Predpokladalo sa, že Kiska povie svoje stanovisko v marci. Nestalo sa tak. Zjavne otáľa. Rovnako vyčkávajú aj jeho prípadní súperi. Práve Kiskovo rozhodnutie, či bude kandidovať, alebo z boja o Prezidentský palác vycúva, môže byť kľúčový moment celých volieb. So skorým ukončením neistoty o tvárach volieb sa však zrejme nedá počítať. Kiska sa možno vyjadrí až v septembri.
Čo sa týka strán, v zákulisí sa hovorí, že Smer svoju pozornosť upriami na nestraníckeho kandidáta. Vlastných kandidátov chcú mať aj ďalšie koaličné strany SNS a Most-Híd. Opozícia staví na Kisku, ak sa rozhodne kandidovať. V prípade, že do súboja nepôjde, bude hľadať spoločného kandidáta.
Sociológ Pavel Haulík usudzuje, že politické strany budú ťažko vyberať osobnosti do prezidentského úradu. „Zdá sa, že stranícki kandidáti budú ťahať za kratší koniec a budú to voľby nezávislých kandidátov,“ uviedol sociológ. Podľa neho strany priamo straníkov nepostavia, ale skôr ľudí mimo straníckeho prostredia.
Zvláštne politické ticho necelý rok pred voľbami je o to zaujímavejšie, že pred prezidentskými voľbami v roku 2014 napríklad Kiska svoju kandidatúru ohlásil už v októbri 2012. Kampaň viedol teda prakticky takmer dva roky. V roku 2017 prenikli na verejnosť závažné podozrenia okolo financovania Kiskovej kampane. Jeho firma, ktorá mu platila kampaň, mala závažne daňové prehrešky, teraz to opäť preveruje Národná kriminálna agentúra.
Pred týmito voľbami sa kandidáti rozhodli vyčkávať. Podľa Haulíka tí, ktorí nezačnú „na zelenej lúke“, tak pre nich nemusí byť zostávajúci čas nedostatočný. „Predpokladá to, že nebudú musieť zdôvodňovať základné veci, aby presvedčili voličov. Musia to byť verejne známe osobnosti, lebo takí kandidáti, ktorí si len začnú budovať svoju známosť, tak pre nich by to mohol byť problém. Nie je ani dobré, aby na post prezidenta prichádzali kandidáti bez prípravy,“ uviedol sociológ.
Otázkou je, prečo prezident Kiska otáľa so svojím rozhodnutím. Je možné, že ešte stále váha, čo má urobiť. Nie je tiež vylúčené, že chce spoznať súperov, aby zhodnotil svoje šance na prípadné znovuzvolenie. Politológ Tomáš Koziak si nemyslí, že by práve kvôli tomu Kiska vyčkával. „Kiska sa ukazuje ako jasný favorit. Otázka je, či oznámiť neskôr, že nebude kandidovať, je dobré pre opozičné strany. Predovšetkým ony by mali problém postaviť adekvátneho kandidáta,“ povedal politológ.
Počas uplynulého turbulentného mesiaca, keď prezident vyzval na riešenie krízy buď zásadnou rekonštrukciou vlády, alebo predčasnými voľbami, sa objavili výzvy, aby opäť Kiska kandidoval. Prezident ešte vlani povedal, že svoje rozhodnutie oznámi do septembra 2018. „Nič sa nezmenilo,“ reagoval najnovšie prezidentov hovorca.
Sociológ Haulík už pred časom vyslovil domnienku, že Kiska kandidovať nebude a myslí si to aj teraz po hektickom období na politickej scéne, hoci sa podľa sociológa nedá vylúčiť ani opačný postup. „Jeho rozhodnutie je dlhodobejšie, nebol to náhodný chvíľkový postoj. Myslím si, že bude skôr uvažovať o tom, že opätovnú kandidatúru už neabsolvuje. Je možná aj zmena, ak by sa udiali nejaké zásadné veci, ktoré by dali argumenty pre jeho podporovateľov, aby ho presviedčali, nech kandiduje,“ povedal na adresu prezidenta Haulík.
Odhad, že Kiska nebude pokračovať, sociológ opiera o vyjadrenia prezidenta z minulosti, či o udalosti, ktoré nastali na politickej scéne po vražde novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a výmene vlády. „Aj tento politický konflikt zrejme Andreja Kisku presvedčil, že prezidentovanie nie je vždy príjemná činnosť, ktorú človek robí s nadšením a sebauspokojením. Je tam veľa vecí, ktoré ho môžu doviesť k tomu, že nie je nutné, aby takéto martýriá podstupoval častejšie,“ doplnil Haulík.
