Gašparovič: Ľuďom by nemalo byť ľahostajné, kto bude prezidentom

, 21.03.2014 10:00
Ivan Gašparovič, prezident SR
Prezident Ivan Gašparovič bude vykonávať funkciu do polovice júna. Autor: ,

Prezident Ivan Gašparovič v rozhovore pre denník Pravda povedal, že Slovensko potrebuje prezidenta, ktorý upokojí situáciu a bude úzko spolupracovať s vládou aj parlamentom. Takým kandidátom je podľa Ivana Gašparoviča premiér Robert Fico.

Spolu s prezidentmi Rudolfom Schusterom a Michalom Kováčom ste vydali vyhlásenie, že Slovensko potrebuje v tomto čase na svojom čele skúseného a medzinárodne akceptovateľného politika. Politikom je Robert Fico, nie Andrej Kiska. Myslíte si, že vás voliči vypočujú a budú voliť Roberta Fica?
To bude závisieť od voličov. Poskytli sme názor politikov, ktorí prezidentskú funkciu vykonávali. Som presvedčený, že to, čo sme voličom povedali, je veľmi dôležité. Prezident je súčasťou zahraničnej politiky SR, ale aj súčasťou riešenia problémov na domácej scéne. Vyjadrenie pána Kisku, že by sme mali uznať Kosovo, lebo okolité štáty tak už urobili, sú dôkazom neznalosti priorít slovenskej zahraničnej politiky postavenej na princípoch dodržiavania medzinárodného práva. A to už nehovorím o napätej situácii na Ukrajine. V tejto situácii má do funkcie hlavy štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl SR nastúpiť človek, ktorý sa ide učiť, ako sa na medzinárodných fórach obhajujú záujmy krajiny?

Keď traja prezidenti povedia, kto má byť ich nástupcom, nie je to nezvyčajný vstup do kampane?
Myslím, že nie. Pozrite sa na okolité štáty. Prezidenti sa vyjadrujú k svojim nástupcom vo Francúzsku či v Taliansku. Predsa, ak som pravicový prezident a mám filozofiu pravicového politika a silným kandidátom je ľavicová osobnosť, tak ju nebudem podporovať ako svojho nástupcu.

Prečo ste sa nevyjadrili k prezidentským voľbám pred prvým kolom?
Vyjadril som sa, a dosť pochopiteľne. Povedal som, že si predstavujem v kresle prezidenta osobnosť, ktorá je v politike známa a akceptovaná na domácej pôde a v zahraničí. Vyjadril som sa teda jednoznačne, lebo z kandidátov takúto predstavu u mňa spĺňa Robert Fico. Nevyjadril som sa menovite, lebo poznajúc médiá, hneď by písali, že prečo sa vyjadrujem pred voľbami o Ficovi. V druhom kole už hovorím jednoznačne a som rád, že sa ku mne pridali aj predchádzajúci prezidenti.

Vyhlásenie, ktoré ste prijali, bolo z vašej vlastnej iniciatívy?
Vzniklo tu v Kancelárii prezidenta.

V prvom kole bola volebná účasť najnižšia v histórii prezidentských volieb. Mienite vystúpením v televízii vyzvať ľudí, aby prišli voliť?
Využívam aj túto príležitosť a zdôrazňujem, že ľudia by nemali byť ľahostajní k tomu, kto bude v štáte v najvyššej ústavnej funkcii. Mali by vyjadriť svoju vôľu a predstavu k osobe budúceho prezidenta.

Vystúpite teda aj v televízii s príhovorom?
Rozmýšľam, že by som vystúpil s výzvou občanom, aby rozhodnutie, kto bude prezidentom, bolo jednoznačnejšie a vyjadrené oveľa väčšou časťou občanov. Nie je totiž pravda, že funkcia prezidenta nie je rozhodujúca. Prezident môže veľmi pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť politiku štátu.

