Ak by sa voľby konali v septembri, ľudia by najviac volili ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, získal by 26 percent. Za ním by nasledoval predseda parlamentu Andrej Danko (12,3 percenta) a Robert Mistrík (9,5 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 1015 respondentov robila agentúra Focus 18. až 25. septembra. Prezidentské voľby budú na jar, oficiálni kandidáti ešte nie sú známi.
Slosiarik: Lajčák je vnímaný nadstranícky
„Pokiaľ ide o víťaza, naše očakávania sa splnili. Bol by to teoreticky silný kandidát,“ hodnotí šance Lajčáka riaditeľ agentúry Martin Slosiarik. Upozorňuje, že v súčasnosti je ešte ťažké tvoriť zoznam kandidátov, keďže mnohí kandidatúru oficiálne neohlásili. „Rozhodli sme sa do prieskumu zaradiť najsilnejšie meno, to znamená, pána Lajčáka, ktorý má na rozdiel od iných zvažovaných kandidátov Smeru tú výhodu, že je vnímaný aj ako viac nadstranícky,“ vysvetlil pre Pravdu Slosiarik. Podľa neho má potenciál získať hlasy naprieč politickým spektrom. „Primárne samozrejme vo vlastnom elektoráte strany, sčasti aj u voličov SNS či u voličov opozičných strán,“ doplnil Slosiarik.
Problémom však je, že Danko svoju kandidatúru vylúčil a rovnako aj Lajčák, ktorý tak urobil viackrát a aj v rozhovore pre Pravdu. Aj dnes na otázku denníka Pravda, či trvá na svojom stanovisku, že kandidovať nebude, prostredníctvom tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí oznámil, že berie na vedomie výsledky prieskumu a váži si dôveru občanov, naďalej však platí, že sa chce venovať zahraničnej politike, v ktorej pôsobí od začiatku svojej profesionálnej kariéry.
Pôvodne do konca septembra. Nestalo sa
Kedy najsilnejšia politická strana predstaví svojho kandidáta, je stále otázne. Pôvodne malo meno padnúť do konca septembra. Nestalo sa tak. „Kandidáta predstavíme v dohľadnej dobe,“ reagoval hovorca strany Smer Ján Mažgút. Na otázku, či by to mohlo byť tento týždeň, neodpovedal. Ako možní kandidáti za najsilnejšiu stranu sa skloňovali mená premiéra Petra Pellegriniho, ministra financií Petra Kažimíra, diplomata Jána Kubiša, europoslanca Maroša Šefčoviča aj podpredsedu vlády Richarda Rašiho. Minister hospodárstva Peter Žiga minulý týždeň nevylúčil ani podporu občianskemu kandidátovi. Predseda Smeru Robert Fico postavenie vlastného kandidáta však považuje za povinnosť strany.
Meno svojho adepta na post prezidenta zatiaľ tají aj druhá koaličná strana SNS. Danko v minulosti naznačil, že by v tejto úlohe rád videl ženu. Neskôr od toho ustúpil, svoju kandidatúru zatiaľ vylúčil. Argumentoval tým, že ako prezident by nemal moc meniť veci k lepšiemu. Strana Most-Híd postavila ako svojho kandidáta predsedu Bélu Bugára.
O tom, že sa šéf parlamentu bude uchádzať o prezidentský post, napísal na sociálnej sieti aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dankov hovorca Tomáš Kostelník to však odmieta. „Vyjadroval sa k tomu už veľakrát. Nechystá sa kandidovať, neplánuje byť kandidátom na prezidenta. Otázka prezidentského kandidáta za stranu SNS je stále otvorená,“ upresnil hovorca. Podľa jeho slov sa národniari nebudú so zverejnením mena ponáhľať, nemusia totiž zbierať podpisy občanov.
Šesť z 10 voličov by šlo k urnám
Ďalší v poradí by skončil sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin s 9,1 percenta, piaty by bol Marian Kotleba (8,7 percenta) a za ním nasledujú predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár a šéfka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. Obaja by získali zhodne po 7,9 percenta hlasov. Len 5,2 percenta opýtaných by volilo Zuzanu Čaputovú.
61,3% respondentov je rozhodnutých ísť voliť. 29,7% odpovedalo neviem a 9,0% respondentov uviedlo, že by voliť nešlo.
Potrebných 15-tisíc podpisov už má Béla Bugár. Zdolanie tejto povinnej hranice už oznámili advokátka Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), poslanec NR SR Milan Krajniak (Sme rodina), podnikateľka Bohumila Tauchmannová-Záborská (občianska kandidátka) a bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.
