Bude to oveľa horšie, hovorí Bugár o skladaní ďalšej vlády

, 02.07.2018 10:53
bela bugar
Predseda strany Mostu-Híd Béla Bugár. Autor: ,

Polarizácia spoločnosti minimálne z hľadiska slovensko-maďarských vzťahov sa zmenila, a to aj mojím vplyvom, povedal v rozhovore pre denník Pravda šéf Mostu-Híd Béla Bugár, ktorý sa bude uchádzať o post prezidenta Slovenskej republiky. Pritom ešte pred piatimi rokmi hovoril, že na Slovensku nemôže byť prezidentom Maďar. Po ďalších voľbách predpovedá zložité vytváranie novej vlády. Podľa prieskumov by aj súčasná vládna koalícia nemala väčšinu v parlamente. Na otázku, či sa na takúto možnosť Most-Híd pripravuje, reagoval Bugár protiotázkou: „Pripravuje sa vôbec opozícia na to, že bude potrebovať niekoho z vládnej koalície? Lebo vyzerá to tak, že nie.“

S akou ambíciou idete kandidovať za prezidenta? Myslíte si, že sa vôbec dostanete do druhého kola prezidentských volieb?

Jednoznačne je mojou ambíciou byť prezidentom a urobím všetko preto, aby som bol v druhom kole.

Pred niekoľkými rokmi ste povedali, že na Slovensku nemôže byť Maďar prezidentom. V čom sa situácia zmenila?

Jednak slovensko-maďarské vzťahy sa veľmi zlepšili. Jednak tí, ktorí kedysi živili protimaďarské nálady, to už nerobia a dokonca sme s nimi v jednej koalícii.

Spoločnosť, ako ste sami pred časom povedali, je polarizovaná a chcete zmierniť napätie. Dokážete to, keď vám stúpenci opozície vyčítajú vstup do súčasnej vládnej koalície?

To, že mi opozícia niečo vyčíta, neznamená, že je to pravda. Môj životný príbeh a politické skúsenosti hovoria, že sa to dá. Ak by mi niekto pred tromi rokmi povedal, že je možné spolupracovať v menšinových otázkach so SNS, asi by som tomu ani ja neveril. Bolo však potrebné na tom pracovať. Dnes vo vláde so Smerom a SNS prijímame aj také menšinové veci, ktoré sme v pravicových vládach nevedeli prijať. Áno, tá polarizácia minimálne z hľadiska slovensko-maďarských vzťahov sa zmenila, a to aj mojím vplyvom.

Nie je skutočným cieľom vašej kandidatúry mobilizovať sympatizantov Mostu-Híd a posilniť tak pozíciu strany pred parlamentnými voľbami v roku 2020?

Môže to mať aj takýto prínos, ale mojím prvoradým cieľom je zabojovať o úrad prezidenta.

Svojho prezidentského kandidáta bude mať aj konkurenčná SMK. Asi by bolo čudné, keby mala svojho kandidáta, a Most-Híd nie.

My nerobíme našu politiku na základe toho, čo robí SMK alebo iná strana.

Nebudú teda prezidentské voľby aj súťažou o najpopulárnej­šieho politika medzi voličmi maďarskej národnosti?

Určite to tak nevnímam. Stále hovorím, že popularita nie sú dostihy.

Dve koaličné strany Smer a SNS zatiaľ nemajú svojho prezidentského kandidáta. Budete sa uchádzať o ich podporu?

Myslím si, že každá koaličná strana bude mať svojho prezidentského kandidáta. To, že jeho meno ešte neoznámili, neznamená, že ho nemajú.

Smer navrhuje, aby sa prezidentskí kandidáti na obdobie volebnej kampane vzdali svojho daňového tajomstva. Je to pre vás prijateľné?

Samozrejme. S tým žiadny politik, aj po skúsenostiach, ktoré máme, nemôže mať problém.

Prezidentskú kampaň vám zaplatí strana, alebo použijete aj iné zdroje? A aké?

Určite vlastné, predpokladám, že prispejú tiež kolegovia, a aj strana.

Súčasný prezident Andrej Kiska na budúci rok v polovici júna skončí v úrade. Myslíte si, že založí novú stranu?

Nešpekulujem o tom. Založiť novú stranu a byť na jej čele znamená obrovské množstvo práce. Nie je to o tom, či budem cez víkend doma a cez pracovné dni v Bratislave, ale každý deň musím byť v teréne, ak to myslím vážne. To sa týka každého, nielen súčasného prezidenta.