Čím bol pre vás prekvapujúci výsledok prvého kola volieb?
Neprekvapili ma v tom, že podľa prieskumov verejnej mienky boli prví dvaja pán Robert Fico a pán Andrej Kiska. Prekvapilo ma však, že bola nízka účasť, a aj to, že pán Fico nemal oproti pánovi Kiskovi väčší rozdiel hlasov. Prekvapilo ma tiež, ako voľby vyhodnotili kandidáta Ľudovej platformy. Vedel som, že platforma nebude mať dlhú životnosť, myslel som však, že potrvá dlhšie. Je to totálny krach spolupráce pravicových politikov v prezidentských voľbách. Ak nedokážu spoločne podporovať také dôležité rozhodnutie, ako je spoločný kandidát, neviem si predstaviť, ako to bude v budúcnosti.

Už ste sa zmienili o skúsenom politikovi. Čo sa prezident môže učiť za pochodu a čo je nevyhnutné, aby ovládal už pri nástupe do úradu?
Musí byť skúseným politikom a vedieť, čo je pre štát dôležité a čomu sa musí vyhnúť. Dôležitý je konsenzus, politická stabilita a hľadanie ciest, ako dať pri názorových rozdieloch dokopy napríklad zamestnávateľov a odbory. Ako prezident som sa pravidelne stretával so zamestnávateľmi, s podnikateľmi a odborármi v čase, keď bola napätá situácia v zdravotníctve. Ak si to hneď na začiatku kandidát neuvedomí, počas vykonávania funkcie môže robiť len chyby. Slovensko si nemôže dovoliť situáciu, keď by prezident bol v pozícii protiváhy vláde SR, ako to tvrdí pán Kiska. Práve naopak, potrebujeme hlavu štátu, ktorá upokojí situáciu a bude úzko spolupracovať s vládou aj parlamentom. Som presvedčený, že predpoklady na takéhoto prezidenta spĺňa premiér Robert Fico, ktorý bude zárukou, že tento úrad odovzdám do rúk skúseného a zodpovedného politika, rešpektovaného v zahraničí.

Bol by Robert Fico nadstraníckym prezidentom?
Určite, prezident by mal byť nadstranícky. Ale nadstraníckosť neznamená apolitickosť. Prezident musí vo svojej pozícii spolupracovať či už s pravicovými, alebo ľavicovými politikmi. Ako politik nemusím byť teda straník, ale svojou filozofiou k niektorej strane svojimi názormi patrím. To sa nedá vygumovať. Ak však niekto povie, že chce byť nadstranícky a chce tým povedať, že bude apolitický a nevie sa vymedziť, kam patrí, to už je prvý najvážnejší krok, na ktorý treba upozorniť.

Byť predsedom najsilnejšej strany a potom sa od nej odstrihnúť. Je to možné?
K tomu vás donúti funkcia a je to potrebné. Ak pochádzam z ľavicovej strany a keď z nej ako prezident vystúpim, svoju filozofiu nemôžem len tak prehodiť cez plot. Samozrejme, to neznamená, že nebudem akceptovať aj iné názory, napríklad opozičné. Tie môžu často vykompenzovať niektoré nedostatky vlastnej filozofie.

Pri kandidátovi Andrejovi Kiskovi sa spomína jeho vzťah k scientologickej sekte. Aké bezpečnostné riziko by z tohto hrozilo Slovensku?
V tomto momente sa nechcem zapojiť do diskusie o vzťahu pána Kisku k scientológom. Čo som počul a viem, však nasvedčuje, že vzťah k tejto sekte má. Ak chce pán Kiska hovoriť, že nikdy nebol v žiadnej strane a bol by v takejto sekte, tak to je už o niečom inom. Ak by takúto ideológiu chcel presadzovať, treba urobiť všetko pre to, aby sa to nestalo.

Prezident nepotrebuje bezpečnostnú previerku. Takpovediac by previerku dostal vo voľbách svojím zvolením?
Ak ma občan zvolí, stal som sa prezidentom z jeho vôle. Tu už bezpečnostná previerka nefunguje. Do budúcnosti je otázka, či by kandidát nemal podstúpiť proces bezpečnostnej previerky predtým, ako chce kandidovať v prezidentských voľbách.

