Ak by sa premiér Robert Fico stal prezidentom a mal by predniesť v parlamente správu o stave republiky, hovoril by v nej o vízii štátu. „Určite by mala správa obsahovať, kam má Slovensko smerovať. Kam by mala smerovať vládna politika, pretože prezident má právo hovoriť svoje politické predstavy.“
Nezávislý kandidát Andrej Kiska vyhlásil, že by v správe pripomínal politikom ich sľuby, ktoré dali občanom. „Apeloval by som na rastúcu zamestnanosť. Najväčším problémom je životná úroveň, ktorá sa zhoršila. Ľudia sa majú horšie. Premiér od tejto situácie uteká a chce sa stať prezidentom.“
Fico odkázal Kiskovi, že ako prezident nemá žiadny vplyv na exekutívne veci. „Vyrokovali sme o dve miliardy viac na európske fondy, konsolidovali sme verejné financie. Naprávali sme daňový systém. Mám pocit z pána Kisku, že chce ísť do konfliktu s vládou,“ argumentoval.
„Nech sa na nás ľudia pozrú, a bude im jasné, kto je z nás konfliktnejší,“ reagoval na ministerského predsedu Kiska a pokračoval: „Chcem ľudí spájať. Viem, že prezident nenavrhuje rozpočet, ale je výhodou, keď rozumie ekonomike. Ja hovorím o tom, aby sa prezident postavil za ľudí a hovoril o problémoch, ktoré ich trápia,“ zopakoval.
Kandidáti sa nezhodli na otázkach nadstraníckosti a financovania kampaní
Prezidentskí kandidáti sa dostali do polemiky v otázkach nadstraníckosti, ako aj financovania kampaní. Robert Fico poukázal na to, že Andrej Kiska s podporou pravicových strán, ktoré boli členmi bývalej vlády Ivety Radičovej, je dnes už podľa neho skôr straníckym, ako občianskym kandidátom. Kiska reagoval, že na rozdiel od Roberta Fica, ktorému kampaň platila strana Smer, on si ju financoval sám. „Ja som povedal, že si celú svoju politickú kampaň zafinancujem sám, aby bol prezident nezávislý a nestranícky,“ zdôraznil Kiska.
„Je otázkou, či sa na Slovensku dá všetko kúpiť. Či si ako multimilionár môžete kúpiť aj funkciu prezidenta,“ reagoval Robert Fico. „Nehovorte mi niečo o nejakom kupovaní. Robím to poctivo a chcem pomôcť Slovensku,“ oponoval Kiska. Pripomenul, že do kampane išiel ako občiansky kandidát, ktorý si pod petíciu za svoju kandidatúru vyzbieral podpisy od občanov.
„Je mi jedno, či bude premiérom Fico, alebo niekto z pravice, ja tam idem kvôli ľuďom,“ zdôraznil Kiska. Na margo utorkovej (25. marca) tlačovej konferencie, na ktorej avizoval spoločné stanovisko s kandidátmi Milanom Kňažkom a Radoslavom Procházkom poznamenal, že cieľom bolo len vyzvať ľudí, aby prišli voliť. „Pán Kňažko sa (z tlačovej konferencie, pozn. TASR) ospravedlnil, pán Procházka vyzval voličov na účasť a ja mu ďakujem,“ povedal.
Kiska v minulosti odmietol byť ministrom za SaS
Na otázku TV Markíza, či je pravda, že od strany Sloboda a solidarita (SaS) dostal v minulosti návrh byť jej kandidátom na post ministra zdravotníctva Kiska reagoval slovami, že ho odmietol. Vysvetlil, že ponuka od Richarda Sulíka prišla ešte v čase, keď SaS nebola v parlamente a bola zameraná na jeho vstup do strany. „Povedal som ďakujem, ja do politiky nejdem,“ konštatoval.
Aktuálnu parlamentnú agendu ústavných zmien s cieľom reformy súdnictva a posilnenia postavenia tradičnej rodiny považuje Andrej Kiska za načasovanú tak, aby pôsobila ako súčasť predvolebnej kampane. Fico reagoval, že tieto zmeny presadzuje aj KDH, ktoré v kampani podporuje práve Kisku.
Na otázku, ako hodnotí skutočnosť, že v dôsledku týchto zmien by mal prezident prísť o právomoc spolukreovať Súdnu radu, Fico reagoval, že je jednoducho výsledkom dohody v Národnej rade (NR) SR. „Vznikla dohoda, že sa bude iným spôsobom kreovať Súdna rada, vítam, že za tento zákon zahlasovalo v prvom čítaní 103 poslancov,“ povedal. Kiska reagoval, že Robert Fico, ako predseda vlády, mohol zmeny v súdnictve iniciovať už dávno. Fico na to pripomenul, že na takéto zmeny je potrebná ústavná väčšina, ktorá vznikla práve teraz.
