V prvom sobotňajšom kole môžu voliť viac ako štyri milióny voličov. Z nich je podľa údajov Štatistického úradu necelých 337-tisíc vo veku od 18 do 23 rokov, čo si prvý raz v živote smú vyskúšať voľbu prezidenta. Tých, čo dosiahli 18 rokov a majú právo prísť prvýkrát k akýmkoľvek voľbám, je z nich zhruba 18-tisíc. Politológovia si myslia, že v nich zrejme nebudú hrať rozhodujúcu rolu.
„Jednak preto, že vo voľbách sa očakáva slušná, možno nadpolovičná voličská účasť, teda ich výsledok rovnomerne určia aj iné vekové kategórie. A tiež preto, že kampaň neponúkla silný motív, ktorý by mladých výrazne pritiahol k urnám,“ mieni Pavel Haulík z prieskumnej agentúry MVK.
„Ťažko povedať, v akom počte prvovoliči vôbec prídu. Mladí sú dnes dosť odtrhnutí od politiky, znechutení, menej chodia k urnám. Takisto témy kampane neboli o sľuboch mladým, veď hlava štátu by ani nemala veľké možnosti splniť ich. Voľba prezidenta je skôr o hodnotách, vízii, morálnom profile kandidujúcich osobností,“ uvádza politológ Tomáš Koziak.
Podľa Haulíka sa správanie prvovoličov nedá vopred veľmi presne odhadnúť, často sa správajú nepredvídateľne, impulzívne, zo dňa na deň menia výber, neraz sa rozhodujú až vo volebnej miestnosti. Ak ešte bývajú spoločne s rodičmi, pri voľbe sa zvyknú riadiť ich názormi. Tých už samostatných, ktorí napríklad žijú na internátoch či privátoch, zase skôr presvedčia rovesníci. Prípadne sa inšpirujú aj informáciami šírenými na webe.
Časť mladých však nezatvorila pred politikou dvere. „Voliť určite pôjdem. Som už aj rozhodnutý, konkrétne meno však nepoviem,“ hovorí 21-ročný Bratislavčan Filip Beňo. Ako dodáva, pri výbere sa nedal presvedčiť rodičmi ani kamarátmi. „Čítal som rôzne médiá, cez internet som si overil najmä minulosť kandidátov. Myslím, že som si urobil dostatočný obraz,“ konštatuje Beňo. Tento študent informatiky STU sa na posledných parlamentných aj župných voľbách nezúčastnil, hoci už mohol. Voľba hlavy štátu tak preňho bude premiérovou.
Zmobilizovať mladých voličov cez internet v takej miere, ako sa to napríklad v parlamentných voľbách v roku 2010 podarilo liberálom z SaS, podľa Koziaka už nedokáže nijaký z kandidátov. „Všetci odvtedy pochopili, že tento priestor si v kampani nemôžu dovoliť nezaplniť,“ hovorí.
Čo sa týka konkrétnych mien kandidátov, Haulík aj Koziak sa zhodujú, že vyprofilovať ako „mladý prezident“ sa najviac snažil Radoslav Procházka, preto by mohol zaimponovať aj prvovoličom. „Zaujať by ich mohla aj ďalšia vekovo mladšia kandidátka Helena Mezenská, hoci jej preferencie sú inak okrajové. Ona však hovorí úplne inak ako tí ostatní, neraz rebelantsky – čo sa mladým páči,“ zdôrazňuje Koziak.
Najväčší favoriti volieb Robert Fico aj Andrej Kiska majú podľa oboch analytikov medzi voličmi tiež rovnomerne zastúpenú aj mladú kategóriu. Naopak, mená Milan Kňažko či Ján Čarnogurský prvovoličom vzhľadom na roky ich najväčších politických aktivít už „absolútne nič“ nehovoria. „Rovnako Pavol Hrušovský nepatrí medzi politikov, ktorí by vedeli osloviť nastupujúcu generáciu,“ uzatvára Koziak.