Prezident Kiska povedal, že chce spájať opozíciu. Zlučuje sa to s jeho prezidentským mandátom?

Hovoril o tom, že už nebude kandidovať, má politické ambície a chce spájať. Predpokladám, že chce spájať ako politik, ktorý vstupuje do straníckej politiky. Ale či to bude založenie novej strany, alebo prepožičia svoje meno existujúcej strane, tak to neviem povedať.

Vnímate Andreja Kisku ako konkurenta, ktorý môže odlákať časť voličov Mostu-Híd pre politický projekt, za ktorý sa postaví?

Takto nerozmýšľame. My musíme nielen udržať našich voličov, ale osloviť aj nových a na tom pracujeme. Plníme programové vyhlásenie vlády tak ako nikdy predtým. Buď to zaváži, alebo potom je to len o tom, kto sľúbi aj to, čo splniť nemôže.

Preferencie Mostu-Híd sa hýbu tesne pod šiestimi percentami. Neobávate sa o účasť v budúcom parlamente?

Netreba vyhrať v preferenciách, ale byť úspešný vo voľbách. Preferencie nám ukazovali pred voľbami aj nad osem percent a nakoniec to bolo šesť a pol. Ak sa budú voliči rozhodovať podľa našej práce, že máme ekonomické, sociálne a menšinové výsledky, tak sa neobávam.

Z funkcie podpredsedníčky Mostu-Híd odišla bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Ďalší poslanec za Most-Híd Peter Kresák má ambíciu kandidovať za sudcu Ústavného súdu. Nestráca Most-Híd svoje slovenské krídlo?

Vôbec. Takto rozmýšľajú len novinári a rozmýšľajú veľmi zle. Napríklad podpredsedom strany sa stal Peter Antal, ktorý je primátorom Žiaru nad Hronom. Do Mostu-Híd vstúpili ďalší ľudia. Napríklad poslankyňa Katarína Cséfalvayová, ktorá nám už rok robí zahraničnú politiku, primátor Martina Andrej Hrnčiar alebo regionálni politici a primátori. Strana sa rozrastá a posilňuje sa aj takzvané slovenské krídlo. Interetnická strana nie je len o tom, ktorý člen v nej má akú národnosť.

Jednoznačne je mojou ambíciou byť prezidentom a...
Jednoznačne je mojou ambíciou byť prezidentom a urobím všetko preto, aby som bol v druhom kole, hovorí Béla Bugár. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Ako vnímate, že Lucia Žitňanská viackrát hlasovala inak ako vládna koalícia a čo ak by tak urobili viacerí vaši poslanci?

Ak sme vytvorili túto vládnu koalíciu a do vládneho vyhlásenia sme presadili veľmi veľa našich priorít, tak túto vládnu koalíciu by sme rozbíjať nemali. To platí pre každého.

Zostane Lucia Žitňanská členkou poslaneckého klubu Mostu-Híd až do volieb?

Povedala, že áno. Nemám dôvod o tom pochybovať.

Prieskumy ukazujú, že súčasná koalícia by nemala väčšinu v parlamente. Pripravuje sa Most-Híd na to, že táto koalícia po ďalších voľbách nebude pokračovať?

Most-Híd sa pripravuje na to, aby mal v parlamentných voľbách lepší výsledok. Potom sa ukáže, čo ďalej. Mohol by som postaviť otázku – pripravuje sa vôbec opozícia na to, že bude potrebovať niekoho z vládnej koalície? Lebo vyzerá to tak, že nie.

Išiel by Most-Híd do novej vlády aj s OĽaNO Igora Matoviča či so stranou Sme rodina?

Nešpekulujme. Už dávnejšie som povedal, že minimálne šéf OĽaNO robí takú politiku, ktorá polarizuje spoločnosť, rastie napätie a nevraživosť. Nemyslím si, že so stranou s takým človekom na čele sa dá spolupracovať. Rozhodneme sa na základe toho, koľko hlasov nám dajú voliči. Vždy je to o tom, či viem naozaj splniť toľko, koľko voličom aj sľubujem. Bol by to dlhý rozhovor, keby som začal vymenúvať, čo sme sľúbili občanom, živnostníkom, dôchodcom a menšinám a čo sme už za dva roky splnili. Toto je dôležité pre občana.

