Hrušovský: Prezidentom nemôže byť neskúsený politik

Trúfa si uspieť a byť protikandidátom Roberta Fica v druhom kole prezidentských volieb. Tvrdí, že nie je marketingovým typom, ktorý túži po moci. Pavol Hrušovský chce osloviť nielen sympatizantov strán, ale aj ľudí, ktorí cítia isté sklamanie a strácajú nádej, že politika je tu preto, aby riešila ich problémy.

11.03.2014 14:00
pavol hrusovsky kandidat na prezidenta Foto: ,
Kandidát na prezidenta Pavol Hrušovský tvrdí, že aj keby mal stratiť všetky preferencie, návrh ústavného zákona o ochrane manželstva považuje za rovnako dôležitý, ako stať sa prezidentom.
debata (45)

Ako si vysvetľujete, že vaša podpora je v prieskumoch zatiaľ nižšia alebo približne rovnaká ako preferencie KDH?
Preferencie si prečítam, ale nezaoberám sa nimi tak, aby som sa rozhodoval len na základe prieskumov. V tejto chvíli sa sústredím na presviedčanie ľudí o správnosti mojej kandidatúry. Vraciam sa do obdobia roku 1998, kedy Slovensko bolo štátom, ktorý vyvolával veľké obavy v regióne strednej Európy. Podarilo sa nám urobiť zo Slovenska tatranského tigra. Preto moja ponuka nie je založená len na sľuboch, ale hlavne na skutkoch. Prieskumy sú preto istým barometrom, ktorý môže, ale aj nemusí, ovplyvňovať verejnú mienku pri rozhodovaní sa. Verím, že ľudia ocenia, čo som doteraz v politike dokázal a dajú mi podporu.

S vašou podporou dlho vyčkávala SDKÚ. Nebola to chyba?
Vedel som, že SDKÚ iné rozhodnutie, ako podporiť moju kandidatúru, prijať nemôže. Najmä po tom, ako ju podporili Most – Híd a KDH. Nechcel som unáhliť rozhodnutie SDKÚ. Často som sa stretával s predsedom strany Pavlom Frešom a čelnými funkcionármi SDKÚ, ktorí mi vyjadrovali podporu. Pre mňa je najrozhodujúcejšia podpora predsedu Pavla Freša, predsedu Mostu – Híd Bélu Bugára a predsedu materskej strany Jána Figeľa. Teší ma, že k tomu pribudla podpora Strany zelených. Nehovoriac o tom, že ma veľmi povzbudila podpora takej významnej svetovej osobnosti, ako je nemecká kancelárka Merkelová. Boli to aj vicekancelár Rakúska Spindelegger, podpredseda českej vlády Bělobrádek či šéf frakcie EPP v europarlamen­te Daul.

Ide však o to, či dlhé vyčkávanie SDKÚ nezneistilo priaznivcov SDKÚ.
Nevidel som dôvod, aby odďaľovanie rozhodnutia malo zásadný vplyv na voličov SDKÚ. Chcem však oslovovať všetkých ľudí na Slovensku, nielen sympatizantov politických strán, ale aj tých, ktorí dnes cítia isté sklamanie a strácajú nádej, že politika je tu preto, aby riešila ich problémy.

Ako ste vnímali vyjadrenia Pavla Freša, že stredopravým voličom by pomohla dohoda kandidátov pred prvým kolom na podpore niektorého z nich?
Registroval som tento názor. Stále trvám na tom, že Pavol Frešo je politik, ktorý mi vyjadril osobne i stranícky podporu. Hľadanie dohody na mojej úspešnej kandidatúre aj z jeho strany považujem za hľadanie inej ako len straníckej podpory.

Nevnímali ste to teda ako zradu SDKÚ, ale ako pomoc?
Neanalyzoval som a ani som s predsedom Frešom túto vec nekonzultoval. V politike mám rád úprimnosť a serióznosť. Tú očakávam u každého. Takto sa aj snažím v politike konať. Preto mi ani nič iné nenapadá ako len to, že predseda hľadal ešte väčšiu podporu pre môj úspech.

Čo bude znamenať pre Ľudovú platformu KDH, SDKÚ a Most-Híd, ak nepostúpite do druhého kola?
Toto nie sú parlamentné voľby. Ľudová platforma bol projekt vytvárania istej alternatívy voči politike jednej strany. Takto som ju vnímal. Preto by som sa hypoteticky nezaoberal, čo bude po tom, ak sa želaný výsledok nedostaví. Snažím sa byť v politike vždy optimistom. Aj napriek tomu, že by sa moja výhra vo voľbách nenaplnila. Teraz hľadáme spôsob, ako byť úspešným.

