Milan Kňažko
Hlavná postava revolúcie 1989, výborný rečník, dôstojné vystupovanie, dobré posolstvá. Favorit hlavného mesta Bratislavy. Kampaň zvládol bez väčších zakopnutí. Zásadnou chybou však je, že oznámil kandidatúru príliš neskoro. Mimo politiky je vyše desať rokov a vzhľadom na takú rozsiahlu pauzu sú štyri mesiace krátky čas na návrat a presvedčenie ľudí, že to myslí vážne. Jeho bonmoty boli trefné, ale uveriteľnosť nižšia, ako by si želal. Časť mladšej generácie voličov si navyše už nepamätá, akú dôležitú úlohu zohral v ponovembrovej politike alebo tomu neprikladala význam. Ohlásením kandidatúry v poslednej chvíli sám seba znevýhodnil. Bol v ťažkej pozícii, vymedzoval sa voči najsilnejšiemu kandidátovi Robertovi Ficovi a súčasne aj favoritovi na postup do druhého kola Andrejovi Kiskovi. Posledné prieskumy pred voľbami ho odsúvali na nepostupové miesto, čo mohlo zavážiť pri nerozhodnutých voličoch.
Radoslav Procházka
Muž s veľkými ambíciami, v minulosti známy právnik, v politike je štvrtý rok. Zaraďuje sa k nepísaným víťazom prvého kola. Napriek tomu, že nepostúpil do druhého kola, výsledok je pre neho veľkým úspechom, ktorý zúročí v ďalšej politickej kariére. Dá sa predpokladať, že ohlási založenie vlastnej strany. Už v tejto chvíli v ňom získali súčasné pravicové strany silného konkurenta pre parlamentné voľby 2016. Ak prezidentskú kandidatúru plánoval ako kampaň pre parlamentné voľby, vyšlo mu to.
Pavol Hrušovský
Osvedčený politik s predvídateľnými postojmi, ale nevýrazný. Najhoršie vedená kampaň, resp. nijaká kampaň. Jeho výsledok je totálnou prehrou. Výrazne mu poškodili vnútorné rozpory v Ľudovej platforme. Aj jeho prípad ukázal, že je to nefunkčný projekt. Najprv to bolo nedôstojne dlhé váhanie partnerov, najmä SDKÚ a jej predsedu Pavla Freša o spoločnej kandidatúre, a neskôr, už počas kampane, spochybňovanie podpory pre Hrušovského. Potvrdil to aj sám Frešo, ktorý sa po oznámení výsledkov nepriamo dištancoval od Hrušovského. Výraznejšie sa Hrušovského nezastal ani Béla Bugár. Ukázalo sa, že Hrušovský nikdy nebol spoločným pravicovým kandidátom. Ďaleko zaostal aj za voličskou základňou KDH. Je to ďalší dôvod na zamyslenie pre celú stranu, čo ďalej. Časť voličov KDH mu odobral Radoslav Procházka.
Gyula Bárdos
Politik, ktorý od začiatku vedel, že nemá šancu v prezidentských voľbách uspieť a sám to aj otvorene priznával. Má však dôvod byť spokojný. Svoj cieľ splnil. Jeho kandidatúra bola kampaňou SMK, ktorá po odchode skupiny okolo Bélu Bugára vypadla z parlamentu. Bárdosova kandidatúra nadväzuje na dobrý výsledok predsedu SMK Józsefa Berényiho v župných voľbách, keď sa dostal do druhého kola. Je to súčasť stratégie, ako aktivizovať svojich voličov a vrátiť túto stranu do parlamentu.
Ján Čarnogurský
Jedna z najznámejších tvárí ponovembrovej politiky. Zásadový, ale neobľúbený politik. Z politiky ako jeden z mála dobrovoľne pred rokmi odišiel. Čarnogurský bol vždy vyhranený a jeho názory pre väčšinu voličov málo pochopiteľné. Na rozdiel od iných politikov má vízie, a aj keď sú konzistentné a dávajú hlbší zmysel, pre väčšinu ľudí bude tento bývalý vrcholový politik neprijateľný. Svoje posolstvá ľuďom nedokázal nikdy pretlmočiť, a to sa ukázalo aj pri jeho prezidentskej kandidatúre. Čarnogurského neúspech bol ľahko predvídateľný, zostáva tak nejasné, prečo vôbec išiel do vopred prehratého boja a riskoval vlastnú dôstojnosť.