Ak bude Most-Híd v parlamente, stane sa žiadaným partnerom pre akúkoľvek koalíciu.

Rozhodneme sa zodpovedne, tak ako sme sa rozhodli aj teraz. Bolo to zodpovedné, aj keď sa to nepáčilo tým, ktorí pred voľbami na nás útočili.

Bude sa po voľbách nová vláda skladať zložito?

Bude to oveľa horšie ako teraz. Jednak pravá strana politického spektra je dosť rozdrobená, a vyzerá to tak, že žiadna strana nejakú veľkú prevahu nezíska.

Koalícia si už prešla veľkými turbulenciami. Vydrží do riadneho termínu volieb?

Nevidím dôvod, prečo by sme nevydržali, pokiaľ nepríde niečo také, že sa niekto rozhodne odísť. Ale myslím si, že koalícia si robí svoju prácu, pripravuje zákony, odsúhlasujeme ich. Samozrejme, každý musí vedieť, že sme koalícia, a nie jedna strana. Ja zodpovedám len za svojich nominantov.

Vládne strany nie sú jednotné v názore na zastropovanie veku odchodu do dôchodku v ústave. Most-Híd má inú predstavu. Podarí sa nakoniec Smeru a SNS presadiť ich zámer?

Ak to opozícia podporí, tak to presadia, ale to nie je moja zodpovednosť. Musím vnímať, čo tu bude o desať či pätnásť rokov. Preto sme pretlačili do druhého čítania náš návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že každý, kto odchádza do dôchodku, musí o tom vedieť päť rokov dopredu. Podľa nášho návrhu sa bude hranica odchodu do dôchodku ročne zvyšovať o dva mesiace. Už vyšla správa, že na budúci rok by sa podľa doterajších pravidiel odchádzalo do dôchodku takmer o mesiac neskôr, takže náš návrh je pozitívnejší k budúcim dôchodcom.

Medzi parlamentnými stranami sa už začali rokovania o novele zákona o interrupciách. Pridá sa Most-Híd k zmene súčasného stavu v interrupciách?

Uvidíme, čo bude ten zákon vôbec obsahovať. Môj osobný názor každý pozná. Ale ak si niekto myslí, že riešením je zakázať ich, tak je na omyle. Potom budeme zabíjať ženy, vytvárať anjeličkárov a budeme mať problém. Kedysi bolo viac ako 40-tisíc interrupcií, teraz ich máme okolo 14-tisíc, z čoho spontánnych bolo okolo 3-tisíc a približne 2-tisíc z Poľska. Takže klesajúci trend tu je. Mali by sme ešte zintenzívniť osvetu v školách.

Európska a euroatlantická orientácia Slovenska boli jednou z podmienok vstupu Mostu-Híd do tejto vlády. Nemá táto orientácia trhliny po cestách šéfa parlamentu a SNS Andreja Danka do Ruska?

Myslím si, že nie. To, že šéf parlamentu má silnejšiu orientáciu na východ, je jeho videnie. Ale aj šéf parlamentu podpísal programové vyhlásenie vlády a potvrdil spolu s dvomi najvyššími ústavnými činiteľmi euroatlantickú orientáciu Slovenska. Pre nás je to jedna z najzásadnejších vecí. Neviem si predstaviť, že by Slovensko nebolo v EÚ a v NATO. Aj keď niekto môže mať iný názor na Rusko, a nielen Andrej Danko, ešte to neznamená, že Slovensko sa posúva na východ. Ak by sa to malo stať, potom by sme vedeli, čo máme robiť.

Neprekážajú vám teda Dankove návštevy Moskvy?

Pokiaľ sa orientácia Slovenska nezmení, je to len jeho rozhodnutie.

Vládu čaká rozhodovanie o tom, aké stíhacie lietadlá nahradia ruské migy. Bude pre Most-Híd kľúčová cena?

Pre Most-Híd budú kľúčové dve veci. Čo sa dá odtajniť, sa musí odtajniť v záujme transparentnosti, a pomer ceny a výkonu. Aj premiér Peter Pellegrini hovoril, že bude žiadať útvar Hodnota za peniaze, aby porovnal cenu aj výkon, čo dostaneme pri jednom a druhom type stíhačiek. Okrem toho aj iné organizácie vypracúvajú svoje analýzy a budeme to porovnávať. Pre nás bude dôležité, čo za peniaze dostaneme. Keby na Slovensku oveľa skôr prebehla diskusia, čo všetko musí mať armáda, možno by sme sa dostali do inej situácie. V rámci dobrej spolupráce s krajinami V4, ktoré by nám pomohli s ochranou vzdušného priestoru, by sme sa mohli rozhodnúť, či budeme mať nadzvukové letectvo, alebo posilníme pozemné vojsko. Ale tam nie sme, situácia pokročila.