Myslíte si, že sa platforma rozpadne, ak vôbec ešte existuje?
Platforma je voľný zväzok. Nie je koalíciou strán, ktoré by podpísali nejaký záväzok. Je to niečo, s čím Slovensko skúsenosť nemá. Platforma by nemala strany zjednotiť absolútne vo všetkom. Sú to strany s množstvom rozdielnych názorov, ale v triedení na ľavicové a pravicové pohľady na politiku sme v mnohom v zhode.

Smer prišiel s témou zmeny ústavy v otázke justície, KDH s ústavným ukotvením manželstva ako zväzku muža a ženy. Ako vnímate všetky tie výčitky, že KDH robí obchod so Smerom?
Predtým ako sa KDH pre takéto riešenie rozhodlo, vedel som, čo môže nasledovať. Čakal som to, nie však až tak hystericky, že sa tu spustí totálna lavína diskreditácie, podozrievania a konšpiratívnych spôsobov hľadania dôvodov. Povedal som, že aj keby som mal stratiť všetky preferencie, návrh ústavného zákona o ochrane manželstva považujem za rovnako dôležitý ako sa stať prezidentom. Na tom trvám, lebo rodina je pre mňa viac ako prezidentský úrad. Ak nebude na Slovensku fungovať rodina, darmo budeme mať dobrého prezidenta.

Prečo ste neurobili dohodu so Smerom až po voľbách?
Rodina je základom zdravej spoločnosti a manželstvo muža a ženy si zaslúži ústavnú ochranu. Bol som si vedomý, že tento krok treba urobiť nielen pre ochranu rodiny. Je to aj rešpektovanie takmer 70 percent občanov, ktorí vyjadrili nespokojnosť so stavom justície. Stretli sa dva ústavné návrhy, o ktorých sa diskutovalo, a presadili sme niečo, čo bolo aj za vlády Ivety Radičovej cieľom zmeny, a to oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady. Tiež zbaviť sudcov trestnoprávnej imunity a bola aj veľká téma bezpečnostných previerok sudcov, čo sme však odmietli. Bola i snaha posilniť prezidentské kompetencie, s čím sme tiež nesúhlasili. Pre mňa je najdôležitejšie, že prišlo k zhode z hľadiska problému, nie času, že je krátko pred prezidentskými voľbami.

Vidí to teda aj Pavol Frešo hystericky, keď hovorí o pakte Smeru a KDH a že ústavným návrhom o justícii robíte kampaň socialistom?
Odmietam akékoľvek nezmysly, ktoré niekto tvrdí. Nikto nás nemôže podozrievať z toho, lebo sme ochranu manželstva otvorili už v roku 2006. Sme svedkami tragických rozhodnutí v okolitých štátoch, že z partnerstiev sú manželstvá. Najskôr eutanázia detí nie, potom áno. Že deti nebudú mať matku a otca, ale bude rodič 1 a rodič 2. Každý, kto sa cíti byť zodpovedný za rodinnú politiku, nemôže odmietnuť podporu iného politického subjektu. Rovnako 70 percent ľudí nedôveruje justícií a toto sú návrhy ešte Radičovej vlády, ktoré vtedy neprešli, ale dnes môžu. Ak by som pozeral len na voľby, tak ústavné zmeny nikdy neprejdú, lebo o tri mesiace sú európske, koncom roka komunálne a potom sa začne kampaň na parlamentné voľby.

Sú sociálni demokrati na Slovensku kresťanskejší ako sociálni demokrati na Západe?
Nezaujíma ma, ako sa správajú sociálni demokrati inde. Skôr sa pozerám na Slovensko ako na krajinu s istou tradíciou, ktorú vyjadruje aj preambula ústavy. Je to cyrilo-metodská tradícia, ktorá vdýchla kresťanský duch Slovensku. To nie je náhoda, ktorú môžeme obchádzať. Ak si to ktorýkoľvek politický subjekt uvedomí a prijme to ako isté napĺňanie odkazu, je mi jedno, či sú to sociálni demokrati, alebo iní, ktorí vedia takú ústavnú zmenu v parlamente prijať.

Pavol Hrušovský je v politike od roku 1990. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pavol Hrušovský Pavol Hrušovský je v politike od roku 1990.

Sú dnes zveličené úvahy, že KDH sa takto posúva do koalície so Smerom po voľbách 2016?
Desať rokov počúvam tieto tvrdenia a spájania so Smerom. Pritom vždy bolo KDH buď v pravicovej koalícii, alebo v tvrdej opozícii proti sociálnym demokratom. Je to len účelové tvrdenie s cieľom oslabiť autoritu našej konzervatívnej politiky. Odmietam takéto praktiky. Skôr by som si želal otvoriť veľký politický dialóg na tému justície, ochrany rodiny s ostatnými stranami. Slovensko potrebujeme viac zjednocovať ako rozdeľovať. Nechápem preto tú hystériu.

