Volíme prezidenta

Kým pred piatimi rokmi bolo v zápase o Prezidentský palác isté, kto sa dostane do druhého kola, teraz to tak nie je.

15.03.2014 07:06
prezidentský palác, bratislava, putin, prezident Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (110)

Na postup dvoch najsilnejších kandidátov do druhého kola možno staviť len s neistým výsledkom. V roku 2009 o súboji úradujúceho prezidenta Ivana Gašparoviča s Ivetou Radičovou nik nepochyboval.

O úrad hlavy štátu sa dnes vo štvrtých priamych voľbách uchádza 14 osobností. Podľa doterajších prieskumov sa vytvorila skupina piatich kandidátov, z ktorých mal každý šancu postúpiť.

Či sa však naplnia doterajšie merania verejnej mienky, je otvorené. Veľkou neznámou sú najmä záverečné dni kampane a posledné debaty pred kamerami v RTVS a v Markíze. Neexistujú totiž zisťovania agentúr, ktoré by naznačili, ako sa ešte pohli nálady voličov. Sociológovia však pripúšťajú, že k zmene došlo. „Povedal by som, že preferencie sa určite zmenili. Ale otázka je, či budú mať vplyv na poradie, kto bude druhý postupujúci,“ usúdil sociológ Pavel Haulík. Podľa neho je pravdepodobnejšie, že sa poradie nezmenilo, hoci posuny mohli nastať. Haulík upozornil, že v prezidentských voľbách platí, že preferencie kandidátov sú oveľa menej stabilné ako dlhodobo sa vytvárajúce preferencie politických strán.

Podľa sociológa Martina Slosiarika v poslednom týždni nastali udalosti, ktoré mohli oslabiť preferencie jedného z favoritov volieb a zvýhodniť iných kandidátov. Ako ďalej Slosiarik povedal, predpokladá, že účasť na voľbách bude nižšia, ako bolo rozhodnutie voliť v prieskumoch. „Záleží tiež, či tento úbytok bude vo všetkých voličských táboroch rovnomerný a či pozitívne, alebo negatívne postihne iba niektorého z kandidátov,“ vysvetlil.

S výsledkami volieb môže zahýbať aj účasť. Menej ľudí vo volebných miestnostiach by mohlo prospieť skôr kandidátom so stabilnými voličmi. Sociológovia účasť odhadovali okolo 50 percent. Najviac ľudí prišlo k volebným urnám v roku 1999. V druhom kole bola účasť takmer 76 percent. V ďalších dvoch prezidentských voľbách sa účasť pohybovala medzi 40 a niečo vyše 50 percentami.

Tradične sa špekuluje o vplyve počasia na záujem ľudí voliť. Ale je to skôr mýtus. V každom prípade, slnečné a teplé počasie posledných dní sa zmení, ochladí sa a bude pršať.

Bez pochybností možno povedať, že dnes v prvom kole prezident zvolený nebude. Musel by totiž dostať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov, to znamená zisk podpory viac ako 2,2 milióna voličov. V minulosti sa nestalo, aby prezident vzišiel len z jedného hlasovania. Druhé kolo volieb bude o dva týždne 29. marca a o funkciu hlavy štátu zabojujú dvaja najúspešnejší kandidáti. Zvolený bude napokon ten, kto získa viac hlasov.

Na Slovensku sme mali doteraz priame voľby hlavy štátu trikrát. Z toho iba raz výsledky prvého kola nenaznačili, kto bude prezidentom. A to bolo v roku 2004, keď v prvom kole zvíťazil Vladimír Mečiar a nečakane postúpil Ivan Gašparovič, ktorý v druhom kole šéfa HZDS porazil. V ďalších dvoch voľbách sa stal prezidentom po druhom kole vždy víťaz prvého kola. V roku 1999 prvé kolo vyhral Rudolf Schuster, druhý bol líder HZDS Vladimír Mečiar. To isté sa stalo v roku 2009, keď hlavnými súpermi boli Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.

Pred voľbami začalo platiť 48-hodinové moratórium, keď je kampaň zakázaná. Moratórium sa vzťahuje aj na deň volieb. Voľby sú výnimočne aj tým, že v nich kandiduje najvyšší počet kandidátov v histórii – 14. Napríklad pred piatimi rokmi ich bolo najmenej – sedem. Po uzatvorení volebných miestností o desiatej večer začne Štatistický úrad postupne zverejňovať priebežné výsledky volieb, ako mu budú prichádzať zápisnice z volebných komisií. Je predpoklad, že neoficiálne výsledky by mohli byť známe v nedeľu niekedy nad ránom.