Sú vám teda bližšie švédske gripeny, ktoré sú lacnejšie, alebo americké F-16?

Až keď uvidíme porovnanie, čo všetko bude zahŕňať cena lietadiel, až potom sa rozhodneme. Samozrejme, k tajným veciam sa nedostanem ani ako podpredseda parlamentu.

Budete sa o nákupe lietadiel radiť aj na koaličnej rade?

Áno, už sme dohodnutí, že to prediskutujeme.

Kedy teda vláda rozhodne?

To je otázka na pána Pellegriniho.

Pred časom ste riešili napätie medzi štátnym tajomníkom za Most-Híd Róbertom Ondrejcsákom a ministrom obrany Petrom Gajdošom zo SNS. Napravili sa vzťahy medzi nimi?

Myslím si, že áno. Bolo potrebné trošku si vyčistiť stôl. Dôvera sa nebuduje tak, že nepustím štátneho tajomníka k informáciám. Na druhej strane, ani to nie je dobré, keď štátny tajomník cez facebook komunikuje svoj nesúhlas. Pýtal som sa ministra obrany na spoluprácu so štátnym tajomníkom a povedal mi, že všetko je v poriadku.

Európa sa aktuálne zaoberá témou migrácie. Bude stačiť len vonkajšia ochrana schengenských hraníc a budovanie centier pre migrantov mimo EÚ vrátane finančnej pomoci Afrike?

Myslím si, že dôležitá je finančná pomoc. Ak hovoríme o Afrike, sucho spôsobuje, že ľudia nemajú čo jesť a utekajú. Pri tejto téme si ľudia, a hlavne politici, miešajú dojmy s pojmami. Utečenci sú iná skupina ľudí ako migranti. Dokonca medzi migrantmi máme ekonomických migrantov a takých, ktorí sú migranti z dôvodu klimatických zmien. Slovenská republika vlani prijala 29 ľudí, takže máme veľmi prísnu azylovú politiku a migrantov sa obávať nemusíme.

Pokiaľ ide o povinné kvóty, tie odmietame. Pýtam sa, akým spôsobom donútime migranta, aby tu ostal? Však 149 asýrskych kresťanov na základe vlastného rozhodnutia a pre obavu o život prišlo na Slovensko a už ich tu nie je ani 50, lebo si nevedeli zvyknúť. Keby sme prijali povinné kvóty, ako ich tu udržíme? V táboroch? Pomôcť však môžeme, tak ako sme kedysi pomohli Rakúsku ubytovaním ľudí v Gabčíkove, kým rakúske úrady nerozhodli o udelení azylu. Môžeme pomôcť finančne a aj agentúre Frontex. Je tu aj ďalšia vec, sú lode, ktoré nič iné nerobia, len prevážajú migrantov, aby sa potom starali tí, ktorí ich už pomaly nemajú kde umiestniť.

Ale predsa migrantov zachraňujú na mori lode mimovládnych organizácií.

Ak som pašerák a viem, že keď týchto ľudí nechám v gumených člnoch napospas, okamžite k nim prídu mimovládne organizácie, tak to budem robiť pravidelne a organizovane. Preto treba riešiť problémy na mieste, kde vznikajú.

Ak by prišla nová migračná vlna a členské krajiny EÚ by potrebovali pomoc, prihovorili by ste za to, aby Slovensko dobrovoľne prijalo migrantov?

Už aj EÚ je pripravenejšia, na rozdiel od minulosti. Hovorme však otvorene. Ľudia ktorí pracujú v našich závodoch, teda Srbi, Ukrajinci, sú ekonomickí migranti? Sú. Musíme byť preto pripravení, ako budeme túto otázku riešiť. Nemyslím si, že Slovensko je momentálne v situácii, že sa musí podvoliť a povedať, že prijíma migrantov. Ale rozlišujme medzi migrantmi a utečencami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Most-Híd #prezidentské voľby 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku