Jednotliví kandidáti taktiku neprezradili, dá sa však predpokladať, že svoje tromfy ešte nepoužili. Štrnástim prezidentským kandidátom zostáva na presviedčanie voličov už len päť dní. Kampaň sa skončí vo štvrtok ráno o siedmej hodine a začne sa volebné moratórium.
Počas oficiálnej kampane, ktorá sa začala pred vyše týždňom, neboli zverejnené prieskumy popularity kandidátov, ktoré by zmapovali nálady voličov. Možno viac vedia kandidáti, ktorí si dali urobiť vlastné prieskumy a podľa nich si pripravujú stratégiu.
Všetko alebo aj nič sa dá očakávať okrem iného v živých debatách. Už v nedeľu ich odštartuje TA3 a na budúci týždeň STV a Markíza. Budú polemické alebo pôjde len o nezáživné monológy? Podľa sociológa Pavla Haulíka by živá konfrontácia mohla ovplyvniť šance súperov o Prezidentský palác. Ďalší sociológ Martin Slosiarik označil za podstatné, ako sa kandidát odprezentuje a či nezneistí svojich voličov. „Myslím si, že v diskusii nebude priestor na to, aby presvedčil nových voličov. Ale skôr, aby volič nenadobudol dojem, že nie som ten správny a nestratil som jeho hlas,“ mienil sociológ. Nepredpokladá preto, že sa v debatách bude rozhodovať o prechodoch voličov medzi jednotlivými tábormi kandidátov. Čokoľvek by sa však v živých diskusiách stalo, ich dosah na ľudí sa už nebude dať zachytiť v prieskumoch. Posledné tri dni pred voľbami ich nie je možné podľa zákona zverejniť.
S postupom Roberta Fica do druhého kola sa podľa prieskumov, ktoré boli zverejnené ešte pred začiatkom kampane, počíta. Nejasné je druhé postupové miesto. Bojujú oň Andrej Kiska, Pavol Hrušovský, Milan Kňažko a Radoslav Procházka. K vážnym konfliktom medzi nimi zatiaľ nedošlo. Odborník na reklamu Michal Ruttkay pri hodnotení doterajšej kampane povedal, že všetci hlavní kandidáti sa správajú tak, akoby bolo rozhodnuté a netreba nič meniť. Poukázal na prvé české priame voľby prezidenta, kde práve v posledných dvoch týždňoch bolo možné vidieť množstvo taktických, aj bilbordových kampaní. „Síce rozhodovali elektronické médiá svojimi diskusiami, ale vonkajšia a printová reklama to silno podporovala vrátane cielených a efektívnych antikampaní,“ poznamenal Ruttkay.
Na nedostatky Kisku sa už snažili poukázať Hrušovský i Kňažko. Hrušovský sa o ňom vyjadril ako o experimente. Kňažko pred časom vyzval Kisku, aby zostúpil z bilbordov a označil ho za nečitateľného. Svoje výroky podporil aj textom na bilborde sloganom – O mne viete všetko. „Kňažko hrá o rovnakú cieľovú skupinu ako Kiska. Chce osloviť voličov Kisku, že je čitateľný a má za sebou nejakú históriu,“ podotkol Slosiarik. Podľa Haulíka nevolič Fica vníma vyhraňovanie sa kandidátov navzájom ako oslabovanie pozícií práve voči Ficovi. „Navyše, kandidáti, ktorí sa o to snažia, mali takto s verejnosťou komunikovať oveľa skôr,“ mienil Haulík.
S odkazom v náznakoch prišiel aj Fico. V jeho inzeráte v tlačených médiách sa hovorilo, že Slovensko by bolo európskym unikátom, keby bol prezidentom človek, ktorý nemá skúsenosť s politickými či štátnickými otázkami. Nie je tam však zmienka, že sa tým myslí na Kisku. Podľa Slosiarika cieľom Fica nie je získať Kiskových voličov, ale skôr ich zneistiť. Prvé kolo volieb prezidenta je presne o týždeň v sobotu 15. marca. Hlasovať sa bude od siedmej ráno do desiatej večer. Ak nebude zvolený nový prezident, o dva týždne sa uskutoční druhé kolo s dvoma najsilnejšími kandidátmi.
Bilbordová kampaň je vlažná
Tuhý súboj prezidentských kandidátov na bilbordoch v čase vrcholiacej kampane sa nekoná. Niektorí kandidáti v závere oficiálnej kampane tieto reklamné nosiče ešte prelepili novými posolstvami, iní naopak so zmenami nepočítajú. Vo svete je bežné, že kandidáti sa aj v poslednej chvíli bilbordmi snažia podporiť svoju taktiku, poukázať na svoje silné stránky či na slabosti súperov. Po zmene od marca siahol Robert Fico, Milan Kňažko, bilbordy mení aj Andrej Kiska.
Podľa sociológa Pavla Haulíka volič môže bilbordy vnímať len ako informáciu, že budú voľby a že majú význam, lebo bilbordov je veľa. Väčšinou je tento druh reklamy vnímaný len ako povinná jazda. „Kandidát, ktorý však nemá žiadne bilbordy a zároveň nemá iné prednosti, tak z pohľadu znalosti vo verejnej mienke, ťažko môže pomýšľať na nejaký úspech,“ mienil sociológ. Zároveň si nemyslí, že by bilbordy rozhodovali o výsledku volieb.
Najviac bilbordov priznal Andrej Kiska – 1 500. Do konca februára na ne podľa jeho volebného štábu vynaložil 200-tisíc eur z celkových nákladov na propagáciu jeho aktivít vo výške 350-tisíc eur. Stvárnenie bilbordov mierne mení, prelepujú sa práve v týchto dňoch.
Smer počty bilbordov s Robertom Ficom nespresnil. Považuje to za strategickú informáciu. Náklady na kampaň vyčísli až po jej skončení a zverejní tak, ako to ukladá zákon. Fico na bilbordoch pozmenil slogan Pripravený pre Slovensko na Pripravený pre ľudí.
Milan Kňažko má 319 bilbordov ešte z februára so sloganom Znovu ide o veľa, ktoré dobiehajú. V marci mu pribudlo 100 nových s hlavným mottom O mne viete všetko. Ich cena je podľa šéfa volebného štábu Martina Lengyela v priemere 79 eur za kus.
Podobu bilbordov už nezmení Pavol Hrušovský. Teraz ich má 500 a 17 podsvietených reklamných pútačov. Náklady na ne Hrušovského tím vyčíslil na 97-tisíc eur.
Stvárnenie portrétu Radoslava Procházku na bilbordoch s červeným pozadím je posledné. Procházkov tím uviedol, že má niekoľko stoviek bilbordov. Na kampaň, v ktorej sú už zahrnuté, zatiaľ minul 104-tisíc eur plus finančné prostriedky z jeho transparentného účtu zriadeného v Slovenskej sporiteľni.
Odborník, ktorý sa viackrát pohyboval v zákulisí štábov politických kampaní a nechcel byť menovaný, má pochybnosti, či všetci kandidáti priznávajú skutočné náklady na kampaň. Zákon hovorí, že počas oficiálnej kampane môžu vynaložiť necelých 133-tisíc eur, čo je obdobie 15 dní pred dňom volieb. Suma, ktorú minú dovtedy, nie je obmedzená. Je len na dobrej vôli kandidátov, koľko oficiálne priznajú.