Podľa Koziaka prezident stojí pred ťažkou dilemou. Na jednej strane sa napríklad venovať viac rodine a na druhej strane, ak už prevzal záväzok byť prezidentom, tak sa predpokladá, že nepôjde o záležitosť jedného funkčného obdobia. „Viem si predstaviť, že môže mať plné zuby toho, že politika je niečo iné ako biznis, v ktorom predtým pôsobil. Nič proti tomu, keby sa rozhodol rodinné záležitosti povýšiť pred vysokou štátnou funkciou. Zároveň však veľká časť verejnosti očakáva, že bude kandidovať, lebo ho považuje za dobrého prezidenta,“ poznamenal Koziak.
Vládna koalícia by spoločného kandidáta na prezidenta nemala mať, Smer, SNS a Most-Híd chcú predstaviť vlastných nominantov. Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž hovorí, že na žiadnej straníckej úrovni zatiaľ nezachytil diskusiu na tému prezidentského kandidáta, keďže sa pozornosť sústredila na aktuálne politické dianie. „Smer rieši iné veci, a či bude hľadať kandidáta z vlastných radov, alebo všeobecne akceptovanú osobnosť, to je vo hviezdach. Kritériom je, že by to mal byť človek, ktorý v prípade kríz bude hľadať riešenia a nie ich sám generovať,“ povedal Číž.
V Smere sa v uplynulých mesiacoch spomínali hlavne dve mená, a to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Minister Lajčák však možnosť kandidatúry na prezidenta v rozhovore pre Pravdu pred niekoľkými týždňami jednoznačne odmietol a Šefčovič odkázal, že v jeho prípade ide o mediálne špekulácie.
Podľa podpredsedu SNS Jaroslava Pašku platí, že strana by chcela predstaviť vlastného nominanta. „Budeme sa snažiť nájsť spoločensky najprijateľnejšieho kandidáta,“ uviedol Paška. Národniari chcú pre neho hľadať podporu aj medzi koaličnými stranami. „Keby mal podporu 10 percent straníckych hlasov , tak by nemal príliš veľkú nádej na úspech. Treba sa o tom rozprávať s partnermi, politika je o tom, že sa má hľadať širšia dohoda. Výhodu majú kandidáti, ktorí nie sú spojení iba s jednou stranou, ale majú širšie občianske zázemie,“ dodal Paška.
Most-Híd ešte v januári rozhodol, že do volieb pôjde s vlastným kandidátom. „Zatiaľ platí to, čo sa dohodlo. Teraz sa však diskutovalo o iných veciach a prezidenta sme neriešili,“ povedal podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. „Musí to byť zaujímavá osobnosť, ktorá bude zdieľať naše hodnoty a osloví ľudí,“ dodal.
Opozícia tiež zvažuje vlastných kandidátov. V prostredí SaS sa hovorí o podpore chemika, vedca Roberta Mistríka. Ak by išiel do volieb Kiska, tak by sa strana za neho postavila. Podľa podpredsedníčky SaS Jany Kiššovej v otázke prezidentského kandidáta zatiaľ nepostúpili, budú mať však snahu hľadať v opozícii zhodu na jednom mene.
„Budeme najprv čakať na stanovisko pána Kisku a následne budeme viesť ďalšie rozhovory,“ poznamenala Kiššová. Líder OĽaNO Igor Matovič povedal, že čakajú na rozhodnutie Kisku. „Nechceme zostať po tom nejako prekvapení. Hľadáme preto dobrého kandidáta a našou snahou je, aby to bol spoločný kandidát demokratickej opozície,“ skonštatoval Matovič.
Kandidátov na prezidenta môže navrhnúť najmenej 15 poslancov parlamentu. Druhá možnosť je uchádzať sa o kreslo hlavy štátu na základe petície, ktorú podpíše aspoň 15-tisíc občanov. Podpisy za prezidentskú kandidatúru sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina spustila občianska iniciatíva, ktorej členom je bývalý šéf Matice slovenskej Marián Tkáč. Hovorí sa tiež o kandidatúre šéfa Prvej stavebnej sporiteľne Imricha Béreša. Ten svoju kandidatúru nepotvrdil, ale ani nepoprel.