„Kampaň bola veľmi rozpačitá niekedy až panická,“ povedal. „Smer bol pritom v minulosti charakteristický skôr tým, že voličom ponúkal pozitívne posolstvá“. Podľa Mesežnikova však antikampaň vedená proti Kiskovi voličov skôr iritovala.
Výsledok volieb je podľa neho aj výstrahou pre vládnu stranu. „Strana Smer má stále perspektívu do budúcnosti, ale pravdepodobne už nebude taká dominantná,“ myslí si. „Úradujúceho premiéra porazil človek, ktorého pred rokom a pol nikto nepoznal. To sa môže odraziť na pozícii Smeru.“ Andrej Kiska má podľa Mesežnikova predpoklady na to, aby bol nadstraníckym prezidentom ktorý môže občanov zbližovať. „V niektorých témach si môže byť bližší so stranami súčasnej opozície, určite však nebude jej hovorca,“ dodal.
Fico nevysvetlil, prečo chce byť prezidentom
„Fico dostatočne nevysvetlil svojim voličom, prečo chce byť prezidentom, väčšina si ho skôr praje vo funkcii premiéra ako prezidenta,“ konštatoval po voľbách sociológ Martin Slosiarik. Podľa politológa Erika Láštica by Fico mohol na porážku zareagovať zmenami vo svojej jednofarebnej ľavicovej vláde.
Premiér Fico síce oznámil, že si vezme pár dní na oddýchnutie, však predseda parlamentu Pavol Paška ešte pred oznámením výsledkov konštatoval, že aj v prípade porážky bude vláda normálne pokračovať pod Ficovým vedením.
Ľudia volili zmenu
„Keď ľudia idú voliť, chcú zmenu. Zmena je podstata života. Ale je pravda, že v našom politickom systéme prezident nemá kompetencie na vykonanie zásadných zmien,“ konštatoval v televízii TA3 analytik Michal Horský.
Výsledky pripomínajú súboj Gašparoviča s Mečiarom
Výsledky sobotňajšieho (29. 3.) druhého kola prezidentských volieb pripomínajú scenár volieb hlavy štátu z roku 2004. Ivan Gašparovič vtedy v druhom kole porazil Vladimíra Mečiara s podobným volebným ziskom, ako dosiahol Andrej Kiska oproti premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). Povedal to politológ Pavol Marchevský, ktorého výsledok prekvapil.
„Nočná mora premiéra spočívala práve v tom, aby jeho prezidentská kandidatúra a druhého kolo nedopadlo tak, ako v roku 2004 dopadol Vladimír Mečiar,“ povedal Marchevský. Víťaz volieb Andrej Kiska získal 59,38 percenta voličských hlasov, Roberta Fica podporilo 40,61 percenta voličov.
Táto prehra Fica musí mať podľa Marchevského určitý politický dôsledok. Vládny Smer si uvedomuje, že už nikdy nebude schopný zostaviť jednofarebnú vládu, a tak sa bude snažiť o nadštandardné vzťahy s niektorou politickou stranou, ktorá by mohla byť jeho potenciálnym koaličným partnerom, uviedol politológ.
Najbližšie dni podľa neho premiér využije na to, aby prehodnotil ďalšiu stratégiu. Jednou z možností ďalšieho vývoja je podľa neho rekonštrukcia vlády Smeru-SD, čím by vládna strana prejavila citlivosť voči tomu, ako ju vo voľbách ohodnotila verejnosť. „V druhej línii Smer musí vyvíjať intenzívnejšiu činnosť, čo sa týka hľadania koaličného potenciálu. Robert Fico zostáva premiérom, všetky iné scenáre padli, v tom momente Fico bojuje o svoje politické prežitie a uvedomuje si, že Smer nedokáže už nikdy zostaviť jednofarebnú vládu,“ podčiarkol Marchevský. Doterajší vývoj podľa neho ukazuje, že Smer by sa mohol snažiť o lepšie vzťahy práve s KDH, s ktorým sa nedávno dohodol na zmene Ústavy SR.
Marchevský tvrdí, že Ficove kroky smerovali k prezidentskej kandidatúre už od roku 2012, keď sa stal po druhý raz premiérom. Ako príklad uviedol zlepšenie prístupu k novinárom či ponúknutie postu splnomocnenca vlády pre rómske komunity opozícii. Pod Ficov neúspech vo voľbách sa však zrejme podpísalo to, že sa mu nepodarilo nájsť väčšiu podporu inde ako medzi voličmi Smeru.
„Akokoľvek je politická strana silná, politik musí mať presah aj do ostatnej verejnosti,“ tvrdí Marchevský. Druhým faktorom je podľa neho to, že o správnosti svojej kandidatúry nedokázal presvedčiť všetkých svojich voličov a niektorí ho chceli naďalej vidieť na poste premiéra.