Ako vnímate súčasnú kampaň, ak ju porovnáte s kampaňou, ktorú ste viedli roku 2009 s Ivetou Radičovou?
Voľba prezidenta v čase, keď kandidovala pani Radičová, mala trošku iný charakter. Vtedy sa médiá vymedzili voči dvom kandidátom, o ktorých sa predpokladalo, že budú v druhom kole volieb. Vymedzili sa tak, že ide kandidovať ambiciózna pani s podporou všetkých médií, najmä pravicových a liberálnych, a človek, ktorý by už na funkciu ani nemal kandidovať. Rozdiel bol v tom, že som sa nespoliehal na kampaň v médiách, ale upriamil som sa na občanov a prešiel som celé Slovensko. Podporovali ma miestne médiá, ktoré som považoval za oveľa čítanejšie ako centrálnu tlač, ktorú každý nekupuje. Občan neuveril médiám, ale mne v bezprostredných debatách.

Teraz je kampaň ostrejšia?
V prvom kole vôbec nebola. Som presvedčený, že ostrejšia bola kampaň pri mojej voľbe, keď boli voči mne negatívne postoje.

Mal by sa nový prezident usilovať o silnejšie právomoci a širšie si zároveň vykladať tie súčasné?
Ústava, tak ako limituje právomoci prezidenta, je správna. Prezident má dostatočné možnosti zasahovať do zahraničnej i domácej politiky. Najmä pri vyjadrovaní sa k ekonomickým a sociálnym otázkam. Prezident kontroluje zákony, ktoré predkladajú vláda a poslanci. Môže vysloviť nesúhlas so zákonom. Samozrejme, poslanci môžu prezidenta prehlasovať. Je to dôležité, lebo prezident takto vyjadruje svoj názor, a väčšinou taký, ktorý zastáva aj občan. Často vlády ani poslanci neakceptujú niektoré potreby občanov, prezident by mal mať preto legislatívnu právomoc a predkladať zákony do parlamentu.

Malo by to zmysel, keďže vládna väčšina môže hlavu štátu prehlasovať?
Samozrejme, spôsob hlasovania by bol ten istý. Ale už by sa problém dostal do parlamentu a občan by vedel, že prezident predkladá riešenie a vytvoril by sa aj väčší tlak na poslancov. Bolo by tiež jasné, že to nie je stranícky návrh zákona, ale prezidenta.

Od roku 2009 ste nevystúpili so správou o stave republiky. Nepovažujete to za chybu?
Vystúpil som so správami za vlády pánov Dzurindu i Fica. Vláda pani Radičovej sa skončila tak rýchlo, že som to nestihol. Nepokladám však správy za to najdôležitejšie. Správa sa prečíta, prezidenta skritizujú alebo pochvália a to je všetko. Účinnejšie je, že prezident má z ústavy možnosť požadovať vyjadrenia a návrhy na riešenia od členov vlády. Pravidelne si pozývam ministrov, najmä pri názorovej nejednote k predkladaným zákonom. Je to možnosť, ako pripomienkovať prácu ministra, jeho rezort a tiež predsedu vlády. Je teda dôležité stretávať sa s premiérom, ministrami a poslancami. Lenže poslanci takéto schôdzky radi ignorujú. Predstavujem si väčšiu intenzitu stretnutí najmä s predsedami parlamentných výborov.

Už teda neprednesiete správu o stave republiky.
To som nepovedal. Aj sa chystám, že asi prednesiem. Správa nebude len bilančná, ale aj s predstavou do budúcnosti.

Slovensko i celý svet zasiahla ekonomická kríza. Čím si vysvetľujete, že kríza zasiahla aj samotné politické strany na Slovensku a popularitu získavajú extrémisti alebo netradičné politické zoskupenia?
Občan hľadá riešenia problémov u politikov. Ak sa však nedarí napríklad zvýšiť zamestnanosť, ak sa nedarí náprava v oblasti justície či zdravotníctva, občan stráca určitú dôveru. Nejde voliť. Je to však to najhoršie, čo môže urobiť. Občan by mal dať dôveru strane, o ktorej je presvedčený, že sa k jeho problémom postaví pozitívne.