Na začiatku roka ste sa vyjadrili, že prezidentské voľby by nemali byť len súťažou Smeru a opozície, ale aby išlo o súťaž založenú na kvalite kandidátov. Ako sa spĺňa táto predstava?
Som prekvapený, lebo vo verejnej mienke skôr víťazia marketingové produkty, prázdne reči a sľuby a nie skutky, ktoré by stáli za konkrétnym prezidentským kandidátom. Do kampane vstúpil tak ako nikdy predtým veľký kapitál, veľká reklama. Akoby tento spôsob propagovania kandidátov bol úspešnejší ako doterajšie pôsobenie ľudí v politike. Funkcia prezidenta by mala byť funkciou štátnickou. Ak ju chce niekto vykonávať, nemôže byť neskúseným politikom. Hovorím to preto, že som zažil v politike množstvo ťažkých rozhodnutí, ktoré vyžadovali obrovskú odbornosť, skúsenosť a trpezlivosť.

Vyvážil by u Andreja Kisku chýbajúce politické skúsenosti okruh jeho poradcov?
Poradcovia nie sú najdôležitejší. Najdôležitejšia je osoba kandidáta, ktorú verejnosť musí poznať. Kto to je, aké má postoje. Aké hodnoty vyznáva, akú má víziu o krajine a čo chce cez úrad uskutočniť. Pre mňa je Andrej Kiska nepopísaným občanom. Trúfnuť si zneužiť Dobrého anjela na úspešnú kandidatúru tiež nepovažujem za šťastný projekt pre Slovensko.

Máte pripravené karty, ktoré dokážu zvrátiť postoj voličov?
Ponúkam seba ako konzervatívneho politika s veľkými skúsenosťami, s množstvo zahraničných kontaktov, ktoré sa nezískavajú ľahko. Tiež rozvahu a ľudskosť, ktorú v sebe nosím. Nie som marketingovým typom, ktorý túži po moci. Je to skôr zodpovednosť vyplývajúca zo skúseností a z konkrétnych skutkov, preto som presvedčený, že ľudí nesklamem.

Prieskumy posúvajú do druhého kola Roberta Fica a Andreja Kisku. Bude to v druhom kole o boji všetci proti Ficovi?
Nestaval by som takto problém. Nemala by to byť súťaž niekoho proti niekomu, ale za niečo a pre niekoho. Treba sa rozhodovať rozvážne, lebo každé prezidentské voľby sú pre štát historickým okamihom, ktorý môže výrazne ovplyvniť Slovensko v dobrom, ale aj v zlom.

Ak by ste neuspeli v prvom kole volieb, koho odporučíte voliť v druhom kole?
Trúfam si uspieť a byť protikandidátom Roberta Fica. Ak nie, budem zvažovať aj môj osobný postoj.

Poviete alebo nepoviete konkrétne meno?
Teraz je predčasné vyjadrovať konkrétne meno. Pre zastupiteľskú demokraciu nie je dobré, ak jedna strana ovládne všetky ústavné funkcie.

Asi nikto nečaká, že podporíte Roberta Fica. Podporili by ste však Andreja Kisku?
Každý má pozná, podporím čitateľného pravicového kandidáta.

Podporili by ste Kisku?
Ďalej sa nevyjadrujem. Nebudem v tejto chvíli personifikovať.

Ak nebude v druhom kole čitateľný pravicový kandidát, čo urobíte?
Verím, že tam bude, a tým kandidátom budem ja.

Pavol Hrušovský (61)

V politike je od roku 1990. Najskôr bol poslancom československého Federálneho zhromaždenia. Poslancom národného parlamentu za KDH je od roku 1992. V jeseni 2000 vystriedal na poste šéfa kresťanských demokratov Jána Čarnogurského. Po deviatich rokoch prenechal kreslo predsedu hnutia Jánovi Figeľovi. Za druhej Dzurindovej vlády riadil Národnú radu SR a krátko aj za vlády Ivety Radičovej, keď parlament odvolal z pozície šéfa Richarda Sulíka. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Po jej skončení bol podnikovým právnikom. Je ženatý, má jedného syna. Kandiduje za KDH s podporou Mostu-Híd a SDKÚ. V petícii ho tiež podpismi podporilo viac ako 17-tisíc občanov.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentský kandidát #prezidentské voľby 2014 #Pavol Hrušovský