Prečo sa chcete vrátiť do politiky po viac ako desiatich rokoch odchodu z nej?
Pretože vidím, že politika ide zlým smerom. Pribúda chudobných ľudí, zväčšujú sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými a zákony ľudí dostatočne nechránia.
V prieskumoch máte okolo dvoch, troch percent. Nie je to pre vás sklamaním?
Bol by som rád, keby percent bolo viac. V každom prípade chcem, aby o mojej kandidatúre rozhodli občania, a nie prieskumné agentúry.
Vaša prvá cesta v prípade zvolenia by viedla do Ruska?
Nie, do susedných krajín. Z nich považujem, samozrejme, za nadštandardné naše vzťahy s Českom. Túto oblasť nadštandardných vzťahov je potrebné rozširovať. Tam je prvý kandidát Poľsko, preto by som šiel do Varšavy.
Svojimi výrokmi na seba vzťahujete kontroverzné hodnotenia. Zvlášť sa poukazuje na váš vzťah k Rusku. Ako rozumieť vašej obhajobe Putinovho Ruska?
Putinovo Rusko zohráva konštruktívnu úlohu v medzinárodných vzťahoch. Rusko ako také je historickým strategickým partnerom Slovenska a je naším významným partnerom v ekonomickej, kultúrnej a politickej oblasti.
Nemyslíte si, že práve Rusko nerešpektuje slobodu názorov, slobodu zhromažďovania a potláča tak základné ľudské práva?
Povedzte príklad?
Je ich viacero, vo chvíli, ako sa objaví demonštrácia, zasahuje polícia.
Ale vôbec nie. Predsa boli demonštrácie, ktoré, keď boli riadne ohlásené, tak boli chránené políciou.
Ako člen Valdajského klubu sa stretávate s Putinom. Už ste mu pri debatách oponovali?
Takto sa to asi nedá povedať. Na stretnutiach s Vladimirom Putinom majú jednotliví účastníci snahu dať chúlostivú otázku. Raz som sa ho opýtal, ešte pred vyhlásením samostatnosti Kosova, že ak by otázka jeho samostatnosti prišla do Bezpečnostnej rady OSN, či Rusko použije právo veta. Putin vtedy pripustil, že áno. Potom to ani nešlo do Bezpečnostnej rady, lebo vedeli, že Rusko by vetovalo samostatnosť Kosova.
Ako hodnotíte postup Moskvy v ukrajinsko-ruskom konflikte o Krym?
Krymský parlament najprv vyhlásil zvrchovanosť Krymu v rámci Ukrajiny. Mimochodom, to isté urobil slovenský parlament v júli 1992 pri vyhlásení zvrchovanosti. Na Kryme žije väčšina Rusov, bol historicky súčasťou Ruska a Chruščovovo darovanie Krymu Ukrajine bol typickým komunistickým aktom nezodpovednosti. Takéto komunistické akty sa všeobecne po páde komunizmu považovali za neplatné. Rusko z rôznych dôvodov nepochybne podporí postoj krymskej vlády. Bude môcť argumentovať, že súčasná kyjevská vláda nedodržala – ešte ako opozícia – dohodu medzi vtedajšou opozíciou a Janukovyčom sprostredkovanú ministrami zahraničných vecí EÚ z 21. februára 2014. Slovenská vláda by mala pri svojich stanoviskách vo veci Ukrajiny prizerať na stanoviská Nemecka. Slovensko by nemalo byť viac protiruské ako Nemecko.
Ako jeden z prvých kandidátov ste varovali, že zvolením Roberta Fica za prezidenta hrozí Slovensku autoritatívny režim. Nepreháňate?
Voľbou Roberta Fica za prezidenta by Smer, ktorý ovláda Fico, získal všetky tri najvyššie ústavné funkcie a s väčšinou v parlamente by mohli prijímať zákony, aké by chceli.
Zastávate sa režimu Putina s autoritatívnymi znakmi, nie je však paradox, že Fico by vám ako prezident prekážal?
Na Slovensku nemáme každý týždeň teroristické útoky ako v Rusku, Dagestane alebo na severnom Kaukaze. Na Slovensku nám nehrozí nevyplácanie penzií, ako sa to stalo ku koncu Jeľcinovej vlády. Nemáme ani takých oligarchov, akí vznikli za Jeľcinovej vlády, ktorých však Putin postavil do pozoru.
Raz ste uviedli, že by ste chceli zbližovať slovenskú politiku. Ako by ste to urobili?
Ako prezident by som oslovoval a zbližoval pravicový a ľavicový tábor, ale aj ostatných.
Podporovali by ste vznik pravo-ľavej vlády?
Áno. Teraz má Smer nadpolovičnú väčšinu. Je schopný mať akcieschopnú vládu, to je prvýkrát od vzniku SR. O dva roky to už nemusí platiť. Vždy, keď vytvorila vládu len ľavica, tak musela pribrať do koalície strany, ktoré minimálne škodili imidžu vlády. Pravica zase nebola akcieschopná, na tom padla Radičovej vláda. Keby hlavné pravicové a ľavicové strany dali signál, že sú schopné vytvoriť vládu, tak ani jedna strana by nebola vydierateľná malými stranami a boli by schopné vytvoriť akcieschopnú vládu.
Bola by vláda Smeru a KDH stabilná?
Mohla by byť. Už najbližšie obdobie nemusí Smer zostaviť vládu sám a bude potrebná koalícia. Najmä v prípade pravo-ľavej koalície je dôležité veľmi presne napísať koaličnú zmluvu a menšia strana musí požadovať významnejšie ministerstvá. Príkladom je Nemecko. FDP bola desaťročia vo vláde, raz s SPD a raz s CDU. Vždy si zobrala významné ministerstvá a tam s FDP koaliční partneri nepohli. Robili si svoju politiku, samozrejme, v línii programového vyhlásenia. Aj malej strane tak účasť vo veľkej koalícii neškodila.
