Kiska počas volebnej kampane hovoril viac o tom, ako ľuďom dával a takmer vôbec o tom, že im aj berie. Česká nebanková spoločnosť TGI Money, ktorej je Kiska spoluvlastníkom, zarába na tom, že poskytuje úvery na kúpu bytov či domov. Používa pritom podobné praktiky ako slovenské nebankovky, ktoré mnohých ľudí pripravili o strechu nad hlavou.
Kým bežné banky v Česku pri financovaní nového bývania na úver dávajú ročný úrok od 3 percent, Kiskova TGI Money má úrok od 13 percent. Česi teda v TGI Money oproti bankám úrok preplácajú viac ako 4-násobne.
Na Slovensku už 2-násobné preplatenie úroku je podľa súdneho verdiktu v rozpore s dobrými mravmi. Takéto úvery súdy často označujú za protizákonné a neplatné a onedlho by to mali poslanci aj uzákoniť. Kiska do roku 2005 na Slovensku zbohatol o 10 miliónov eur na nebankovkách, ktoré podľa komisie na ministerstve spravodlivosti poskytovali „neprimerane vysoké úroky“. Slovenská obchodná inšpekcia jeho firmy zase pokutovala za zavádzanie spotrebiteľa.
Podobné praktiky využíva Kiskova TGI Money v Česku. „Česká obchodná inšpekcia uskutočnila najmä v rokoch 2010 a 2011 niekoľko kontrol v danej spoločnosti a dospela k rôznym porušeniam predpisov, za čo bola spoločnosť pokutovaná,“ povedal pre Pravdu hovorca inšpekcie Jan Rotbauer. Za to, že spoločnosť opakovane neuvádzala celkové splátky spotrebiteľa, udelila inšpekcia sankcie v sume 30-tisíc Kč.
TGI Money sa podľa reklamy na slovenskom webe uchádza aj o klientov zo Slovenska. Andrej Kiska na svojej internetovej stránke uvádza, že podnikal a svoje podiely v nebankovkách na Slovensku predal v roku 2005. To, že má podobný biznis aj v Česku, neuvádza. Prezidentský kandidát v tom problémy nevidí. „Andrej Kiska nič nezamlčal. Nikdy sa netajil tým, že časť výnosu z predaja spoločností venoval na charitatívne projekty a časť naďalej zhodnocuje a z týchto investícií má príjmy. Informácie o obchodných spoločnostiach a ich orgánoch sú na Slovensku a v Českej republike verejne dostupné v internetových obchodných registroch už mnoho rokov,“ odpovedal prezidentský kandidát cez svoj volebný štáb.
Cez internetový obchodný register sa dá zistiť konateľ či spoločník, ale nie akcionár. Podľa stránky politikaopen.sk má však Kiska v TGI Money tretinový akcionársky podiel. Upozornil na to denník Hospodárske noviny. Médiá na Slovensku alebo v Česku o tom predtým nikdy neinformovali.
Spoločnosť TGI Money patrí do skupiny Triangle Group International, ktorá je u našich susedov napríklad aj zakladateľom katalógu Triangl. Na Slovensku Kiskovi patril okrem iného Triangel či Quatro.
Kým však napríklad Quatro na Slovensku pri poskytovaní pôžičky skúmalo príjem človeka, ktorý o úver požiadal, spoločnosť TGI Money to vždy nerobí. Naopak, často sa uchádza práve o priazeň ľudí, ktorí pri žiadosti o úver v banke neuspeli. Je predpoklad, že ide o ľudí s nižším príjmom či horšou schopnosťou splácať úver.
Pre prípad, že by dlžník požičané peniaze nesplácal, spoločnosť upozorňuje na postup, ktorý ho môže čakať. „Ak poruší úverovaný niektorú zo svojich povinností…, ktoré môžu viesť k ohrozeniu návratnosti úveru, má úverujúci právo prijať zodpovedajúce úverové opatrenie,“ píše sa vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti TGI Money. Teda ak sa človek s úverom opakovane omešká so splátkami, jedno z opatrní, ktoré TGI Money môže voči nemu uplatniť, je „okamžité splatenie celej alebo časti istiny úveru vrátane príslušenstva“.
Okrem odhalenia, že Andrej Kiska naďalej podniká v Česku, zistil denník Pravda aj nové skutočnosti ešte z čias jeho podnikania na Slovensku. Napríklad jedna z jeho bývalých spoločností Q – Car dostala v roku 2005 pokutu pol milióna slovenských korún na základe kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie z rokov 2004 a 2005. Teda ešte predtým, ako Andrej Kiska spolu so svojimi spoločníkmi predal nebankové subjekty patriace pod Consumer Finance Holding v prospech VÚB banky. Slovenská obchodná inšpekcia nebankový subjekt Q – Car pokutovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi, klamanie spotrebiteľa, zamlčovanie a uvádzanie nepravdivých údajov o skutočnej cene úveru.
„Bolo zistené, že ste do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru zarátali spotrebiteľovi aj poplatky takzvané "provízie“, ktoré so spotrebiteľom neboli zmluvne dohodnuté,“ napísala Slovenská obchodná inšpekcia v rozhodnutí o udelení pokuty. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch totiž veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú dohodnuté v zmluve o spotrebnom úvere.
Inšpektori vtedy zistili, že Kiskov Q – Car ľudí nepravdivo informoval o tom, koľko celkovo zaplatia za poskytnuté úvery. "V predmetných zmluvách ste spotrebiteľovi deklarovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) nižšiu ako tú, za ktorú ste spotrebiteľský úver poskytli,“ napísala inšpekcia. Kisková firma totiž ponúkala úver s RPMN na úrovni 7,76 percenta, Slovenská obchodná inšpekcia však zistila, že skutočná RPMN bola 13,22 percenta. Ročná percentuálna miera nákladov informuje ľudí o tom, o koľko úver celkovo preplatia po zrátaní všetkých poplatkov a úroku. Teda jedine na základe porovnania tohto údaja si ľudia vedia nájsť na slovenskom finančnom trhu najlacnejší úver.
Aj ďalšia Kiskova spoločnosť TatraCredit dostala pokutu desaťtisíc slovenských korún za kontroly vykonané v roku 2003, konkrétne: „za porušenie povinnosti predávajúceho neklamať spotrebiteľa“. Slovenská obchodná inšpekcia k takémuto záveru dospela posúdením takzvaných typových zmlúv, na základe ktorých sa vtedy uzatvárali obchody so zákazníkmi.
Podľa inšpekcie bol v rozpore so zákonom napríklad bod stanovujúci dobu prenájmu presne na 13 mesiacov. Ak si totiž majiteľ dohodol splatenie celej sumy tovaru na dobu kratšiu ako 13 mesiacov, aj tak musel pokračovať v platení.
Komisia pri ministerstve spravodlivosti zase napríklad Kiskovmu Quatru vyčítala neprimerane vysoké úroky. Úroky vypočítané podľa požičanej a vrátenej sumy často presahovali 30 percent a ročná percentuálna miera nákladov, ktorá zohľadňuje úroky aj poplatky, dosahovala aj vyše 70 percent. Podobné zmluvy súdy často označujú za neplatné, keďže sú v zmysle Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Nebankovky majú často niekoľkonásobne vyššie náklady na úver ako banky, čo je podľa súdnych verdiktov neprípustné.