Čo potrebuje vedieť volič

  • Volí sa v jeden deň, od 7.00 do 22.00 h v 2 929 volebných okrskoch po celom Slovensku

Ak z prvého kola nevzíde víťaz, druhé kolo bude 29. marca

  • Právo voliť prezidenta má každý občan Slovenska, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov a zdržiava sa v deň volieb na území Slovenska.
  • Iný spôsob hlasovania (voľbu poštou či hlasovanie na zastupiteľských úradoch) zákon o spôsobe voľby prezidenta nepozná.
  • Na hlasovanie je potrebný občiansky preukaz. Ak niekto nemá občiansky preukaz, môže predložiť aj potvrdenie o občianskom preukaze, ktoré mu vydala polícia. Potvrdenie volebná komisia môže uznať len vtedy, ak je volič zapísaný v zozname voličov alebo ak hlasuje s voličským preukazom mimo svojho trvalého bydliska.
  • Pas je ako preukaz totožnosti vo voľbách prezidenta prípustný, ale len pre oprávnených voličov, ktorí nemajú na Slovensku trvalý pobyt.
  • Občan Slovenska, ktorý nemá trvalé bydlisko v SR, môže prísť počas volebného dňa do ktorejkoľvek volebnej miestnosti a hlasovať tam s platným pasom. Hlasovanie mu okrsková volebná komisia umožní. Voliča dopíše do zoznamu oprávnených voličov a do jeho pasu v časti poznámky mu vyznačí, že hlasoval. Uvedie tam číslo okrsku, v ktorom hlasoval, dátum a podpis predsedu a podpredsedu volebnej komisie.
  • Ak volič vopred vie, že v deň volieb nebude v mieste svojho trvalého bydliska, môže voliť aj v inom volebnom okrsku. Na to si potrebuje vybaviť voličský preukaz. Voličské preukazy

vydávajú na požiadanie obce.

  • Voličské preukazy sa vydávajú zvlášť pre prvé a zvlášť pre druhé kolo voľby. Tí, čo vedia, že budú voliť v oboch kolách voľby mimo svojho domova, môžu naraz požiadať o oba voličské preukazy. Voliči, ktorí budú hlasovať na voličský preukaz, by nemali zabudnúť, že na hlasovanie potrebujú aj preukaz totožnosti.
  • Voliť môžu aj pacienti v nemocniciach či klienti v domovoch dôchodcov, obvinení vo vyšetrovacej väzbe či odsúdení vo väzniciach. Ak zariadenie nie je v mieste trvalého bydliska, potrebuje volič voličský preukaz.
  • Voličovi, ktorý nemôže sám vyplniť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie, môže za plentou pomôcť jeho príbuzný alebo iný volič. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.
  • Volič, ktorý nemôže prísť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných, dôvodov, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej urny. Oznámiť to volebnej

komisii môže napríklad príbuzný voliča či sused.

  • Zoznam kandidátov, ktorí sa vzdali alebo ich stiahli politické strany, musí byť zverejnený v každej volebnej miestnosti. Zoznam by mal byť umiestnený tak, aby sa zabezpečilo, že voliči budú o zmene informovaní. Po zaregistrovaní kandidátov sa totiž už údaje na hlasovacích lístkoch nemenia a ostávajú na nich aj tí, čo sa už o funkciu prezidenta ne uchádzajú.
  • Priebežné neoficiálne výsledky hlasovania bude zverejňovať Štatistický úrad na internetovej stránke po zatvorení volebných miestností po 22.00 h.
  • Celkové oficiálne výsledky uverejní Ústredná volebná komisia po podpísaní zápisnice 16. marca.

Ako hlasovať

1. Vo volebnej miestnosti dostane volič po preukázaní svojej totožnosti a vyznačení v zozname voličov hlasovací lístok a prázdnu obálku s odtlačkom úradnej pečiatky obce.
2. Ak volič nemá žiaden preukaz totožnosti, môže mu ho vo voličskej miestnosti nahradiť svedectvo dvoch osôb známych volebnej komisii, ktoré dosvedčia, že ide o konkrétnu osobu. Na základe svedectva nebude dopísaný do zoznamu voličov, len sa potvrdí, že je to ten, kto je uvedený v zozname voličov. Potvrdiť totožnosť voliča bez občianskeho preukazu či pasu môžu aj členovia volebnej komisie, ak ho poznajú.
3. Na hlasovanie sa potom odoberie do priestoru za plentou.
4. Voličovi, ktorý nechce ísť za plentu, komisia neumožní hlasovať.
5. V priestore určenom na vyplnenie hlasovacích lístkov vloží volič do obálky hlasovací lístok.
6. Hlas bude platný, aj keď hlasovací lístok bude zašpinený, pokreslený či dokrkvaný. Musí z neho však byť jasné, ako volič hlasoval.
7. Do rámčeka pri mene prezidentského kandidáta, ktorého si volič vyberie, vpíše krížik, krúžkovanie lístok zneplatní.

© Autorské práva vyhradené

110 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentskí kandidáti #prezidentské voľby 2014