Prezidenti Kováč, Schuster, Gašparovič. K trojici pribudne nové meno

Slovensko spozná tento mesiac svojho v poradí už štvrtého prezidenta v ére samostatnosti.

12.03.2014 06:00
prezidentský palác, bratislava, putin, prezident Foto: ,
Grasalkovičov palác, sídlo prezidenta SR.
debata (3)

Prvou hlavou novej slovenskej republiky sa po rozdelení federácie stal Michal Kováč. Chýbalo však málo a prezident mohol mať rovnaké priezvisko – ale iné krstné meno. Mečiarovo hnutie totiž najprv stavilo na vtedajšieho prvého podpredsedu vlády Romana Kováča, víťaza svojich straníckych „primárok“.

Prezidenta v tom čase volil parlament a poslanci o Romanovi Kováčovi hlasovali 26. januára 1993. Na výber mali pritom aj kandidáta KDH Antona Neuwirtha a za SDĽ Milana Ftáčnika. Očakávane vyhral Kováč, no zisk 69 hlasov zo 150 mu stačil iba na postup do druhého kola. To sa uskutočnilo hneď na ďalší deň, Kováč však s podporou 78 poslancov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu. Museli sa preto konať opakované voľby, v ktorých sa už nemohli zúčastniť kandidáti z prvých.

Nadišiel tak čas Michala Kováča, ktorý vo voľbách 15. februára 1993 nemal nijakého protikandidáta. Dostal 106 hlasov, z ktorých 32 dodali poslanci iných strán. Hoci sa však od prvého prezidenta všeobecne očakávala bezvýhradná poslušnosť Mečiarovi, napokon bol pravdou presný opak. Kováčov vzdor sa začal tým, že odmietol z postu ministra zahraničných vecí odvolať v tom čase už Mečiarom nenávideného Milana Kňažka. Do prezidentskej kancelárie a poradcovského zboru si zase prizval aj ľudí z opozície. Odmietol tiež vymenovať Ivana Lexu, najprv za šéfa SIS, potom za ministra privatizácie, s odôvodnením, že nemá jeho dôveru.

V marci 1994 Kováč v parlamente napadol Mečiarov štýl vládnutia spôsobom, ktorý predznamenal pád jeho druhého kabinetu. Z predčasných volieb v tom istom roku však vzišla v poradí tretia Mečiarova vláda a po úprave zákona sám premiér dosadil Lexu za riaditeľa „tajných“. Vzájomné vzťahy Kováča a Mečiara sa vyhrotili dodnes celkom neobjasneným zavlečením prezidentovho syna do Rakúska v auguste 1995, v ktorom mala údajne prsty práve Lexova SIS.

Posledné dni a hodiny v Prezidentskom paláci odpočítavali Kováčovi digitálne hodiny inštalované na protiľahlej výškovej budove, displejom namierené do jeho okien. Dôsledkom tejto nevraživosti boli aj nasledujúce „nekonečné“ voľby prezidenta v roku 1998.

Opakovali sa od januára až do decembra toho roku, ani po piatich uskutočnených kolách však žiadny z kandidátov nedostal požadovaných 90 hlasov. Michal Kováč pritom 2. marca 1998 na poste hlavy štátu skončil a odovzdal právomoci vláde. Mečiar ako zastupujúci prezident tak získal dostatočne dlhý čas na to, aby vyhlásil amnestie, ktoré znemožnili súdiť podozrievaných aktérov únosu Michala Kováča mladšieho a dodnes traumatizujú slovenskú spoločnosť.

„Politický zápas oboch rivalov z HZDS o charakter režimu novovznik­nutého štátu mal popri medzinárodnej izolácii a škandalizácii aj  svoje pozitívne vyvrcholenie – keď po voľbách v septembri 1998 vystriedala autokratickú Mečiarovu vládu vláda veľkej pravoľavej koalície,“ hodnotí politológ Michal Horský. „Navyše nová vládna väčšina strán SDK, SMK, SDĽ a SOP v súlade so širokým občianskym konsenzom presadila ústavnú zmenu a namiesto parla­mentnej voľby prezidenta ustanovila je­ho priamu voľbu ob­čanmi,“ dodal. Odvtedy, ako zdôrazňuje Horský, sa vstup do Prezidentského pa­láca stal do väčšej miery závislý od celonárodnej  podpory, ako od podpory straníckych či po­litických elít.

Strany veľkej koalície sa potom v prvých priamych prezidentských voľbách rozhodli podporiť šéfa SOP, bývalého primátora Košíc či veľvyslanca v Kanade Rudolfa Schustera. Voľby sa uskutočnili v roku 1999 – prvé kolo 15. mája a druhé 29. mája. Podľa očakávania do druhého kola postúpili Schuster s Mečiarom. A z tejto dvojice napokon funkciu získal Schuster.