Čo by mali strany urobiť, aby boli viac dôveryhodné?
Nemali by byť zahľadené do seba. Mali by mať jednoznačnejší vzťah k spoločnosti. Nemali by najskôr riešiť stranícke, potom osobné a až nakoniec problémy ľudí. Na prvom mieste je spokojnosť občana.

V polovici júna končíte vo funkcii prezidenta. Čo mienite robiť ďalej?
Premýšľal som o tom už možno pred rokom. Desať rokov vo funkcii prezidenta a skoro 24 rokov v najvyššej politike bolo veľmi náročných. Zbavilo ma to situácií, ktoré iní ľudia zažívajú každý deň. Byť so svojimi najbližšími. Vrátim sa do rodinného života a dám si do poriadku moju knižnicu, ktorá je v chaotickom stave. Beh života v politike mi však o chvíľu bude chýbať. Dostal som už viacero ponúk, nie však ako funkcionár alebo člen strany, ale ako človek, s ktorým bude možné hovoriť o niektorých problémoch, ako ich vidí a akú má predstavu o ich riešení.

Hovoríte záhadne, čo to bude?
Napríklad ako sa bude riešiť justícia. Mám svoje predstavy o nej a roky ich hovorím. Prečo by som na to nepovedal svoj názor.

Ktoré rozhodnutie považujete za najkomplikovanejšie počas vašej prezidentskej éry?
Určite si myslíte, že poviem Jozef Čentéš.

Presne tak.
Pre mňa to bolo absolútne jednoznačné a bez akýchkoľvek výčitiek by som rozhodol rovnako. Ak prezident takú možnosť ústavne má, nemá prikývnuť na všetko. Voľba generálneho prokurátora ma presvedčila, že prezident musí byť v takýchto veciach rigorózny. Ak sa dozvie, že pri voľbách je korupcia medzi poslancami, ak sa falšujú volebné lístky, ak sa mení zákon v priebehu volieb, ak napriek rozhodnutiu Ústavného súdu prebehne voľba, hoci ju pozastavil, prezident inú možnosť nemá. Nebolo to tak, že som nechcel vymenovať pána Čentéša. Keď som po prvej voľbe videl, ako sa manipuluje, vyhlásil som, že by som nevymenoval ani pána Čentéša, ani pána Trnku. Od začiatku som postupoval zodpovedne.

Kauza sa ťahala roky. Nie je chyba, že Ústavný súd prípad Jozefa Čentéša ešte neuzavrel?
Ťahala sa, ale nie mojou vinou. Ťahala sa vinou pána Čentéša a poslancov, ktorí podali sťažnosť na moje rozhodnutie. Dokonca v parlamente chceli podať na mňa žalobu a písali ju v parlamente aj takí právnici, ktorí kandidovali na funkciu prezidenta a potom ju nepodpísali alebo nehlasovali. A nepodpísali ani návrh, ktorý mal ísť na Ústavný súd. Čiže aj v parlamente takýmto právnikom bolo jasné, že pravdu mám ja. Prečo nerozhodol doteraz Ústavný súd, na to sa treba spýtať pána Čentéša a tých, ktorí ho podporovali.

Váš predchodca Rudolf Schuster povedal, že on by Jozefa Čentéša vymenoval.
To je jeho názor. Ja by som ho určite nevymenoval.

Ktoré rozhodnutie bolo teda vo vašej ére to najťažšie?
Za skutočne najťažšie rozhodnutia i obdobie však považujem čas politickej a vládnej krízy po páde vlády I. Radičovej v kontexte všeobecnej sociálnej nespokojnosti, štrajku lekárov a zdravotníkov, nefungujúceho systému výberu daní. Vtedy sme museli meniť ústavu, prijať rozhodnutie o stave núdze v zdravotníctve, takmer pol roka rozhodovať spoločne s vládou. Myslím však, že sme toto obdobie politickou zodpovednosťou a komunikáciou úspešne prekonali.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ivan Gašparovič #prezidentské voľby 2014
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku