi, napríklad situácia v zdravotníctve, sociálnej sfére či korupcia. A nemal by o tých problémoch len hovoriť, ale aj skúšať a dokázať ich riešiť. Nezávislý človek so skúsenosťami je na prezidentskú funkciu vhodný.

Vaši politickí súperi už vyhlásili, že o vás veľmi málo vedia. Čo ste robili v bývalom režime?
Po päťročnom štúdiu na Elektrotechnickej fakulte vtedajšej SVŠT v Bratislave som získal titul elektroinžiniera. Vtedy som už bol ženatý a čakali sme s manželkou naše prvé dieťa. Hoci sme mohli zostať v Bratislave, odišli sme napokon do môjho rodného Popradu. Tam som v istom podniku robil projektanta merania a regulácie.

Boli ste niekedy členom KSČ?
Nie, nikdy.

Nepodali ste si ani prihlášku do strany?
Keď som mal 20 rokov, skutočne mal som pocit, že naša spoločnosť ide zlým smerom. A domnieval som sa, že ak by sa to mohlo zmeniť, tak najskôr cez stranu. Tak som sa v podniku spýtal, či by ma do KSČ nechceli. No odpovedali mi – Andrej, nehnevaj sa, teba nikdy! Či bola aj prihláška? Počkajte. Nie, prihláška nebola.

Boli ste vyšším funkcionárom SZM?
Bol som predsedom podnikovej organizácie zväzákov, ktorá mala asi 50 členov. Tá funkcia však bola dobrovoľná, neplatená.

V istom propagačnom spote ste prezradili, že podnikanie s predajom ponožiek z Tatrasvitu vám kedysi nevyšlo. Ako ste však začali s podnikaním, ktoré vám tak vyšlo?
Po roku 1989 som v USA pol druha roka robil gastarbeitera, pracoval som 100 hodín týždenne, umýval dlážky a podobne. Manželka zostala doma s dieťaťom, počas pobytu za oceánom sa mi narodilo aj druhé. Bolo to veľmi náročné obdobie, napríklad len raz do týždňa som jej mohol telefonovať. Ale prešli sme ním. Po návrate domov som o všetky zarobené peniaze prišiel. Investoval som ich do spoločnosti, ktorá ma mala zamestnať ako riaditeľa, no zbankrotovala. Ako 29-ročný som teda skúsil podnikanie, s bratom aj bratrancom sme si prvý úver vzali od Poľnobanky. Našťastie, banky vtedy mali dosť kapitálu pre začínajúcich podnikateľov. Založili sme vtedy aj veľkoobchod s textilom, okrem ponožiek sme ponúkali aj slipy.

Kedy prišiel zlom?
Dlho sme išli od úveru k úveru. Asi 40 percent času som trávil presviedčaním banky, že máme dobré podnikateľské zámery. Zlom asi priniesol náš veľkoobchod s klenotníckym tovarom. Stali sme sa na Slovensku výhradným distribútorom postriebrenej alpaky, ktorú sme dovážali z Anglicka. Začali sme aj s vlastnou výrobou zlatých šperkov na export. Potom sa už veci rozbehli.

Prezraďte niečo o vašej manželke a deťoch.
Môj 27-ročný syn žije v Prahe, 23-ročná dcéra v Londýne. Z druhého manželstva mám deväťročnú dcérku a päťročného syna. Moja manželka vlastní malý obchod v Poprade, kde predáva suveníry a darčekové predmety.

Hovorí sa o vašom vzťahu k scientologickej cirkvi, ktorú viacerí odborníci radia skôr k sektám zameriavajúcim sa na „vymývanie mozgov“. Ste jej príslušníkom?
(Hlasný smiech) Toto je absolútny blud! Ja vôbec neviem, čo presne tá cirkev hlása a z jej členov poznám len Toma Cruisa. To sú tí, čo posielajú energiu na nejakú hviezdu?

Ide o spoločenstvo veľmi bohatých ľudí, ktorých cirkev premyslenými krokmi posúva tam, kde ich chce mať. Hoci aj do funkcie prezidenta štátu. Ak v žiadnom kontakte s touto cirkvou nie ste, prečo ste prednášali pre scientologickú spoločnosť, dávali rozhovory prepojeným médiám ako Úspešní manažéri?
Opakujem, nič o tej cirkvi neviem a nemám s ňou nič spoločné. Vychovali ma v kresťanskej rodine, ale rodičia ako učitelia nemohli chodiť do kostola. Moje prvé sväté prijímanie zorganizovala stará mama, farár slúžil omšu priamo u nás doma. Neskôr som trochu kráčal vlastnou filozofickou cestou, dokonca som sa na istý čas stal ateistom. Po rôznych peripetiách som sa však zase vrátil k Bohu. V knižke, ktorú som napísal dávno predtým, ako som začal uvažovať o vstupe do politiky, som úprimne opísal svoj postoj nielen ku kresťanstvu, ale aj k budhizmu či taoizmu. Bilbliu však dnes považujem za jeden z mojich základných materiálov. Aj ona mi dala odpoveď, že nemám zostať len pri svojich charitatívnych aktivitách, ale spraviť aj čosi viac.

Môžete lepšie vysvetliť váš vzťah s Ladislavom Pavlíkom, prezidentom Školy manažmentu L. Rona Hubbarda, zakladateľa scientologickej cirkvi v USA? Prečo ste si v jeho vydavateľstve Alert nechali vydať knihu Vziať život do vlastných rúk, v ktorej s ním vediete rozhovory a polemiky?
Najmä posledných osem rokov, odkedy som začal robiť v Dobrom anjelovi, chodím veľa prednášať. Študentom, podnikateľom, záujmovým združeniam. Všade však hovorím o tom istom. O tom, čo je podľa mňa zmyslom života, o mojich manažérskych aj ľudských skúsenostiach, o tom, že peniaze nerobia človeka šťastným, že o nás nevypovedajú reči, ale skutky, Presne takto som sa skontaktoval aj s pánom Pavlíkom. Odkiaľ som mal vedieť, že je scientológ? Ja som sa ešte naozaj nestretol s nikým, kto by to priznal!

Andrej Kiska (51)

Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu terajšej STU v Bratislave. Od roku 1996 zakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a Quatro. V roku 2005 spoluzaložil nadáciu Dobrý Anjel. Pre kandidatúru na prezidenta sa koncom mája 2013 vzdal funkcie predsedu správnej rady nadácie, v tejto funkcii ho nahradila manželka Martina Kisková. Z dvoch manželstiev má štyri deti. V prezidentských voľbách kandiduje ako občiansky kandidát.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prezidentské voľby 2014 #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
59,99
Letana 1

Letana 1

36,99
Amore Ruža Color

Amore Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk
0%

iba za
0%

iba za
0%

iba za
0%

iba za