Očakávate, že vás pred voľbami podporí katolícka cirkev?
Nie, to sa nikdy nestalo ani pri KDH.
Cirkev sa však vyjadrovala hodnotovo, koho voliť.
Takých kandidátov je nás viac. Minimálne Hrušovský a ja.
Aké by bolo Slovensko s Andrejom Kiskom?
K protikandidátom sa nevyjadrujem.
Ale k Ficovi ste sa vyjadrili.
(Smiech) No dobre. Nasledovalo by päťročné obdobie učenia sa umeniu politiky.
Ste prívetivý.
To nazývate prívetivosť?
Dlhodobo sa zastávate emeritného arcibiskupa Jána Sokola. Môže vám to uškodiť či pomôcť v kampani?
Dlhodobo sa nezastávam arcibiskupa Sokola. Vystúpil som ako právny poradca občianskeho výboru za objektívne informovanie verejnosti a tak pôsobím doteraz. Bolo to v prípadoch, keď médiá a aj Pravda neobjektívne informovali asi pred tromi, štyrmi rokmi o arcibiskupovi Sokolovi a pred zhruba rokom v súvislosti s jeho konfliktom s arcibiskupom Bezákom o majetkových pomeroch Trnavskej arcidiecézy. Občiansky výbor predsa o nepravdivom informovaní médií vydal správy, sú na internete a každý si ich môže prečítať.
Nebola vašou motiváciou brániť arcibiskupa Sokola skutočnosť, že váš syn mal podpísané výhodné zmluvy s Trnavskou arcidiecézou?
Nebola. Na môjho syna sa obrátila pred piatimi alebo šiestimi rokmi Trnavská arcidiecéza. Horel jej termín na uplatnenie reštitúcií cirkevného majetku. Zostával čas dva-tri týždne na uplatnenie si nároku na vyše 200 nehnuteľností. To bola schopná zvládnuť iba advokátska kancelária, ktorá si vytvorila špecializovaný tím a ten musel na tom veľmi intenzívne pracovať.
Prečo sa však za vtedajšieho arcibiskupa Bezáka vypovedala s advokátskou kanceláriou vášho syna zmluva a on dostal potom vysoké odstupné?
Toto odstupné bolo výsledkom dohody. Keďže otázok na túto kauzu pribúda, môj syn pripravuje tlačovú konferenciu, kde všetko objasní a mnohí budú potom prekvapení.
Nálepka, že ste prispeli k rozbitiu JRD, je dlhodobo v povedomí ľudí. Je opodstatnená?
Nie. Naopak, za mojej vlády v rokoch 1991–1992 pribudlo asi 200 družstiev. Dá sa o tom presvedčiť v Štatistickej ročenke SR. Zlúčené družstvá, ktoré vznikli príkazom komunistickej vlády, sa po roku 1990 rozhodli osamostatniť. Stalo sa, že družstiev vlastne pribudlo. Za mojej vlády boli dotácie do poľnohospodárstva vyššie ako za Mečiarových vlád. Za Mečiara sa zmenil systém dotácií z dotácie na chovné zviera na dotáciu na hektár. Postupne sa privatizovali veľké lány poľnohospodárskej pôdy, čo prinieslo oveľa menšiu intenzitu jej obhospodarovania. Menšia intenzita znamenala menšie náklady, ale dotácie boli rovnaké a vtedy najviac peňazí zostalo privatizérom.
Ako bumerang sa vám vracia otázka, že chcete byť prezidentom, ale v lete 1992 ste nehlasovali za dokumenty, ktoré vznik SR umožnili. Nebola to predsa len chyba?
Nie. Na jeseň 1990 som vytýčil heslo samostatná stolička a hviezdička pre Slovensko. Hviezdička bola členstvo v dnešnej EÚ. Politika Vladimíra Mečiara viedla Slovensko smerom od členstva v EÚ. Slovensko dostalo za jeho vlády dve výstražné nóty. Preto proti Mečiarovej politike bolo treba klásť odpor, aby sme mohli urobiť obrat aj k hviezdičke. Ten odpor vyžadoval aj spomínané hlasovanie, ktoré sme v KDH urobili.
Rád sa na udalosti pozeráte zo širšej dejinnej perspektívy. Ako sa teda na vaše vtedajšie hlasovanie, čo bol ojedinelý historický okamih, bude pozerať z takejto perspektívy?
Širšia dejinná perspektíva je perspektíva založenia životaschopnej SR a taká bola len pri integrácii do dnešnej EÚ. Preto bolo potrebné, aby sme vtedy hlasovali proti.
Ján Čarnogurský (70)
Za totalitného režimu pracoval ako advokát. Neskôr pre pôsobenie v disente pôvodné povolanie nemohol vykonávať. Živil sa ako šofér v Doprastave, v JRD Slatinské Lazy a bol aj nezamestnaný. V marci 1988 spolu s Františkom Mikloškom bol spoluorganizátorom známej sviečkovej manifestácie, ktorú polícia rozohnala. Pád totalitného režimu 17. novembra 1989 ho zastihol vo väzení. V roku 1990 založil KDH a na jeho čele stál až do roku 2000.
Počas vyše dvanástich rokov vo vrcholovej politike bol federálnym československým vicepremiérom vlády národného porozumenia, predsedom vlády SR. Po skončení mandátu ministra spravodlivosti v roku 2002 začal opäť pôsobiť v advokácii. Vlani z KDH vystúpil. V prezidentských voľbách kandiduje ako občiansky kandidát.