Na margo možnosti nevymenovať kandidátov na niektoré funkcie, ktorá na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR v kauze Čentéš prezidentovi náleží, Kiska poznamenal, že s tým nesúhlasí. V prípade, že by išlo napríklad o vymenovanie Štefana Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu, by však právomoc nevymenovať ho využil. „Som pripravený na seba zobrať túto zodpovednosť,“ povedal Kiska. Z dlhodobého hľadiska by však presadzoval, aby prezident takúto možnosť nemal. „V našej spoločnosti došlo k rozporu tým, že ústavný súd dal prezidentovi možnosť nevymenovať pána Čentéša. To mení parlamentný systém na poloprezidentský. To by sme mali dať do normálu,“ vyhlásil Kiska.
Robert Fico reagoval, že poloprezidentský systém je niečo úplne iné. Zároveň zopakoval svoje tvrdenie, že Štefanovi Harabinovi by už neodporúčal kandidovať na post predsedu Najvyššieho súdu. „Nevieme, či pán Harabin bude kandidovať, vedú sa všelijaké reči,“ poznamenal.
Otázka Kosova znovu rezonovala
Obaja kandidáti sa dostali do sporu aj v zahraničnopolitických otázkach. „Kosovo nie je môj politický program. Ale môj osobný názor je, že by sme Kosovo mali uznať. Okrem štyroch krajín ho uznali všetky štáty Európskej únie,“ povedal Kiska. Zároveň upozornil, že má pocit, akoby premiér pri argumentácii k tejto otázke necitlivo vyťahoval maďarskú kartu.
Podľa Roberta Fica je Kiskov postoj amatérsky, ignoruje mimoriadne širokú zhodu opozičných aj koaličných poslancov Národnej rady, ktorú pri hlasovaní o tejto otázke zaujali, ako aj národno – štátne záujmy Slovenska. „Príklad Kosova je dobrý na to, aby sme povedali, aké obrovské riziko je, keď do vysokej ústavnej funkcie príde človek, ktorý nemá všetky potrebné informácie,“ vyhlásil Robert Fico s tým, že pre Slovensko je dôležité, aby neuznalo štát, ktorý vznikol v rozpore s medzinárodným právom. „Ja som investoval veľa energie do budovania dobrých vzťahov s Maďarskom,“ pripomenul Fico. Zároveň ale upozornil, že v Maďarsku je extrémistický Jobbik stále parlamentnou stranou a stále tam existujú gardy.
„Pre nás ako krajinu, ktorá máme s Ukrajinou hranicu, je stabilita na Ukrajine mimoriadne dôležitá,“ konštatoval Kiska, ktorý podporuje myšlienku solidarity s našim východným susedom. „Nemyslím si, že niekto od nás očakáva, že ako Slovensko zachránime Ukrajinu,“ poznamenal s tým, že by naša republika mala za pomoc Ukrajine v prvom rade lobovať v Európskej únii.
„Niektorí ukrajinskí politici si myslia, že doteraz neplatili Ruskej federácii a teraz to za nich zaplatí Európska únia. Neviem si prestaviť, že by sa teraz EÚ poskladala a zobrala celú zodpovednosť za situáciu na Ukrajine,“ poznamenal Fico, podľa ktorého aktuálne čakajú Ukrajinu ťažké ekonomické reformy. Zároveň pripomenul podporu, ktorú získal od troch doterajších prezidentov Slovenska, Ivana Gašparoviča, Rudolfa Schustera a Michala Kováča práve preto, že je kandidátom so širokými politickými skúsenosťami. „Som veľmi rád, že sa za mňa postavili významné osobnosti. Privítal som podporu troch prezidentov Slovenska, francúzskeho a českého prezidenta,“ upozornil Robert Fico.
Kiska reagoval, že jeho zaujímajú skôr problémy občanov Slovenska, kde sa podľa neho situácia stále zhoršuje. „Ľudia na Slovensku sa majú horšie, premiér chce utiecť, premiér sa chce stať prezidetom,“ povedal. „Ak tvrdíte, že robíme zlú vládnu politiku, čo odmietam, tak si založte politickú stranu. Choďte do súboja, vyhrajte voľby,“ reagoval Fico. Dodal, že exekutívne právomoci má vláda a nie prezident.
„Viacerí ma varovali, že tá špina príde. Na moju hlavu sa spustila spústa urážok a falošných obvinení,“ komentoval predvolebnú kampaň Kiska, ktorý v tejto súvislosti podal dve trestné oznámenia. „Keď pán Kiska hovorí o antikampani, nech sa pozrie, aká bola proti mne,“ reagoval Robert Fico. Dodal, že on, ani jeho strana antikampaň nerobili, reagovali však na tlačových konferenciách na verejne prístupné informácie.