Prvé kolo zrejme nerozhodne
Nádej, že by sa prezidentské voľby rozhodli už v prvom kole, je malá. „Nemyslím si, že bude niekto takým silným kandidátom. Navyše, s počtom kandidátov klesá šanca, že sa rozhodne v prvom kole. Vždy si každý z nich na seba naviaže určité percento voličov, hlavne v prípadoch, keď je relevantných záujemcov o post prezidenta viac,“ mieni Slosiarik.
Prezidentské voľby budú na jar budúceho roka. Viacerí z uvedeného zoznamu už oznámili kandidatúru a zbierajú podpisy. Termín volieb ešte určený nie je a nie sú známi ani všetci kandidáti. Na kandidatúru musia kandidáti splniť viacero podmienok vrátane veku a vyzbieraných podpisov (buď 15 poslaneckých, alebo 15.000 občianskych).
Mistrík chce s OĽaNO a KDH hovoriť o podpore
Robert Mistrík, ktorý sa mieni uchádzať o Prezidentský palác, chce rokovať s predsedami OĽaNO a KDH Igorom Matovičom a Alojzom Hlinom o možnej podpore jeho kandidatúry.
Foto: SITA, Martin Medňanský
„Vzhľadom na to, že OĽaNO a KDH zatiaľ svojich kandidátov na prezidenta nepredstavili, chcem s predsedom OĽaNO a predsedom KDH diskutovať o tom, či existuje základný prienik v predstavách o výkone prezidentského úradu medzi mnou a ich voličmi, ktorých by som mohol ako nezávislý nestranícky prezident v súťaži o prezidentský úrad reprezentovať,“ uviedol Mistrík.
Nezávislý kandidát, ktorého podporuje SaS, poukazuje na možnosti, ktoré môžu budúcoročné prezidentské voľby priniesť. Prezidentský úrad by sa podľa neho mohol dostať do straníckych rúk alebo by sa do paláca mohol dostať extrém a tretia možnosť je, že by bol prezidentom nezávislý nestraník.
KDH má 13. októbra rozhodovať o kandidátovi
KDH bude rozhodovať o svojom prezidentskom kandidátovi 13. októbra na rokovaní Rady KDH v Prešove. Naďalej sú v hre Marián Čaučík a František Mikloško. Aj po prípadnom rozhodnutí Rady KDH budú možnosti nahľadanie prienikov a dohôd prioritne v konzervatívnom prostredí. TASR to potvrdil predseda KDH Alojz Hlina.
Foto: SITA, Marek Mrvis
„KDH v súčasnosti vyhodnocuje, ako sa čo najspravodlivejšie vysporiadať s tým, že v našom priestore identifikuje dvoch kandidátov, pánov Mikloška a Čaučíka,“ povedal Hlina. Nedá sa podľa neho vylúčiť, že o kandidátovi KDH sa rozhodne v „kváziprimárkach“, teda hlasovaním približne 120 členov Rady KDH.
V reakcii na informáciu, že Mistrík chce rokovať s OĽaNO aj KDH o ich podpore, Hlina uviedol, že zrejme aj „po prípadnom rozhodnutí KDH budú možnosti na hľadanie prienikov a dohôd prioritne v našom konzervatívnom prostredí“.
Preferencie prezidentských kandidátov
| Kandidát | % rozhodnutých voličov | 95% interval spoľahlivosti |
|---|---|---|
| Miroslav Lajčák | 26,0% | 22,6% – 29,5% |
| Andrej Danko | 12,3% | 9,7% – 14,9% |
| Robert Mistrík | 9,5% | 7,2% – 11,8% |
| Štefan Harabin | 9,1% | 6,9% – 11,4% |
| Marian Kotleba | 8,7% | 6,5% – 10,9% |
| Béla Bugár | 7,9% | 5,8% – 10,0% |
| Veronika Remišová | 7,9% | 5,8% – 10,0% |
| Zuzana Čaputová | 5,2% | 3,4% – 6,9% |
| František Mikloško | 4,9% | 3,2% – 6,6% |
| Eduard Chmelár | 4,1% | 2,6% – 5,7% |
| Milan Krajniak | 2,4% | 1,2% – 3,6% |
| Juraj Zábojník | 1,2% | – |
| Martin Daňo | 0,3% | – |
| Radovan Znášik | 0,3% | – |
| Róbert Švec | 0,1% | – |
| Bohumila Tauchmannová | 0,1% | – |
| Oskar Fegyveres | 0,0% | – |
Zdroj: Focus