Nasledujúce voľby prezidenta sa konali v roku 2004 – prvé kolo 3. apríla a druhé 17. apríla. Do druhého kola postúpili z prvého a druhého miesta Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič, kedysi jeden z Mečiarových najbližších spolupracovníkov a priateľov, no v tom čase už len ďalší odpadlík z HZDS. Druhý kandidát, podporovaný Smerom, bol pritom obrovským prekvapením, keďže v prieskumoch pred voľbami ho výrazne predbiehal najväčší favorit pravice Eduard Kukan. Kukanov volebný neúspech sa pripisuje faktu, že pravicoví voliči si jeho postupom boli natoľko istí, že ani nepovažovali za potrebné zúčastniť sa na prvom kole.

Voliť Gašparoviča v druhom kole znamenalo odstaviť Mečiara – čo spojilo aj takých voličov, ktorí by inak za neho hlas do urny nikdy nevhodili.

V poradí tretie priame voľby prezidenta na Slovensku sa konali v roku 2009 a kandidát Smeru Ivan Gašparovič v nich tentoraz vyhral v oboch kolách, pred kandidátkou pravicovej opozície Ivetou Radičovou. Stal sa tak hlavou štátu na ďalších päť rokov. Na tretie funkčné obdobie už zo zákona kandidovať nesmie.

Doterajší prezidenti Slovenska

Prvý slovenský prezident Michal Kováč Foto: SITA
Michal Kováč Prvý slovenský prezident Michal Kováč
Michal Kováč (HZDS) bol vo funkcii od 2.3.1998. Zvolili ho v parlamente (106 hlasov). Očakávalo sa, že bude bezvýhradne poslušný Vladimírovi Mečiarovi, šéfovi HZDS, z ktorého vzišiel. Opak bol pravdou, Kováč sa Mečiarovi postavil. Najprv odmietol odvolať Milana Kňažka z postu ministra zahraničných vecí, potom odmietol vymenovať Ivana Lexu, najprv za šéfa SIS, neskôr rezortu privatizácie. Vzťahy Kováča s Mečiarom vyhrotilo dodnes neobjasnené zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska, na ktorom sa údajne podieľala SIS. Michal Kováč mal aj podporu zahraničia, stretol sa napríklad aj s vtedajším prezidentom Poľska Lechom Walesom.
Bývalý prezident SR Michal Kováč s... Foto: SITA
Michal Kováč, Lech Walesa Bývalý prezident SR Michal Kováč s exprezidentom Poľska Lechom Walesom.

Rudolf Schuster (SOP) od 15.6.1999 do 15.6.2004. Zvolili ho priamo. V 1. kole získal 47,37 % (1 293 642). Schustera nominovala protimečiarovská koalícia, ktorú viedol vtedajší premiér a šéf SDK Mikuláš Dzurinda.

Bývalý prezident SR Rudolf Schuster s... Foto: Pravda, archív
Rudolf Schuster, Mikuoáš Dzurinda Bývalý prezident SR Rudolf Schuster s expremiérom Mikulášom Dzurindom.

Schuster bol známy aj tým, že podnikal cestovateľské expedície a písal o nich knihy, štátne návštevy vodil kuť rýle do rodného Medzeva či pomáhal rozšíriť zbierku leteckého múzea v Košiciach. Schusterov zdravotný stav bol isté obdobie veľmi vážny a liečili ho aj v Rakúsku.

Rudolf Schuster Foto: SITA
Rudolf Schuster Rudolf Schuster

Ivan Gašparovič (HZD) je vo funkcii od 15.6.2004 do 15.6.2014. Zvolili ho priamou voľbou, má za sebou dve funkčné obdobia. Za prvé vďačí nečakanému neúspechu Eduarda Kukana v 1. kole. Následne zvíťazil nad Vladimírom Mečiarom, keď v 2. kole získal 59,91 % (1 079 592 hlasov). Druhé funkčné obdobie mu umožnila podpora Smeru – v 2. kole porazil Ivetu Radičovú, získal 55,53 % (1 234 787 hlasov). Ako hlava štátu bol hostiteľom bratislavského sumitu Bush-Putin 25. februára 2005. Chodí rád na športové podujatia, medzi jeho koníčky patrí najmä motorizmus a hokej.

Ivan Gašparovič, George Bush, Vladimir Putin na... Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ivan Gašparovič, George Bush, Vladimir Putin Ivan Gašparovič, George Bush, Vladimir Putin na bratislavskom sumite v roku 2005.
Ivan Gašparovič Foto: SITA
Ivan Gašparovič Ivan Gašparovič
3 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivan Gašparovič #prezidentské voľby 2014 #Rudolf Schuster #Michal Kováč